Zaveďte zásadu predchádzania škodám pri finančných produktoch, inak nás zradia

Európa je v procese preformulovania finančnej regulácie a tvorby bankovej únie, ale nové pravidlá budú viesť k vzniku finančných produktov, ktoré ich budú obchádzať, píše Suleika Reinersová. Finančné inovácie sa podľa nej musia testovať a podliehať zásade predchádzania škodám tak ako v ostatných aspektoch spoločnosti.

„Jedným z kľúčových motivácií pre finančné inovácie je túžba prekonať reguláciu. Preto reguláciu nasledujú inovácie, ktorých hlavným cieľom je predpisy obísť. Viacvrstvovou sekuritizáciou banky odkláňajú riziko od svojich súvah, aby sa vyhli bazilejským kapitálovým požiadavkám. Zvýšené kapitálové požiadavky vyplývajúce z Bazilej III môžu ľahko viesť k tomu, že banky presunú riziká na klientov prostredníctvom nových neprehľadných finančných nástrojov. Druhou motiváciou je vyhýbanie sa daňovým povinnostiam. Vďaka niektorým derivátom firmy presúvajú zisky na skoršie alebo neskoršie obdobie. Preto bez preventívneho testovania finančných inovácií budú regulácia a dohľad vždy zaostávať. Projekt európskej bankovej únie bude úplne preťažovaný. To isté platí aj pre vnútorné riadenie rizík.

Nielen banky, ale aj finančné nástroje môžu byť systémovo dôležité. De Larosiérova správa z podnetu Európskej komisie na to poukázala už v roku 2008. Rozšírenie komplexných finančných inovácií prispieva k rastu tieňového bankového sektora a jeho prepojenia s bankami, poisťovňami a investičnými fodmi. Navyše nárast komplexných finančných nástrojov vedie k poklesu úverových transakcií a emisií cenných papierov, čo znamená úplne nesprávne prideľovanie zdrojov.

V súčasnosti prebieha legislatívny proces na separovanie alebo izolovanie bankových aktivít v USA, Francúzsku, Veľkej Británii a Nemecku. Oddelením zrna od pliev sa však pliev nezbavíme. Okrem toho, nie celé investičné bankovníctvo je pleva, je tiež zmysluplnou súčasťou financovania reálnej ekonomiky. Súčasne sú plevy v komerčnom bankovníctve, o ktorých by mohli klienti veľa hovoriť. To znamená, že najprv musíme vytriediť plevy, aby sme došli k funkčnému a efektívnemu finančnému systému.

Preto by mala byť zásada predchádzania škodám samozrejmá aj pri finančných inováciách, tak ako pri elektrických výrobkoch či liekoch. Finančné inštitúcie budú musieť dokázať, že daný finančný nástroj je prínosom pre reálnu ekonomiku a najlepšou možnosťou na podporu blahobytu. Musí mať väčší prínos ako riziko.

Nepotrebujeme milióny rôznych nástrojov. Rovnaký účel dokážu splniť viaceré, ktoré môžu byť viac či menej užitočné alebo škodlivé pre reálnu ekonomiku a spoločnosť. Dobrým príkladom sú alternatívy pre zabezpečené dlhové oligácie naproti jednoducho krytým dlhopisom skutočnými aktívami. Sekuritizácia môže byť užitočná len do určitého bodu, sporiteľne ju využívajú na diverzifikáciu regionálnych rizík. Avšak resekuritizáciu nie je pre reálnu ekonomiku potrebná a mala by byť zakázaná.

Treba rozvinúť koncept testovania finančných inovácií a implementovať ho. Veľmi dobre prijatý by bol bezprostredný podnet tvorcov politík napríklad zo skupiny G20. Nevyhnutný je menší počet finančných nástrojov a tiež kvalifikovanejšie a lepšie platené regulačné orgány a orgány dohľadu. Mnohé rozhodnutia schvaľujúce nástroje budú kontroverzné. Preto je dôležité spojiť orgány ako je Rada pre finančnú stabilitu so zástupcami reálnej ekonomiky, odborov a spotrebiteľských organizácií.

Banka pre medzinárodné platby preventívne testovanie finančných inovácií navrhla skupine G20 ako jedno z kľúčových opatrení na reguláciu finančného trhu počas vyjednávaní v Pittsburghu v roku 2009. V Nemecku boli finančné stávky predtým klasifikované ako hazard a právne nevymáhateľné v snahe o ochranu retailových klientov. Vplyvom tlaku finančných inštitúcií to bolo pred desiatimi rokmi zrušené.

Vplyvy finančných inovácií spočívajú jednak v ich aplikovaní a tiež v dizajne. Finančné testovanie ako kľúčové preventívne a efektívne opatrenie na základe finančnej regulácie by uľahčilo a zjednodušilo nové predpisy. Znížilo by sa riziko spojené s inštitúciami, ktoré sú buď príliš zložité, aby podliehali dohľadu, alebo príliš zložité na to, aby boli riadené, alebo sú príliš prepojené na to, aby zlyhali. Bol by tak možný efektívny dohľad nad trhom.“

Pozadie

Suleika Reinersová je odborníčka na finančnú politiku z hamburského think-tanku World Future Council.

Ďalšie zdroje

    • EurActiv.com
    REKLAMA

    REKLAMA