Riziko zneužitia eurofondov je na Slovensku vysoké

Komparatívna analýza situácie v Českej republike, Poľsku a na Slovensku, konštatuje, že nastavenie pravidiel je u nás rizikové.

Ekonomická a právna analýza mimovládnych organizácií z Česka, Slovenska a Poľska ukazuje, že nastavenie pravidiel pre rozdeľovanie európskych peňazí je na Slovensku rizikové. Analýza je nezávislým doplnením historicky prvej Protikorupčnej správy, ktorú včera vydala Európska komisia.

Protikorupčná správa EÚ opisuje hlavné problémy spôsobené korupciou verejných funkcionárov členských štátov. Správa ale veľmi povrchne zmieňuje pretrvávajúce riziká, ktoré odhaľuje tieňová analýza. Riziká systémovej politickej korupcie pri správe európskych fondov, štátnych podnikov a obchodných spoločností s majetkovou účasťou štátu v Slovenskej republike, Česku a v Poľsku. Cieľom komparatívnej analýzy bolo dať do vzájomných súvislostí informácie o systémovej politickej korupcii s právnym rámcom, vďaka ktorému sa kauzy, indikujúce systémovú politickú korupciu v krajinách, odohrali. Prvá časť dokumentu sa venuje problematike čerpania z európskych fondov, druhá časť sa zaoberá správou a riadením štátom vlastnených podnikov. Tieto dve oblasti správy verejných prostriedkov sú navzájom prepojené korupčnými mechanizmami čo vedie k značnému odlivu prostriedkov. Analýza je zameraná na informácie a praktické skúsenosti šiestich mimovládnych organizácií z troch krajín, pracuje s 10 prípadovými štúdiami partnerov projektu a odkazuje na ďalších osem káuz riešených ďalšími organizáciami. Vychádza z výsledkov 12 dielčích dátových analýz a komparuje spolu 40 právnych predpisov z troch sledovaných krajín.

Spravovanie európskych fondov na Slovensku trpí podľa analýzy predovšetkým tým, že:

Spravovanie európskych fondov na Slovensku je spolitizované. Hlavným dôvodom je nedostatočné nastavenie zákona o štátnej službe, čo má za následok celý rad nedostatkov: od absencie vymedzenia jasnej hranice medzi politickými a nepolitickými pozíciami, nízkej ochrany pred protiprávnymi príkazmi nadriadených až po minimálnu ochranu tzv. whistleblowerov – oznamovateľov trestnej činnosti.

"Analýzou povolebnej fluktuácie na kľúčových pozíciách v štruktúre implementácie fondov EÚ boli zistené signifikantné zmeny v zložení riadiacich a kontrolných orgánov po parlamentných voľbách, ktoré ovplyvnili zloženie jednotlivých ministerstiev. Politické zmeny vo voľbách sa odrazili vo výmene riaditeľov agentúr a generálnych riaditeľov sekcií. Z hľadiska cieľa analýzy boli kľúčové údaje týkajúce sa výmen v prvých troch mesiacoch od výmeny na poste ministra. Na úrovni riaditeľov agentúr a generálnych riaditeľov sekcií došlo k zmenám do troch mesiacov v 21 prípadoch z celkových 39, čo predstavuje 53,85 %. Na úrovni riaditeľov odborov to bolo v 14 prípadoch z 34 (41,18%)."

Nezávislá externá kontrola čerpania z európskych fondov je neúčinná, čo je spôsobené najmä ignorovaním kontrolných záverov Najvyššieho kontrolného úradu ako zo strany kontrolovaných subjektov tak zo strany príslušných ministerstiev.

Právna úprava žiadneho z troch štátov neoprávňuje najvyšší kontrolný orgán k vynucovaniu plnenia (realizácii) odporúčaní na zlepšenie, obsiahnuté v kontrolných záveroch a určených kontrolovaným subjektom. Kontrolné orgány sa môžu so svojimi závermi obrátiť na špecializované orgány verejnej moci – typicky na orgány činné v trestnom konaní. Kontrolné orgány taktiež nemôžu ukladať sankcie za nesplnenie odporúčaní na nápravu, zlyháva aj úprava povinnosti kontrolovaného subjektu informovať orgány o tom, aké opatrenia na nápravu boli uskutočnené.

Zároveň na Slovensku hrozí riziko, že podobne ako v Českej republike, značná časť verejných prostriedkov z európskych fondov a z verejných zákaziek môže končiť na účtoch anonymných obchodných spoločností, ktoré môžu slúžiť ako nástroj k zakrývaniu stretu záujmov. Nie je možné vylúčiť, že konečnými príjemcami verejných prostriedkov sú tie isté osoby, ktoré sa podieľajú na správe a riadení európskych fonoch či štátom vlastnených podnikov. Súvisiacim problémom je riziko daňových únikov.

Pri „sofistikovanejších“ formách páchania trestnej činnosti korupcie pri čerpaní a prerozdeľovaní prostriedkov eurofondov, majú obchodné spoločnosti vytvorený ucelený systém od poradenstva pri nadhodnotení projektu, zabezpečenie schválenia projektu prostredníctvom dopredu dohodnutých víťazných subjektov, majú pripravené spoločnosti a podnikateľské subjekty cez ktoré realizujú fiktívne služby a výkony. Prostredníctvom zmluvy o poradenskej činnosti sa takto naakumulované finančné prostriedky presúvajú k organizátorom a realizátorom uvedeného „biznisu“.

 —————————-

Analýza vychádza z ročného výskumu právnikov, ekonómov a politológov z mimovládnych organizácií Frank Bold (predtým Ekologický právny servis), Naši politici, Centra aplikované ekonomie (zIndex), Kohovolit.eu, Centrum Cyfrowe: Projekt Polska a Inštitútu SGI.

Analýza je jedným z výstupov projektu “Zapojenie európskych subjektov občianskej spoločnosti do predchádzania a odhaľovania politickej korupcie a zneužitiu verejných prostriedkov: vytváranie koalícií a budovanie kapacít v Českej republike, Poľsku a Slovenskej republike”, viac o projekte na: http://www.governance.sk/index.php?id=1993

Komparatívna analýza v anglickom jazyku je dostupná na:

http://www.governance.sk/assets/files/publikacie/public_money_and_corruption_risks.pdf

REKLAMA

REKLAMA