Finančné riadenie fondov EÚ

Analýza poukazuje na problematické časti materiálu MF SR Systém finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007–2013.

Dokument „Systém finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 – 2013“ je návrhom predloženým MF SR na pripomienkové konanie. Tento dokument definuje a popisuje systém finančných tokov zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na budúcich sedem rokov, vrátane predbežnej kontroly žiadostí o platbu. Táto analýza sa venuje len tým oblastiam materiálu, v ktorých sú už aj v súčasnosti problémy, ktoré následne spomaľujú čerpanie, pričom poukazuje na ich úpravu v budúcnosti. Ďalším oblastiam systému sa analýza nevenuje.

Materiál vychádza podobne ako v rokoch 2004-2006 z filozofie absolútnej nedôvery voči realizátorom projektov – konečným prijímateľom a nereflektuje niekoľkonásobný nárast disponibilných prostriedkov na štrukturálne fondy vo vzťahu k problémom s financovaním projektov a finančným riadením v prebiehajúcom programovacom období s oveľa nižšími prostriedkami.

A. Zachováva dnešný systém štvorstupňovej kontroly, pričom za istých okolností pripúšťa aj kontrolu päťstupňovú.

Táto pyramída kontrol je nasledovná:

    • 1. prijímateľ – okrem iného to je stanovené aj na str. 25 dokumentu: „Všetky subjekty, ktoré sú zapojené do systému finančného riadenia a realizácie projektov štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu sú povinné dodržiavať finančnú disciplínu v súlade so zákonom 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.“
    • 2. riadiaci orgán (ďalej aj „RO“), resp. sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom (ďalej aj „SORO“)
    • 3. platobná jednotka
    • 4. sprostredkovateľský orgán pod certifikačným orgánom – dokument nestanovuje, v akých prípadoch bude takýto orgán ustanovený a aké bude mať úlohy. Tento článok teda nebude aktuálny vo všetkých prípadoch. Nápadne však pripomína platobnú jednotku, pretože aj tá požíva niektoré kompetencie, ktoré sa jej dostali prostredníctvom dohody o spolupráci medzi MF SR a platobnou jednotkou. V mnohých krajinách je práve tento orgán platobnou jednotkou.
    • 5. certifikačný orgán

B. Dokument sa pri definovaní povinností a úloh RO a SORO v oblasti predbežnej finančnej kontroly žiadosti o platbu odvoláva na čl. 60 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006. Tento článok však znie:

„Riadiaci orgán je zodpovedný za riadenie a vykonávanie operačného programu v súlade so zásadou riadneho finančného riadenia, a najmä za:

b) overenie toho, že spolufinancované produkty sa dodajú a spolufinancované služby sa poskytnú, a za overenie, že výdavky na operácie vykázané prijímateľmi sa skutočne vynaložili a sú v súlade s predpismi Spoločenstva a vnútroštátnymi predpismi; preverovanie jednotlivých operácií na mieste sa môže vykonávať na vzorke v súlade s podrobnými predpismi, ktoré má Komisia prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 103 ods. 3.“

Tento článok nedáva dôvod autorovi materiálu ísť na str. 9 pri definovaní úloh RO a SORO nad jeho rámec. A takisto neoprávňuje opätovne požadovať od prijímateľa, aby „Riadiacemu orgánu/sprostredkovateľskému orgánu pod riadiacim orgánom spolu s formulárom predkladá aj účtovné doklady – minimálne jeden rovnopis originálu faktúry, príp. dokladu rovnocennej dôkaznej hodnoty. Ďalší rovnopis originálu účtovného dokladu si ponecháva prijímateľ. V prípade, že povaha tohto dokladu neumožňuje vyhotoviť viac rovnopisov originálov (napr. pokladničný blok), prijímateľ predkladá overenú kópiu s pečiatkou a podpisom štatutára prijímateľa.“ (str. 41 a nasl.) To je najväčšia chyba platného systému finančného riadenia v súčasnosti, ktorá vo vysokej miere spomaľuje kontrolu a tým samotnú realizáciu platieb a projektov. Pretože následne musí RO a SORO overiť „reálnosť, oprávnenosť, správnosť, aktuálnosť a neprekrývanie sa nárokovaných výdavkov. Overuje, či zúčtovaná čiastka zodpovedá údajom uvedeným v priložených dokladoch a či táto čiastka zodpovedá finančným tabuľkám v zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Pri kontrole matematickej správnosti sa kontroluje správnosť údajov o dodaných tovaroch, službách a prácach vo vzťahu k množstvu alebo objemu a jednotkovej cene, súčet jednotlivých položiek uvedených na predloženej faktúre alebo inom relevantnom účtovnom doklade. Overuje súlad so slovenskou legislatívou a legislatívou ES (verejné obstarávanie, ochrana životného prostredia, rovnosť príležitostí, publicita). Riadiaci orgán/sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom v prípade potreby vykoná kontrolu na mieste, ktorej cieľom je najmä overenie skutočnej dodávky tovarov, prác alebo služieb.“

Spomínaný čl. 60 požaduje len presvedčenie o tom, či výdavky na operácie vykázané prijímateľmi sa skutočne vynaložili. Toto je možné overiť aj prostredníctvom výpisu z účtu, nemá zmysel naďalej žiadať od prijímateľa rovnopisy faktúr a iných účtovných dokladov. Tie sa dajú skontrolovať aj na mieste u konkrétneho prijímateľa. Správne to pochopili napríklad v susednej Českej republike, kde už v súčasnosti platí ustanovenie, že „Žádost o provedení platby musí být doložena požadovanými doklady (zejména zaplacenými fakturami, což je prokázáno výpisy z účtu).“ Nestanovuje sa povinnosť dokladať množstvo dokladov predovšetkým pri výpočte energií a podobných službách.

C. Financovanie projektov ESF je aj momentálne veľmi zložité a rozdrobené aj nutnosťou dokladovať výdavky, ktoré sú v mnohých grantových mechanizmoch považované za paušálne a nemusia sa zúčtovávať. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1081/2006 z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde v článku v článku 11 ods. 3 jasne stanovuje, že medzi výdavky oprávnené na príspevok z ESF patria „v prípade grantov nepriame náklady priznané na základe paušálnej sadzby až do výšky 20 % priamych nákladov operácie“. To navrhnutý systém financovania s paušálnymi nepriamymi nákladmi nepočíta. Pričom ich zavedenie by v značnom rozsahu uľahčilo finančné riadenie dopytovo-orientovaných projektov ESF. Pri dobrej vnútroštátnej úprave by sa paušálne nepriame náklady mohli týkať aj na menšie projekty financované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (výskum, vývoj).

Je skutočne dôležité, aby sa pri kreovaní celého systému čerpania štrukturálnych fondov v rokoch 2007-2013 využili v čo najväčšej možnej miere skúsenosti z prebiehajúceho programového obdobia, aby sa tým predišlo opakovaniu problémov a zabezpečilo čo najefektívnejšie čerpanie prostriedkov.


Materiál na medzirezotné pripomienkové konanie nájdete na tejto linke.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA