Investície stále viac najmä na západ Slovenska

Po vstupe do Európskej únie sa naďalej priame zahraničné investície koncentrujú v Bratislave a na západnom Slovensku.

fair analyses, Partner
fair analyses, Partner

Súčasný stav

Rozdiely v celkovom objeme priamych zahraničných investícií (PZI) prichádzajúcich na západné Slovensko vrátane Bratislavy a investícií prichádzajúcich na východné Slovensko sa stále viac prehlbujú v prospech západného Slovenska. Kým v roku 2001 tvorili PZI na východnom Slovensku viac ako 24 percent z celkového objemu PZI, pol roka po vstupe do Európskej únie ( k 30. septembru 2004) to bol už menej než 11 percent. To pritom hovoríme len o investíciách do podnikateľskej sféry a nie do bankového sektora.

V minulosti sa na výrazných rozdieloch v objeme PZI prejavovala aj metodika výpočtu PZI, ktorá uvádzala prílev PZI na základe sídla podniku, čím Bratislava „oficiálne“ dosahovala výrazne vyšší objem PZI. Týkalo sa to najmä privatizácie veľkých štátnych podnikov ako Slovenský plynárenský priemysel alebo Slovenské telekomunikácie. Výraznú úlohu tiež zohrávali investície do už etablovaných podnikov ako boli Východoslovenské železiarne Košice alebo SCP Ružomberok. Pri celkovom malom objeme PZI tak tieto investície mali výrazný vplyv na objem PZI v jednotlivých regiónoch.

Celkové rozdiely medzi jednotlivými krajmi v roku 2000 boli minimálne (ak neberieme do úvahy Košický a Bratislavský kraj). Rozdiel v objeme investícií medzi Trnavským krajom (najviac investícií) a Nitrianskym krajom (najmenej investícií) dosahovali okolo 5 mld. Sk. Vďaka investícií US Steel dosahoval Košický kraj druhý najväčší objem PZI, ktorý trojnásobne prevyšoval investície v Trnavskom kraji.

Nárastom objemu investícií a značným vyčerpaním investičných príležitostí do existujúcich podnikov sa ďaleko výraznejšie začína prejavovať reálne investičné prostredie v jednotlivých samosprávnych krajoch. Do popredia sa tak ešte výraznejšie dostáva dopravná dostupnosť, pripravené priemyselné parky , kvalita pracovnej sily a pod.

Výrazne sa tak zvýšil prílev investícií nielen do Bratislavského kraja, ale aj do ostatných krajov na západnom Slovensku. Objem investícií do Trnavského kraja stúpol od roku 2000 do roku 2004 takmer dvojnásobne na vyše 21 mld. Sk. Objemy investícií do ostatných krajov na západe Slovenska stúpli v priemere o 8 mld. Sk, pričom napr. výsledný stav takmer 12 mld. Sk v Nitrianskom kraji predstavoval takmer trojnásobok východiskovej hodnoty z roku 2000.

Na druhej strane trojica najmenej rozvinutých regiónov bola podstatne menej úspešná. Nárast investícií za uvedené obdobie v Banskobystrickom kraji predstavoval len 4 mld. Sk a v Prešovskom kraji len 0,8 mld. Sk. Do Prešovského kraja tak prišlo v rokoch 1996 – 2000 podstatne viac investícií ako v rokoch 2000 – 2004. Osobitným prípadom je Košický kraj, kde celkový objem PZI (pravdepodobne najmä vďaka odlivu zisku US Steel) klesol za posledné 4 roky o skoro 3 mld. Sk.

Budúce trendy

Ani trendy do budúcnosti sa nevyvíjajú priaznivo. Aj napriek deklarovaniu slovenskej vlády o snahu posúvať investície viac na východ Slovenska, realizované kroky sú nedostatočné a takmer nezmierňujú narastajúce regionálne rozdiely. V prvom polroku 2004 agentúra SARIO zo 16 ohlásených projektov pomohla umiestniť vyše 95 percent objemu na území západného Slovenska a Žilinského kraja. V druhom polroku bola ohlásená len jedna veľká investícia v Košickom kraji. Bude to investícia firmy Ford, ktorá vytvorí viac ako 1000 pracovných miest. V rámci Prešovského kraja, ktorý je najzaostalejším krajom, nebola ohlásená žiadna výraznejšia investícia. Naproti tomu je počet aj objem investícií očakávaných na západnom Slovensku ďaleko výraznejší. Významná časť investícií pritom prichádza bez pomoci štátu a práve tieto investície smerujú najmä do Bratislavy a na západné Slovensko, čo potvrdzujú aj oficiálne čísla Národnej banky Slovenska o príleve PZI.

Začínajú sa prejavovať aj rozdiely v kvalite investícií. Bratislavský kraj sa v posledných dvoch rokoch stal zaujímavým aj pre prílev investícií do oblasti výskumu a služieb, aj keď ešte stále výrazne zaostáva objemom takýchto investícií do Prahy alebo Budapešti.

Susedné krajiny

Tendencia koncentrácie PZI do najvyspelejších regiónov nie je len problémom Slovenskej republiky. Napriek tomu je Slovensko jednou z krajín, kde sú rozdiely v príleve PZI veľmi výrazné. V Českej republike je v Prahe koncentrovaných 52 percent celkového objemu PZI, čo je o 10 percent menej ako percento podielu Bratislavského kraja na celkovom objeme PZI v Slovenskej republike.

Najmenší objem investícií bol v Pardubickom kraji , Libereckom kraji a v kraji Vysočina. Tieto regióny nepredstavujú periférne regióny, čo umožňuje využitie investícií alokovaných v okolitých krajoch. Tieto regióny tiež nepatria medzi najzaostalejšie v rámci Českej republiky, takže je menej pravdepodobné, že prílev PZI tu prispieva k prehlbovaniu regionálnych disparít. V Budapešti a Viedni je objem PZI len mierne cez 40 percent celkového prílevu investícií do krajiny.

Najvýznamnejšie bariéry

Jedným z kľúčových faktorov výrazných regionálnych rozdielov je najmä existencia pripravených priemyselných zón a parkov. Kým v Maďarsku a Českej republike je výrazne podporované budovanie takejto infraštruktúry, na Slovensku sú tieto aktivity podporované len minimálne. Zo štátnej podpory bolo na východe Maďarska vybudovaných viac ako 40 priemyselných parkov, na Slovensku získal priamu štátnu podporu len jeden. Úspešnosť tohto parku pritom poukazuje na výhodnosť a potrebnosť takýchto investícií. To isté platí aj pre budovanie klastov a podporu subdodávateľských vzťahov. Možno predpokladať, že bez realizácie týchto kľúčových opatrení nie je možné očakávať zmeny v tendencii koncentrácie investícií na západné Slovensko.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA