Znovuobjavenie podnikateľského ducha v Európe

Od začiatku hospodárskej krízy sa samostatná zárobková činnosť stala menej atraktívnou voľbou. Budúca Európska komisia by k propagovaniu podnikania mala zaujať aktivistický prístup a ďalej integrovať jednotlivé trhy, píše Pawel Świeboda.

„Európania si o sebe možno myslia, že sú podnikaví ľudia, ale môžeme konštatovať, že sociálny štát a nadmerná regulácia v nich vypestovali averziu voči riziku.

Od začiatku hospodárskej krízy sa samostatná zárobková činnosť stala menej atraktívnou voľbou. Dnes 58 % Európanov preferuje pracovať ako zamestnanec, kým pred tromi rokmi šlo o 49 %. V súlade s tým Svetové ekonomické fórum zistilo, že občania EÚ sú pripravení akceptovať nižší, ale lepší rast so silným sociálnym zabezpečením a vysokou úrovňou verejných služieb. Mladá európska generácia je zároveň často opisovaná ako dosť dobrá, ochotná radšej adaptovať sa na meniace okolnosti ako dobýjať svet. Európa v porovnaní s USA registruje oslabenie intenzity konkurencie medzi produktmi, väčšiu mieru regulácie, problémy v dostupnosti k vysoko rizikovému kapitálu a nižší počet vzdelaných pracovníkov.

Nanešťastie, v Európe je menej podnikateľov ako v Spojených štátoch či rozvíjajúcich sa ekonomikách. Svetový monitor podnikania poukazuje na to, že v roku 2010 podnikatelia v ranom štádiu predstavovali 2,3 % talianskej populácie a 4,2 % nemeckej. V prípade Spojených štátov, Číny a Brazílie šlo o 7,8 %, 14 % a 17 %.

Je teda zrejmé, že v prospech podnikania existuje silný argument, ale nemožno ho neustále opakovať. Výskum OECD ukazuje, že vek firiem a nie ich veľkosť určuje ich vplyv na zamestnanosť – mladé firmy vytvárajú viac pracovných miest. V Spojených štátoch viac ako polovica výdavkov na výskum a vývoj pripadá na mladé inovatívne firmy. V Európe je to menej ako 7 %.

Etablovanejšie firmy, ktoré dominujú európskej ekonomike, sa sústredia na zlepšovanie svojich produktov a služieb a nie na inovácie. V Európe sú usadení hráči od automobilového po telekomunikačný sektor, ktorí majú silné pozície v každej oblasti. Ako poukázal aj The Economist,  spomedzi 500 najväčších medzinárodne kótovaných spoločností založených medzi rokmi 1950 a 2007, len 12 pochádza z Európy. V rovnakom období Spojené štáty vyprodukovali 52 takých firiem.

Z údajov vyplýva, že to nebude sľubné čítanie. Takže, čo by mohla Európa urobiť na znovuobjavenie podnikateľského ducha na kontinente? Pre začiatok musíme spojiť zlepšenie produktivity v tradičných odvetviach, tak ako to úspešne urobilo Japonsko, so systémom inovácií podobnému tomu v Spojených štátoch. Podnikatelia musia byť otvorení a flexibilní v rámci ekonomiky s čoraz dynamickejším dopytom a rýchlo meniacimi sa očakávaniami zákazníkov. Podniky preto musia charakter výroby prispôsobovať v oveľa kratšom čase ako predtým.

Okrem pomoci Európanom znovuobjaviť podnikanie, treba znížiť ich averziu voči riziku. Toto je čiastočne dôsledkom kultúrnych charakteristík, ale tiež sa týka schopnosti a zjednodušenia procesu začatia, ale aj ukončenia podnikania. Európa potrebuje zefektívniť svoje konkurzné konanie, mimosúdne urovnávanie sporov, súdnych konaní a následný reštart obchodných činností.

Po tretie, niektoré z problémov súvisia s nepružnými trhmi práce a prekážkami v prístupe ku kapitálu. Európa úspešne dosiahla cezhraničnú integráciu výskumu a vývoja, ale na naozajstné maximalizovanie tejto príležitosti, je nevyhnutné sprístupnenie vysoko rizikového kapitálu na európskej úrovni a nie len na národných trhoch, ako je tomu teraz. Európska komisia sa zaviazala k iniciatíve na sprístupnenie vysoko rizikového kapitálu. V tomto treba pokračovať, keďže jej realizácia bude kľúčová v prípade, že majú európske inovatívne firmy rásť a dosahovať globálne relevantné meradlo.

V neposlednom rade jednoduchosť daňového systému je silným faktorom na podporu podnikania. Napríklad spoločnosti vo Švédsku platia dane len dvakrát ročne, pričom pri nevyhnutných procedúrach strávia priemerne 122 hodín. V Taliansku je 15 daňových platieb ročne, ktoré zhltnú 285 firemných pracovných hodín. Jedným z najväčších sprostredkovateľov pre podnikanie je internet. Start-upy môžu teraz okamžite využívať služby, ktoré dakedy bývali v exkluzívnom dosahu pár veľkých firemných gigantov. V porovnaní s našimi americkými náprotivkami však nemaximalizujeme túto príležitosť.

Stručne povedané, navrhovanie metód prebudenia európskej podnikateľskej kultúry, si od nás vyžaduje podporu spolupráce podnikov, v rámci ktorej bude môcť prebiehať vzájomné obohacovanie o vedomosti a skúsenosti. Interakcie prostredníctvom poradenstva a školení, vzájomná pomoc pri príprave projektov, tvorba sietí a komunikácia môže pomôcť znásobiť dosah spoločnosti. Vytvorenie verejných a súkromných platforiem na rozvoj služieb a testovanie vo vzťahu s koncovým užívateľov, formy implementácie podnikateľských projektov založené na networku, premieňanie koncových užívateľov a spotrebiteľov na tvorcov nových služieb, to všetko môže zmeniť tvár európskeho podnikania.

Budúca Európska komisia by z podnikania mala spraviť jeden zo svojich hlavných projektov. Okrem nevyhnutného úsilia o ďalšiu integráciu jednotlivých trhov by Komisia mala zaujať aktivistický prístup a stať sa priebojníkom podnikania. Jedným zo spôsobov ako to dosiahnuť by bolo vytvorenie Start-up Europe centier na zastúpeniach Európskej komisie, ktoré by sa mohli stať podnikateľskými centrami na výmenu skúseností a know-how. Budúcnosť Európy musí byť kontinent podnikateľov. S trochou úsilia je to úplne na dosah.“

EurActiv.sk je členom konzorcia Enterprise Europe Network Slovensko.

Sieť Enterprise Europe Network poskytuje služby malým a stredným podnikateľom, komplexné a ľahko dostupné poradenstvo a podporu v oblasti podnikania, inovácií a výskumu.

Združuje vyše 500 organizácií so 4000 skúsenými profesionálmi, ktorí poskytujú svoje služby vo viac ako 50 krajinách.

Pozadie

Pawel Świeboda je predsedom demosEUROPA – Centra pre európsku stratégiu a zároveň členom Global Agenda Council on Europe Svetového ekonomického fóra.

Ďalšie zdroje

    • EurActiv.com
    REKLAMA

    REKLAMA