KRI: Východné Slovensko ako znalostný región?

Autori analyzujú pozíciu Východného Slovenska ako znalostného regiónu. Obdobie "7-10 úrodných rokov" v súvislosti s masívnou finančnou podporou EÚ sa už nebude opakovať a bola by škoda ak by ich región nevyužil aj pre premenu na znalostný región.

kri
kri

Po vstupe do Európskej únie sme sa nevyhli porovnávaniu ekonomickej výkonnosti jednotlivých regiónov, ktorých je v 27-člennom európskom klube celkom 254. Ukázalo sa, že čo sa Východného  Slovenska týka ,žiadna sláva, nachádza sa niekde v poslednej desiatke. Nemá kvalitnú dopravnú infraštruktúru, nemá kvalitnú inovačnú štruktúru, sociálny kapitál nie je dostatočný, ľudia, hlavne mladí, musia hľadať prácu aj mimo regiónu. Je to situácia, ktorá už dlhšie nastoľuje otázku ako zvýšiť dynamiku rozvoja tohto marginalizovaného územia, ako dosiahnuť lepšie umiestnenie v európskom regionálnom rebríčku.

Keďže v regióne je dostatok vysokých škôl, ktoré produkujú (resp. majú potenciál produkovať) kvalifikovaných odborníkov, jednou z možností rýchlejšieho rastu Východného Slovenska, je premeniť ho na tzv. „znalostný región“. Tento pojem je jedným z posledných  produktov regionálnej teórie, ktorá hovorí o tzv. „učiacich sa“ regiónoch (learning regions), ktoré sa snažia stať „znalostnými“ regiónmi (knowledge-based regions). Táto paradigma vychádza z poznatkovo založenej ekonomiky (knowledge-based economy) ako novej fázy ekonomického rozvoja, ktorá vznikla v priebehu 90-tych rokov minulého storočia, v ktorej učenie sa, resp. získavanie znalostí je kľúčovým procesom rozvoja a poznatky sú už dôležitejším zdrojom ako prírodné zdroje.

Ekonomický rast znalostného regiónu je postavený na inováciách, ktoré majú šancu vznikať v prostredí postavenom na partnerských vzťahoch regionálnych aktérov, v prostredí vzájomného učenia sa, ktoré je otvorené pre výmenu nových „nevyslovených“ (angl. tacit) poznatkov, ktoré sú zdrojom inovácií (Nevyslovené poznatky sú tie, ktoré nie sú „kodifikované“, t.j. nie sú nikde zapísané, nedajú sa naštudovať, ale sú výsledkom premýšľania, odborných diskusií, poznania, inšpirácie). Častá komunikácia, vzájomné zdieľanie svojho poznania a otvorenosť sú predpokladmi vzniku prostredia takého typu. Ide v prvom rade o oblasť vedy a výskumu.

Ako je na tom región Východného Slovenska v oblasti vedy a výskumu? Tento je v EU zaradený medzi regióny typu „C“ (teda niekde v strede spomedzi 5 základných typov podľa ich potenciálu začleniť sa do Európskeho výskumného priestoru).Regióny takéhoto typu v súčasnosti zaostávajú z ekonomického a niekedy aj z technologického hľadiska. Model integrácie regiónu typu „C“ je založený na „statických“ relatívnych výhodách (napr. nízke náklady všetkých výrobných faktorov).

V roku 2006 bol pod odborným vedením Karpatského rozvojového inštitútu  vypracovaný Rozvojový plán regiónu Slovensko Východ (Prešovský a Košický samosprávny kraj), z ktorého vyplýva, že región má v rámci SR najpriaznivejšie charakteristiky vekovej štruktúry obyvateľstva a že podiel vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov vzrastie z dnešných 12% na 15% do roku 2010. Následná štúdia podmienok rozvoja preukázala, že súčasná vývojová základňa regiónu v oblasti vedy a výskumu je priestorovo heterogénna a značne pod priemerom SR ale vývojový trend v počte zamestnancov v tejto oblasti je pozitívny.

Kľúčovým ukazovateľom je tiež výška a štruktúra investícií. Východné Slovensko dosahuje v tejto oblasti iba 38,5% priemeru EÚ v oblasti verejných prostriedkov a 25% v oblasti investícií podnikateľskej sféry. Pomer investícií do vedy a výskumu – 0,53% HDP je veľmi nízky v porovnaní k 2% v EÚ a k 3% cieľu Lisabonskej stratégie. Z pohľadu výsledkov výskumu je vývojový trend záporný, predovšetkým v predaji a nákupe licencií, v oblasti certifikácii je vývoj kolísavý a zlepšuje ho len rok 2004.

Významným prínosom vypracovania Rozvojového plánu východného Slovenska bolo, okrem zadefinovania spoločných priorít dvoch východoslovenských samosprávnych krajov, nadväzovanie a rozvíjanie partnerských vzťahov medzi jednotlivými aktérmi regionálnej politiky regiónu, teda samosprávnymi krajmi, univerzitami, súkromnými inštitúciami a mimovládnymi organizáciami. Už samotný proces zavedenia princípu partnerstva a jeho implementácia je jedným zo skutočných predpokladov pre vytváranie znalostného regiónu.. Vybudované partnerské vzťahy dávajú predpoklad na výmenu „nevyslovených“ poznatkov, teda vhodného prostredia pre takto zadefinovaný región. Tento získaný „vzťahový“ resp. sociálny kapitál je však samozrejme potrebné rozvíjať.

Aby východné Slovensko bolo úspešné na ceste za prestížnym označením „znalostný región“ musia k tomu prispieť všetci regionálni „hráči“ – vedecko-výskumné inštitúcie, vysoké školy, územná samospráva, súkromný a tretí sektor, a musí výrazne narásť prílev investícií v oblasti vedy a výskumu. Toto by sa malo udiať nielen v technickej infraštruktúre univerzít, ale aj v oblasti nových technológií, rozširovaním siete výskumných inštitúcií, ale aj cez podporu nových projektov a inovatívnych postupov v súkromnej sfére. Územná samospráva by mala dostať väčší priestor na spolurozhodovanie a cieleným využitím aj „bruselských eur“, ich prednostne alokovať na tieto aktivity,, čím by vznikla by šanca a „príležitosť“ urobiť niečo  pre zmierňovanie regionálnych rozdielov Slovenska. Obdobie siedmich až desiatich úrodných rokov, ktoré nás čakajú v súvislosti s masívnou finančnou podporou EÚ sa už nebude opakovať a bola by škoda ak by ho Východné Slovensko s pomocou národnej vlády nevyužilo na veľký krok na ceste stať sa znalostným regiónom.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA