Eurofondy a regióny

Dušan Sloboda z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika tvrdí, že podpora z eurofondov neprispieva k znižovaniu regionálnych rozdielov.

HNonline
Hospodárske noviny online

Autor analýzy sa venuje otázke, či plnia eurofondy deklarovaný cieľ znižovania regionálnych rozdielov. Podľa neho je logické očakávať, že ak eurofondy majú prispievať k stanovenému cieľu zmierňovať rozdiely medzi regiónmi, tak podporované by mali byť prioritne tie regióny, ktoré štatisticky vykazujú akési zaostávanie, napríklad na základe miery nezamestnanosti.

Prerozdeľovanie eurofondov z priority Lokálna infraštruktúra do jednotlivých regiónov bolo výrazne nerovnomerné. Na jednom póle sú okresy, ktoré získali z eurofondov podporu na spolufinancovanie projektov vyššiu než 150 miliónov korún, medzi nimi Dunajská Streda (284 mil. Sk), Nové Zámky (194 mil. Sk), Komárno (187 mil. Sk), Šaľa (161 mil. Sk) a Rimavská Sobota (154 mil. Sk). Protipól predstavujú okresy Košice II až IV a Žarnovica, v ktorých nebol podporený ani jeden projekt.

Vzhľadom na výrazne odlišný počet obyvateľov jednotlivých okresov je vhodnejšie porovnávať výšku prerozdelených eurofondov do regiónov v prepočte na počet ich obyvateľov. V skupine okresov, v rámci ktorých boli projekty z eurofondov v prepočte per capita podporené najväčšmi, sú nielen okresy s nadpriemernou výškou nezamestnanosti (napr. Rimavská Sobota, Veľký Krtíš a Sobrance – všetky viac než 20 %), ale i okresy s nezamestnanosťou na úrovni priemeru (napr. Tvrdošín, Dolný Kubín a Šaľa), či okres Dunajská Streda s výrazne podpriemernou mierou nezamestnanosti (7,4 %, priemer za SR bol 11,4 %). Na druhej strane, medzi okresmi, kam putuje z eurofondov najnižšia podpora v prepočte na obyvateľa, sú napríklad okresy Košice-okolie, Lučenec, Gelnica či Poltár, pričom všetky mali vyššiu nezamestnanosť než 20 % (údaje sú za rok 2005).

Dôvod, prečo eurofondy ani nemôžu v plnej miere prispievať k deklarovanému cieľu znižovania regionálnych rozdielov, a, naopak, môžu prispievať dokonca i k ich prehlbovaniu, vyplýva tiež z faktu, že v mechanizme ich prerozdeľovania je princíp „súťaživosti“. Ak je projekt obce A z okresu X s mierou nezamestnanosti na úrovni 10 % spracovaný na lepšej úrovni než projekt obce B z okresu Y s mierou nezamestnanosti na úrovni 20 %, hodnotiaca komisia by mala ohodnotiť ten lepší projekt vyšším počtom bodov a prisúdiť mu tak možnosť čerpať prostriedky z eurofondov. Navyše, keďže proces je zložitý, uspejú tí žiadatelia, ktorí majú lepší prístup k informáciám na ministerstvách a nemožno vylúčiť, že v procese hodnotenia, výberu a schvaľovania projektov je prítomná korupcia a klientelizmus. Javí sa tiež, že ak je politická príslušnosť žiadateľa zo samosprávy identická s identitou vládnucich strán, ktoré zodpovedajú za prerozdeľovanie eurofondov, môže to žiadateľom pomôcť v ich snahe uspieť pri získavaní podpory z eurofondov.

Nie je teda vôbec pravidlom, že „podpora“ z eurofondov je adresná a smerovaná tým, ktorí ju najviac potrebujú. Eurofondy sú len redistribučnou stratégiou, v rámci ktorej vlády ponúkajú transfery verejných financií, ktoré predtým získajú výberom daní od občanov a firiem Slovenska a ostatných členských krajín EÚ.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA