Hodnotenie viacúrovňového riadenia v Kohéznej politike 2007 – 2013

Pri tvorbe rozhodnutí v Kohéznej politike dominuje perspektíva zhora nadol. Hĺbková analýza vychádzajúca z 9 prípadových štúdií fungovania doterajšieho viacúrovňového riadenia identifikuje výhody a nevýhody partnerstva a formuluje odporúčania pre nové programové obdobie.

Pri čerpaní eurofondov v novom programovom období (2014-2020) sa posilnili pravidlá pre zaistenie konštruktívnej účasti partnerov ako sú regionálne a miestne orgány, sociálni partneri či mimovládne organizácie počas plánovania, vykonávania i hodnotenia využitia prostriedkov z fondov EÚ formou záväzného kódexu správania. (EurActiv, 7.1.2014)

Viacúrovňové riadenie (MLG) sa chápe ako účasť širokej škály rôznych typov aktérov (verejných, súkromných, spoločenských) pri tvorbe a implementácii politík prostredníctvom formálnych a neformálnych prostriedkov.

Nedávno publikovaná dvojzväzková štúdia, ktorú si nechal vypracovať Európsky parlament, priniesla hĺbkovú analýzu viacúrovňového riadenia v kohéznej politike počas programového obdobia 2007 – 2013.

Poskytuje komparatívnu analýzu partnerstva na príklade 9 prípadových štúdií operačných programov na regionálnej, národnej aj cezhraničnej úrovni, identifikuje výhody a nevýhody partnerskej spolupráce a formuluje strategické a operačné odporúčania v kontexte nového programového obdobia 2014 – 2020.

Zistenia a odporúčania

Pri tvorbe rozhodnutí v praxi stále dominuje perspektíva zhora nadol. Rozhodnutia prijímajú kľúčoví hráči (EÚ, vládne orgány na národnej a/alebo regionálnej úrovni), ktorí len získajú zo sub-národnej úrovne informácie, aj to s nerovnomerným a často limitovaným zapojením aktérov občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií.

Rizikom je však aj nadmerná reprezentácia aktérov. Zapojenie nie vždy relevantných partnerov len kvôli implementácii princípu partnerstva je kontraproduktívne, pri viacerých partneroch rôznych typov sa zvyšuje administratívna záťaž a byrokratická spletitosť prijímania rozhodnutí.

Z prípadových štúdií vyplynulo, že hoci všetci aktéri vítajú partnerstvo, monitorovací výbor sa vo všeobecnosti nepovažuje za najlepšiu platformu pre formovanie procesov rozhodovania.

Prípadové štúdie viacúrovňového riadenia sa týkali týchto operačných programov:

Alpský priestor – cezhraničná spolupráca regiónov z 5 členských krajín EÚ, spolufinancovaný z ERDF vo výške takmer €98 mil.

Cezhraničná spolupráca Rakúsko – Česká republika – spolufinancovaný z ERDF vo výške €107,4 mil.

Operačný program španielskeho regiónu Castilla y León – spolufinancovaný z ERDF vo výške €800 mil.

OP francúzskeho regiónu Languedoc-Roussillon – spolufinancovaný z ERDF sumou €270 mil.

OP pre Severovýchodné Anglicko – spolufinancovaný z ERDF sumou €375,7 mil.

OP nemeckého regiónu Severné Porýnie Vestfálsko – spolufinancovaný z ERDF vo výške €2,2 mld.

Regionálny operačný program Sliezsko – spolufinancovaný z ERDF vo výške €1,71 mld.

OP Posilnenie potenciálov regionálneho rozvoja v Slovinsku – spolufinancovaný z EDRD sumou €1,71 mld.

OP Južné Fínsko – spolufinancovaný z ERSF vo výške €138,1 mil.

Celú štúdiu (Volume I) v anglickom jazyku nájdete na tomto odkaze, prípadové štúdie (Volume II) nájdete tu.

REKLAMA

REKLAMA