Reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky

Zhrutie mapuje návrhy Európskej komisie na nové nastavenie agropolitiky po roku 2014 a priority Európskeho parlamentu v tomto procese.

Zmyslom Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP) je pomôcť stabilnej a efektívnej výrobe vysokokvalitných potravín, ktoré sú schopné konkurencie na svetových trhoch a vyrobené environmentálne udržateľným spôsobom. Jej cieľom je tiež podporovať ekonomickú aktivitu na vidieku a zabrániť jeho vyľudňovaniu.

Všeobecný kontext

V súčasnom rozpočtovom období (2007-2013) predstavuje Spoločná poľnohospodárska politika EÚ približne 40 % celkového rozpočtu. Európska komisia v návrhu na budúce sedemročné obdobie ponecháva v nominálnych hodnotách rozpočet na poľnohospodárstvo na približne rovnakej výške – 435,5 mld[1] -percentuálne a reálne to však predstavuje pokles. Európsky parlament ale jasne požaduje zachovanie podielu výdavkov aspoň na rovnakej úrovni.

V poslednom období musela agropolitika EÚ reagovať najmä na pristúpenie nových členských štátov, zvyšovanie dopytu po kvalitných potravinác, klimatické zmeny, nestálosť cien potravín na svetových trhoch a na nerovnováhy v potravinárskom reťazci v EÚ.

Európsky parlament predovšetkým zdôrazňuje, že opodstatnením spoločnej poľnopolitiky musí byť zabezpečenie verejných statkov – potravinovej bezpečnosti a v druhom rade aj ochrany životného prostredia.

Spoločná poľnohospodárska politika má dva piliere, ich zachovanie podporuje návrh Komisie aj pozícia Európskeho parlamentu.  

1.       Priame platby a trhové výdavky (cca 70 %)

2.       Rozvoj vidieka  (cca 30 %)

Priame platby

Mnoho diskusií sa obmedzuje na výšku priamych platieb a spôsob ich výpočtu, ktorý nie je v EÚ jednotný. Problematika priamych platieb je však komplexná otázka, ktorá nemá jednoduché riešenie.

Zmyslom priamej platby je jednak podpora príjmu (priemerná mzda v poľnohospodárstve je nižšia ako polovica priemernej mzdy v ostatných sektoroch) a zároveň kompenzácia za tvorbu verejného statku (zodpovedný manažment pôdy, ktorá pokrýva veľkú väčšinu plochy EÚ). Podmienené sú plnením rôznych pravidiel v environmentálnej oblasti a oblasti blahobytu zvierat.

„Staré“ členské krajiny fungujú na tzv. historickom princípe zohľadňujúcom predošlú mieru podpory a produkcie, v ktorom sa mohli rozhodnúť, akým spôsobom rozdistribuujú svojej alokácie medzi farmárov.

„Nové“ členské krajiny (ktoré vstupovali po roku 2004) naskočili na model počítaný na základe historickej produkcie. Rozdiely medzi priamymi platbami medzi „starou“ a „novou“ EÚ na hektár sú vysoké (Slovensko nedosahuje ani 90 % priemeru EÚ), obraz sa však mení ak sa pozrieme na výšku dotácie na jedného beneficienta (Slovensko má jednu z najvyšších dotácií na jednu farmu) alebo v pomere k HDP (kde sme blízko priemeru). 

Návrhy na zavedenie jednotnej výšky platby na hektár v celej Európe (tzv. flat rate) by znamenali závislosť iba na veľkosti fariem. Farmári však objektívne pôsobia vo veľmi rozdielnych podmienkach – pokiaľ ide o ekonomický, environmentálny, sociálny a prírodný kontext. Vyrovnávanie výšky platieb preto potrvá dlhší čas, je však povinnosťou zakotvenou v prístupových zmluvách nových členských štátov. Európsky parlament je zásadne proti snahám o renacionalizácu poľnohospodárskej politiky a žiada zachovanie úplného financovania priamych platieb z európskeho rozpočtu.

Čo najskoršie priblíženie výšky priamych platieb je jednou z priorít slovenských vyjednávačov. V súčasnosti návrh Európskej komisie počíta s dorovnaním jednej tretiny rozdielu tým krajinám, kde platby nedosahujú 90 % priemeru v EÚ. Zároveň sa budú percentuálne znižovať najvyššie platby, maximálne však do 7 %.

„Stropovanie“ a ďalšie obmedzenia

Komisia sa snaží obmedziť výšku dotácie pre jeden podnik na úrovni 300 tisíc eur. Už od sumy 150 tisíc euro by sa mala suma na hektár pôdy progresívne znižovať až po hranicu 300 tisíc.

Podporu z európskych zdrojov podľa nových pravidiel by mali poberať iba aktívni farmári. Definícia „aktívneho farmára“, ktorú navrhla Komisia je podľa Európskeho parlamentu veľmi široká a je potrebné ju špecifikovať. Podporu by už napríklad nemali dostať ani subjekty, ktorých príjem z poľnohospodárskej výroby nepresahuje 5 %.

Európsky parlament bude tiež presadzovať zjednodušenie pravidiel pre farárov ako aj zjednotenie systému priamych platieb a financovania z druhého piliera. Malí farmári budú môcť byť financovaní cez jednoduchšiu schému ako veľké agropodniky. Prioritou sa tiež stane podpora mladých farmárov do 40 rokov pri zakladaní nových fariem alebo preberaní hospodárstiev po farmároch v dôchodkovom veku.

Zelenšia SPP

Európska komisia navrhuje, aby sa 30 % priamych platieb podmienilo realizáciou aspoň jedného z troch „zelených“ opatrení:

·         Udržiavanie stálych pastvín.

·         Diverzifikácia – farmári budú musieť pestovať na svojej ornej pôde aspoň tri druhy plodín. Jedna plodina môže zaberať maximálne 70 % z celkovej plochy a minimálne 5 % z celkovej plochy.

·         Udržiavanie „ekologického rázu krajiny“. Minimálne 7 % plochy, okrem trvalých pastvín, musí byť použitých na medze oráčin, živé ploty, stromy, na úhor, na krajinné prvky, biotopy, ochranné pásma a zalesnené oblasti.

Európskemu parlamentu záleží tom, aby tieto opatrenia pre farmárov nepredstavovali ďalšiu administratívnu záťaž.

Manažment trhu

Čoskoro vyprší aj platnosť úpravy na výsadbu viníc a kvót na mlieko. Komisia sa chystá zrušiť aj kvóty na cukor. Európsky systém momentálne určuje každému členskému štátu limity na produkciu cukru a určuje minimálnu cenu. Tento systém by mal skončiť 30. septembra 2015. Súčasne sa zrušia aj dovozné kvóty.

Európsky parlament podporuje návrh sflexibilniť terajší systém štátnych intervencií a podpory súkromného skladovania, ktorý sa používa ako forma pomoci v prípade výkyvov na trhu. Rovnako aj návrh na novú ochrannú doložku, ktorá Komisii umožní prijať mimoriadne opatrenia v prípade trhových výkyvov. V pamäti je stále živá panika z mája a júna 2011 okolo baktérie e-coli.

Reforma SPP by mala zlepšiť aj vyjednávaciu pozíciu producentov voči obchodným reťazcom. Cieľom je vytvoriť dodávateľské a medziodborové organizácie a podporiť priamy predaj medzi producentmi a spotrebiteľmi.

Rozvoj vidieka

Súčasné programové obdobie má tri osi – ekonomickú, environmentálnu a sociálnu. Po novom by malo mať až šesť priorít, ktoré bude možné cez Program rozvoja vidieka podporiť:

·         prenos poznatkov a inovácií,

·         zvyšovanie konkurencieschopnosti,

·         tvorba potravinových reťazcov a manažment rizík,

·         obnovu, zachovanie a posilnenie ekosystémov,

·         efektívneho využívania zdrojov a prechod na nízko-uhlíkovú ekonomiku,

·         podpora sociálnej inklúzie, znižovanie chudoby a hospodársky rozvoj vidieka.

Členské štáty musia štvrtinu svojich zdrojov určených na rozvoj vidieka investovať do programov, ktoré sa budú venovať manažmentu pôdy a zmierneniu klimatických zmien.

Kto rozhoduje?

Spoločná poľnohospodárska politika bola dlhodobo doménou členských štátov (ministrov pre poľnohospodárstvo). Po prijatí Lisabonskej zmluvy sa Európsky parlament stal rovnocenným hráčom a akákoľvek reforma bude potrebovať aj jeho súhlas.

Ešte pred tým, než Európska komisia predstavila v októbri 2011 návrh reformy, europoslanci prijali dve nelegislatívne správy, ktoré načrtávali ich priority. V súčasnosti sa už aktívne rokuje vo výbore pre poľnohospodárstvo a traja spravodajcovia finalizujú svoje návrhy správy. Keď bude vo výbore a medzi politickými skupinami EP zhoda v základných otázkach, začnú sa rokovania s Radou. Finálne hlasovanie musí počkať na dohodu o celkovom finančnom rámci EÚ na roky 2014-2020.

Pozície

Komisár EÚ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Dacian Cioloş: „Opäť v kritickom čase diskusií o rozpočte EÚ počúvam nebezpečné názory. Niektorí ľudia stále podliehajú ilúzii, že SPP má priestor na manévrovanie, ktoré zvykla mať v minulosti. Poviem to jasne – nemá. EK poctivo splnila svoju úlohu prísť s návrhom o SPP, ktorý je ambiciózny a zároveň realistický. Náš návrh zabezpečí pre oba piliere SPP udržateľnú budúcnosť.“

Poslanec Európskeho parlamentu Paolo De Castro (S&D), spravodajca EP k časti návrhu reformy (priame platby): „Reforma by sa mala zamerať na obranu európskeho poľnohospodárskeho potenciálu. Dvadsať rokov reformovania SPP nám zabezpečilo udržateľnejšie poľnohospodárstvo, ktoré je dnes konzistentnejšie s potrebami spoločnosti a bližšie k trhu. Dôležité výsledky musíme ubrániť a prehĺbiť. Parlament jasne požadoval, aby sa rozpočet na SPP udržal na rovnakej úrovni ako v súčasnom období.“

Boris Zala, europoslanec (S&D): „Poľnohospodárska politika je niečo o čo sa bojuje už od roku 1960.  Pre slovenských poľnohospodárov je najdôležitejšie, aby boli dotácie rovnaké, k čomu sa EÚ zaviazala aj v našej prístupovej zmluve. Za to treba bojovať aj tu v Parlamente, ale samozrejme aj na Európskej rade a v Európskej komisii.“

Sergej Kozlík, europoslanec (ALDE): „Osobne pokladám poľnohospodárstvo ale aj potravinársky sektor za veľmi citlivú oblasť, kde v súčasnej dobe dochádza na jednotnom trhu k zneužívaniu sily.  Myslím si, že akákoľvek reforma poľnohospodárskej politiky tento problém nevyrieši. Každá krajina má iné prírodné, historické a vlastnícke podmienky a ak chceme riešiť tento segment v čase, keď sa hovorí o potravinovej bezpečnosti, treba sa vrátiť k určitej segmentácii vnútorného trhu a vymedziť vnútorné trhy jednotlivých krajín ako citlivé.“

Alajos Mészáros, europoslanec (EĽS): „My sme zrušili starú štruktúru poľnohospodárstva vo veľkej miere aj pod tlakom vstupu do EÚ a tú druhú sa nám nepodarilo efektívne vybudovať. Ako príklad môžem uviesť naše cukrovary. Ďalšia vec, ktorá nám môže brániť v rozvoji novej štruktúry poľnohospodárstva je tzv. „capping“ a „greening“. Pokiaľ ide o sledovanie nových ekologických cieľov, my si zatiaľ nemôžeme dovoliť, aby sme nechali úhorom 7 % pôdy, pretože väčšinu pôdy majú naši aktívni poľnohospodári v prenájme.“

Anna Záborská, europoslankyňa (EĽS): „Tretinou rozpočtu priamych platieb určených na ekologizáciu by sme nemali podplácať poľnohospodárov, aby zabezpečili alebo neznečisťovali vodu alebo nezneužívali pôdny fond. Na to by mali slúžiť rôzne pokuty alebo zvýšenie daní, ale práve touto tretinou by mali robiť niečo čo je nad rámec, na skvalitnenie poľnohospodárskej výroby a zveľadenie verejného dobra.“

Miroslav Mikolášik, europoslanec (EĽS): „Príjemcov vo vidieckych oblastiach môže zaujímať zakladanie skupín výrobcov v nových členských štátoch, podpora poľnohospodárstva v znevýhodnených oblastiach, obnova dedín a vidieckych zariadení, ochrana a zachovanie vidieckeho dedičstva ale aj agro-environmentálne opatrenia na zlepšenie životného prostredia. Návrh počíta aj s pomocou mladým poľnohospodárom do 40 rokov, čo považujem tiež za veľmi zaujímavé.“

Vladimír Maňka, europoslanec (S&D): „Do roku 2050 pribudne na našej planéte 2 miliardy obyvateľov a bude potrebné urobiť  väčšie množstvo potravín pri ťažších podmienkach a menšom objeme pôdy, vody a energie. Dôležité je, aby sme zabezpečili potravinovú bezpečnosť a to chce konkurencieschopné a stabilné poľnohospodárstvo.“

Peter Javorčík, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR: „Slovensko je za silnú SPP, to znamená, že sme za to, aby objem peňazí, ktoré navrhuje Európska komisia bol pre poľnohospodársky sektor zachovaný. Z nášho pohľadu je kľúčové, aby sa zbližovali výšky platieb medzi starými a novými členskými krajinami, keďže pravidlá sú stále do istej miery diskriminačné.

Pokiaľ ide o druhý pilier, považujeme ho za perspektívnu formu podpory ako zachovať kvalitu života na vidieku a určitý odklon od priamej dotácie a posun k financovaniu farmárov prostredníctvom rôznych projektov a podpory rôznych aktivít na vidieku. Vnímame to ako veľmi dobrý trend a  nebránime sa tomu, aby tento pilier bol aj do budúcnosti posilňovaný.“


sumy sú návrhom EK, bude sa meniť v závislosti od rokovaní o celkovom rozpočtovom rámci na roky 2014-2020

Pozadie

Celý dokument si môžete stiahnuť aj v pdf na Initiates file downloadtejto linke. Vznikol pri príležitosti konania "Fóra občana", ktoré 15. októbra na pôde Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre organizovala Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku na tému "Spravodlivá, efektívna a udržateľná poľnohospodárska politika". 

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA