Potravinárstvo a zdravotné výzvy

Ako sa má poľnohospodársky a potravinársky sektor postaviť k regulácii, ktorá čoraz viac vychádza iba z pohľadu verejného zdravia? Zamýšľa sa think-tank Farm Europe.

Cervene surove maso
Shutterstock/Igor Vkv

V októbri 2015 pridala Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny Svetovej zdravotníckej organizácie na zoznam karcinogénnych (rakovinotvorných) látok spracované mäso, tzv. červené mäso označila za „pravdepodobne“ karcinogénne. Spracované mäso sa tak dostalo do rovnakej skupiny ako tabak alebo azbest.

Ešte pred tridsiatimi rokmi bolo červené mäso považované za jednu z naviac cenených potravín vo väčšine štátov. Teraz je, zdá sa, rizikom pre ľudské zdravie.

Tento diskusný príspevok sa snaží prispieť k odpovedi na otázku, či je takáto klasifikácia zo strany regulačných orgánov súčasťou širšieho trendu, ktorý vníma poľno a potravinársky reťazec len z perspektívy verejného zdravia a nezohľadňuje jeho kultúrne, ekonomické či voľnočasové aspekty konzumácie potravín. Podrobnejší pohľad naznačuje, že pri regulácii potravín čoraz viac dominujú otázky verejného zdravia.

Referencie z Veľkej Británie a Írska ukazujú, že na alkohol a niektoré druhy potravín sa čoraz viac nahliada ako na rizikové produkty, podobne ako na tabak, a navrhujú sa „nástroje na manažovanie rizika“ ako sú štandardizované označovanie, vrátane zdravotných varovaní, obmedzenia na reklamu, zdaňovanie a cenová regulácia.

Ako sa teda samotný európsky poľno-potravinársky sektor môže stať súčasťou riešenia? Ako môže prispieť vyváženosti diskusie tak, aby zahŕňala aj ekonomické, kultúrne a behaviorálne dôsledky regulácie? Táto analýza sa snaží ponúknuť tézy na rozmýšľanie, napríklad o tom, aký je dopad regulácie na správanie sa zákazníkov a ako sa tento faktor dá lepšie merať.

Ceký príspevok v anglickom jazyku nájdete na tejto linke.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA