Externý projektový manažment ako forma tunelovania fondov Európskej únie

Štúdia analytika Ivana Kuhna analyzuje podozrivé verejné obstarávania realizované v rokoch 2008-2011 v rámci fondov EÚ z Regionálneho operačného programu (ROP).

shutterstock_291058871
shutterstock.com

Dôkazy, ktoré by potvrdzovali korupciu a klientelizmus pri získavaní nenávratných finančných prostriedkov (NFP) z fondov EÚ a pri implementácii projektov financovaných s použitím NFP, sa získavajú ťažko. Väčšinou ide iba o indície a náznaky. Napríklad keď sa niekto zo zainteresovaných preriekne. Alebo povie niečo, čo je podľa neho úplne samozrejmé, aj keď tým v podstate priznáva ovplyvňovanie výberu úspešných projektov, čo je v rozpore s pravidlami pre rozhodovanie o udelení NFP.

Autor štúdie bol svedkom situácie, keď sa riaditeľ Základnej školy zrekonštruovanej vďaka NFP z fondov EÚ verejne poďakoval predstaviteľovi istej politickej strany za to, že „pomohol vybaviť“ eurofondy. Prideľovanie fondov EÚ má pritom prebiehať podľa jasne stanovených pravidiel a akékoľvek ovplyvňovanie procesu výberu úspešných projektov je zakázané.

Zistené skutočnosti, ktoré predkladá táto správa naznačujú, že v rámci skúmaných projektov financovaných z fondov Európskej únie, pri verejnom obstarávaní služieb externého projektového manažmentu, mohlo vzhľadom na konflikt záujmov dochádzať k obmedzovaniu slobodnej súťaže, obchádzaniu zákona o verejnom obstarávaní, koordinovanému predkladaniu ponúk a tým k neprimeranému a neodôvodnenému zvyšovaniu cien, čím boli nielen poškodené záujmy Európskej únie ako inštitúcie, ale predovšetkým boli poškodení daňovníci – občania EÚ.

Podobné projekty sa realizujú v mnohých mestách a obciach na Slovensku. Autor štúdie použil komparatívnu metódu na vzorke miest a obcí na analyzovanie efektívnosti využívania fondov EÚ ako aj poodhalenie pozadia niektorých „poradenských“ firiem, ktoré sa v oblasti príprav žiadostí o NFP a manažmentu projektov pohybujú. Je žiaduce, aby sa tieto aktivity zmapovali v celom rozsahu vo všetkých oblastiach, v ktorých sa využívajú fondy EÚ v Slovenskej republiky a možno aj v iných, predovšetkým nových členských krajinách Európskej únie.

Autor štúdie preto odporúča, aby sa príslušné orgány Slovenskej republiky a Európskej únie dôslednejšie venovali kontrole implementácie projektov financovaných z rozpočtu EÚ, predovšetkým kontrole verejného obstarávania a to nielen z formálnej stránky, pretože všetky vyššie uvedené verejné obstarávania prebehli zrejme po formálnej stránke v súlade so zákonom (ale v rozpore s duchom zákona).

Autor štúdie nemal dosť času na to, aby preskúmal ďalšie možné prepojenia niektorých firiem spomínaných v tejto štúdii na predstaviteľov politických strán, ale tiež na vysokých štátnych úradníkov, ktorí sa podieľajú na rozhodovacom procese o poskytovaní nenávratných finančných prostriedkov z fondov EÚ. Tejto oblasti je tiež potrebné venovať zvýšenú pozornosť, keďže v minulosti sa na Slovensku vyskytli prípady, keď sa vysokí štátni úradníci dostali do podozrenia, že ovplyvňovali rozhodovacie procesy pri výbere projektov. Žiadna kauza však nebola poriadne vyšetrená a podozrivé osoby zväčša iba odišli zo svojich postov po dohode s vedením inštitúcií v ktorých pracovali.

Autor štúdie odporúča orgánom a inštitúciám Európskej únie, aby venovali zvýšenú pozornosť prepojeniu niektorých politických strán na Slovensku s niektorými podnikateľskými subjektmi. V nedávnej minulosti bolo Slovensko svedkom dvoch veľkých káuz zneužívania fondov Európskej únie, známych ako „nástenkový tender“ a „sociálne podniky“, do ktorých boli zapletení predstavitelia dvoch, v tom čase vládnych politických strán. V prípade nástenkového tendra boli dokonca vznesené obvinenia voči dvom bývalým ministrom a prípad je na súde. Autor nepredpokladá, že išlo o posledné pokusy vládnych politikov zneužiť fondy Európskej únie vo svoj osobný prospech, alebo v prospech politickej strany, ktorú reprezentujú a v prospech jej sponzorov.

Obsah tejto správy bude predložený Úradu pre verejné obstarávanie SR a Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF).

Celú štúdiu je možné nájsť na stránkach Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA