Ruské potravinové embargo: 7 odporúčaní pre Európu

Od vyhlásenia ruského potravinového embarga uplynul rok. K čiastočnému oslabeniu dopadov embarga prispela Európska únia niekoľkými intervenčnými programami, ktoré by mali pokračovať aj v nasledujúcom roku. Čím by sa mali programy na pomoc farmárom riadiť analyzuje Kryštof Kruliš z pražského AMO.

1. Kampane na podporu spotreby poľnohospodárskych produktov by sa mali viac sústrediť na informovanie o výhodách konzumácie špecifických potravín a menej na využívanie patriotickej či nacionálnej rétoriky. Napriek tomu, že patriotické výzvy môžu byť v krátkodobom horizonte tolerovateľné kvôli potrebe brániť sa náhlym dopadom ruského zákazu dovozu potravín z EÚ, v dlhodobom horizonte bude vnútorný trh EÚ lepšie fungovať bez vytvárania patriotických kampaní podporujúcich selektívne iba potraviny, ktoré majú pôvod v danom štáte.

2. Intervencie na vnútornom trhu by sa mali v roku 2015 postupne obmedziť a to aj v prípade, že bude ruský zákaz importu potravín pokračovať. V tomto roku sa už sotva dá opierať iba o to, že ide krátkodobú reakciu na náhlu ťaživú situáciu. Pomoc zo strany EÚ, pokiaľ bude naďalej potrebná, by sa mala sústrediť na podporu rozvoja obchodu s poľnohospodárskymi produktmi, ktorých sa ruské sankcie naďalej týkajú.

3. Osobitní poľnohospodárski diplomati by mohli byť užitoční pre vstup na nové trhy mimo EÚ. Ich cieľom by malo byť aktívne vyhľadávať nové exportné príležitosti a pomáhať exportérom s administratívnou záťažou pri vstupe na vzdialený trh (týka sa to napríklad odlišných fytosanitárnych pravidiel).

4. S výnimkou Poľska krajiny V4 nevyužívajú európske fondy na propagáciu svojich poľnohospodárskych výrobkov na trhoch mimo EÚ. "Agrodiplomati" by mohli producentom a ich organizáciám odporučiť vhodné oblasti, kde by prostredníctvom fondov EÚ naštartovali propagačné kampane.

5. Problémy spojené s nadmernou ponukou by sa mali ideálne riešiť z perspektívy celého vnútorného trhu, nie iba národného.  Európske aj národné intervenčné nástroje by si mali osvojiť pozitívny prístup k vnútornému trhu a dodržiavať princíp, že poľnohospodárske produkty na prezásobenom vnútornom trhu nemajú žiadnu "národnosť". Každé zjedené alebo inak spracované jablko, bez ohľadu na to, z ktorej krajiny EÚ pochádza, rovnako uvoľní miesto na trhu.

6. Intervenčné opatrenia na riešenie problémov nadmernej ponuky ovocia by mali rešpektovať rozdielnu kvalitu produkcie a producentom ponúknuť širokú paletu alternatív. Rozhodnutie, či ovocie skladovať, spracovať ho na džús alebo ho neoberať, by malo byť založené na kvalite ovocia a nie na obskúrnych motívoch intervenčných programov.

7. Doterajšia skúsenosť ukazuje, že patriotické reakcie na ruský zákaz importu potravín môžu viesť k špirále podobných kampaní v susediacich krajinách, čo môže ďalej viesť k zbytočnej fragmentácii vnútorného trhu. Kampane orientované na podporu čerstvej, miestnej či regionálnej poľnohospodárskej produkcie, založenej napríklad na ohľade k životnému prostrediu, sa z tohto hľadiska zdajú byť oveľa akceptovateľnejšie.

Odporúčania vychádzajú z policy paperu, ktorý vydala Asociace pro mezinárodní otázky spoločne s Friedrich Naumann Foundation for Freedom. Jeho plné znenie v anglickom jazyku nájdete na nasledujúcom odkaze.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA