3 scenáre pre označovanie mliečnych výrobkov a menej bežného mäsa

Dodatočné náklady by mohli mať veľmi rozdielne dopady na výrobcov. Zároveň sa ich podstatná časť presunie na spotrebiteľov. Presné miery môžu kolísať v závislosti od odvetvia, príslušného členského štátu a stupňa vertikálnej integrácie a trhovej koncentrácie.

Európska komisia minulotýždňovým zverejnením 2 analýz ďalej napĺňa záväzok z roku 2011, že Európskemu parlamentu poskytne informácie o rozšírení povinnosti uvádzať pôvod potravín.

V januári 2015 sa predmetom parlamentných debát stalo označovanie spracovaného mäsa v mäsových výrobkoch. Tentoraz sa pozornosť Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (DG AGRI) sústredila na pôvod mliečnych výrobkov a menej bežného mäsa, akými sú konské, králičie, sobie či jelenie mäso.

Komisia tvrdí, že pri tvorbe správy brala do úvahy potrebu spotrebiteľa byť informovaný, uskutočniteľnosť povinného označovania a analýzu nákladov a prínosov. Dobrovoľné alebo povinné označovanie pôvodu bolo nezávislým konzultantom hodnotené v 9 členských štátoch.

Obe skupiny produktov sú už podľa EK „relatívne viac pokryté“ dobrovoľnými schémami označovania pôvodu, no ich kritériá sa môžu výrazne líšiť.

Podľa Eurobarometra tieto informácie vyžaduje vysoké percento spotrebiteľov (84 % resp. 88 %). Prieskumy však ukázali, že na preferencie zákazníkov majú menší dosah ako cena, chuť či dátum spotreby.

Reálnu ochotu priplatiť si je ťažké odhadnúť. V prípade mlieka správa skúma 3 scenáre. V prvom ide o zachovanie terajšieho stavu, druhý rozlišuje pôvod iba na 2 možnosti – z EÚ/mimo EÚ, tretí scenár počíta s uvedením konkrétneho členského štátu alebo tretej krajiny.

Analýza pôvodu mäsa tiež hodnotí 3 scenáre. Prvý je zachovanie statusu quo, druhý sa zameriava na posledné mesiace chovu zvieraťa a posledný vyžaduje informácie o mieste narodenia zvieraťa, jeho presunoch aj mieste porážky.

Celá analýza je v slovenskom jazyku dostupná na nasledujúcom odkaze.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA