Rozumne na eurofondy na vidieku

Podpora pre zaostávajúci vidiek je zo strany štátu nedostatočná. Obce často zbytočne plytvajú značnými prostriedkami na prípravu dokumentácie k projektom, ktorých priorita a efektivita je sporná a príprava rozvojových aj investičných projektov na úrovni regiónov nie je koordinovaná, prípadne koordinovaná nedostatočne.

Priatelia Zeme - CEPA
Priatelia Zeme - CEPA

Analýza predstavuje vedľa seba rozdielne prístupy ku koordinácii regionálnej pomoci vo Walese a na Slovensku. Dokument je zaujímavý aj z toho dôvodu, že v rokoch 2007 – 2013 dostávajú naše samosprávy šancu získať značné množstvo europeňazí, ktoré prispejú k zmenšovaniu rozdielov medzi i v rámci regiónov. Cieľom dokumentu je načrtnúť podmienky, v rámci ktorých by takýto systém mohol fungovať v menšom vidieckom regióne na Slovensku.

Priatelia Zeme-CEPA považujú za vhodné otestovať a zaviesť do praxe taký systém regionálnej koordinácie štrukturálnej pomoci, ktorý vytvorí priaznivé podmienky pre tvorbu zmysluplných a udržateľných projektov, zabezpečí dobrú informovanosť, podporí partnerskú spoluprácu a minimalizuje možnosti zneužívania právomocí či klientelizmu pri príprave a výbere projektov.

Wales a koordinácia pomoci z EÚ

Na regionálnej úrovni existujú v Európe vhodné príklady, ktorými sa na Slovensku môžeme inšpirovať. Jeden z nich je systém pre prijímateľov pomoci zo štrukturálnych fondov vo Walese. Jeho výsledkom sú projekty, ktoré neslúžia len na rýchle využitie európskych peňazí, ale reálne zvyšujú kvalitu života v najmenej rozvinutých častiach Walesu. Konkrétne k tomu prispela dobre koordinovaná verejná správa, ktorá dobre nastavila strategické ciele už na začiatku programového obdobia. Waleský systém verejnej správy sa síce výrazne líši od nášho, ale model koordinácie prípravy europrojektov je z veľkej miery využiteľný aj u nás doma. Nielen na úrovni samosprávnych krajov, ale aj v mikroregiónoch.

Vo Walese venujú mimoriadnu pozornosť projektom už od fázy tvorby ich zámeru. Každý sektor – verejný, súkromný aj neziskový (mimovládny) komunikuje s podpornými inštitúciami, ktoré poskytujú bezplatný informačný servis, konzultácie, poradenstvo a pomoc pri príprave, realizácii, monitoringu a vyhodnocovaní projektov. Servisné inštitúcie medzi sebou dobre komunikujú, takže príprava projektov je koordinovaná nielen v rámci  sektorov, ale aj navzájom. Dbajú na to, aby pripravované projekty boli v súlade s regionálnymi rozvojovými prioritami a akčnými plánmi a aby sa zbytočne neduplikovali, ale skôr vzájomne podporovali. Výsledkom je, že takmer všetky žiadosti o grant sú vo Walese podporené a „projektový odpad“ je minimálny.  Zároveň sa tým šetria nemalé finančné prostriedky vynaložené na prípravu projektov. Túto technickú pomoc  – dobrý a rozsiahly servis spolufinancujú zo štrukturálnych fondov. Z mnohoročných skúseností vo Walese vyplýva, že sa oplatí investovať verejné prostriedky do kvalitnej a ľahko dostupnej poradensko-konzultačnej činnosti na regionálnej úrovni. K týmto inštitúciám patria:

  • Sekretariáty regionálnych partnerstiev zabezpečujú podporu verejného sektora. Ich činnosť okrem technickej pomoci pomáhajú financovať aj sponzori a všetky služby pre verejný sektor sú bezplatné. Pre obce a verejné inštitúcie, zabezpečujú informačný servis, pomoc a spoluprácu pri príprave projektov, ale aj pomoc s finančným riadením a správnou realizáciou schválených projektov. Jedným zo sekretariátov regionálnych partnerstiev je aj Európske centrum Západného Walesu (WWEC).
  • Waleská rozvojová agentúra (Welsh development agency – WDA) zabezpečuje servis pred podnikateľov. Je súčasťou odboru pre podnikanie, inovácie a siete regionálnej vlády (Welsh Assembly Government) – obdoby nášho úradu samosprávneho kraja. Jej poslaním je podporovať vytváranie pracovných miest a investície do regenerácie sídel, poskytovať pomoc pri prekonávaní bariér na trhu práce a rozvoji podnikania, inovácií a obchodu, dbať na to, aby ekonomické programy prispievali k trvalo-udržateľnému rozvoju a vytvárať ekologický regionálny dopravný systém. Odbor pre podnikanie, inovácie a siete má okolo 1700 pracovníkov, vďaka čomu zabezpečuje širokú škálu profesionálnych služieb.
  • Waleský úrad pre dobrovoľníctvo (Wales Council for Voluntary Action – WCVA) má na starosti neziskový sektor. Je strešnou organizáciou asi tisíc mimovládnych organizácií v regióne. Okrem toho, že zabezpečuje bezplatný informačný a poradenský servis pre dobrovoľnícky sektor pri príprave projektov, spravuje aj regrantingové programy, napr. v rámci Fondu sociálneho rizika (Social Risk Fund). Rozvíja kapacity dobrovoľníckych organizácií, podporuje kampane občianskych organizácií, zabezpečuje pre ne výskum a odbornú činnosť a zastupuje ich záujmy na národnej úrovni a vo vzťahu k EÚ. Waleský úrad pre dobrovoľníctvo vytvorili mimovládne organizácie s podporou regionálnych vlád, má regionálne pobočky po celom Walese a je financujú ho eurofondy. 

Kľúčový význam pre kvalitné využívanie štrukturálnych fondov EÚ vo Walese majú regionálne partnerstvá, ktoré združujú všetky tri sektory: verejný (štát + samosprávy), dobrovoľnícky a súkromný. Všetky tri sektory majú vo všetkých partnerstvách rovnocenné zastúpenie. Práve takéto medzisektorové partnerstvá zabezpečujú, aby jednotlivé projekty a iniciatívy, ktoré v danom kraji vznikajú, boli v súlade s príslušnými strategickými dokumentmi (napr. so stratégiou rozvoja podnikania, zamestnanosti, rozvoja infraštruktúry, ochrany životného prostredia, komunitného rozvoja, atď.). Každá takáto dlhodobá stratégia obsahuje konkrétny akčný plán pre každý kraj vypracovaný na kratšie obdobie (spravidla na 1 – 2 roky). Akčné plány sa pravideľne aktualizujú, a tak vždy zohľadňujú miestne potreby každého kraja a všetky pripravované projekty musia prispievať k jeho napĺňaniu.

V programovom období 2000 – 2006 vzniklo vo Walese 12 regionálnych partnerstiev pre obnovu (Regeneration Partnership). Tieto partnerstvá dohliadajú na dodržiavanie rôznych sektorových stratégií a dbajú na to, aby sa projekty neduplikovali, ale dopĺňali a podporovali. Hlavným prínosom servisného systému pre verejný sektor napríklad v kraji Carmathenshire je všeobecne dobrá informovanosť a koordinácia prípravy obecných projektov v súlade s prijatými stratégiami. Dochádza tým k nemalým úsporám verejných financií na prípravu projektov. Usporené finančné prostriedky môžu verejné inštitúcie investovať priamo do projektov a svoje kapacity môžu využiť na realizáciu zámerov.

Veľmi dôležité je, že okrem bezplatných služieb sa poskytuje verejnému sektoru aj finančná pomoc. Kľúčové fondy otvárajú prístup k verejným fondom aj malým organizáciám, posilňujú ich kapacity, umožňujú WWEC využívať zjednodušené postupy pri podávaní a schvaľovaní projektov (v porovnaní s komplikovanými pravidlami štrukturálnych fondov), presúvajú byrokraciu spojenú s administráciou projektov od menších príjemcov pomoci na verejnú správu a zlepšujú priebežnú kontrolu projektov.

Regranting narážal na začiatku na viacero problémov, ktoré boli zapríčinené nejasne stanovenými pravidlami pri vyhlasovaní výziev, nejasne definovanými oprávnenými nákladmi a podhodnotenými kapacitami na správu fondov. Problémy vznikali aj pri spolufinancovaní projektov, napr. pri účtovaní nefinančných príspevkov do spolufinancovania projektov. Regrantingové programy sú náročné na administratívu a riadenie. Správou kľúčových fondov sa WWEC stala minigrantovou inštitúciou a preto musela zahrnúť do žiadostí o podporu tohto typu projektov všetky náklady na jeho riadenie a realizáciu vrátane monitoringu a hodnotenia.

Záver analýzy za Wales konštatuje, že tento servis poskytuje žiadateľom usmernenie a pomoc už v raných fázach tvorby projektových zámerov, a tak nedochádza k príprave „zbytočných“ alebo nepodporiteľných projektov. Verejná správa neplytvá pri príprave projektov peniazmi. Projektov je síce menej, ale takmer všetky z nich sú podporené. Korupcia je vďaka takémuto servisu vo Walese neznámy pojem. Výsledky za uplynulé obdobie ukazujú, že ich model koordinácie štrukturálnej pomoci je účinný a prínosný najmä pre zaostávajúce regióny.

  • Slovensko a koordinácia pomoci z EÚ

Autori sa v tejto časti venujú inštitúciám, ako sú regionálne rozvojové agentúry (RRA), ktoré poskytujú odbornú pomoc pri tvorbe regionálnych plánov, stratégií, projektov a programov verejnému sektoru, obciam a mestám, verejným inštitúciám, mimovládnym organizáciám, malým a stredným podnikateľom a iným záujemcom a niektoré pôsobia aj ako kontaktné informačné body pre programy cezhraničnej spolupráce.

Úroveň spolupráce obcí v rámci jednotlivých mikroregiónov na Slovensku je veľmi rôzna. Mnohé mikroregióny nevznikli, aby obce lepšie koordinovali svoju činnosť, ale aby vyhoveli formálnym podmienkam pre prístup k zdrojom financií zo štrukturálnych fondov EÚ. Práca mnohých mikroregiónov tak zostala dodnes iba formálna. Na ich činnosti sa len zriedka podieľajú aj ďalší aktívni partneri na lokálnej úrovni, viazne spolupráca s podnikateľmi a miestnymi spolkami, problémom je aj malá účasť obyvateľov na verejných obecných zhromaždeniach. Takáto situácia v obciach sa prejavuje úpadkom spoločenského života a nezáujmom obyvateľov o rozvoj a dianie v ich obci.

V niekoľkých regiónoch aj na Slovensku vznikali aktívne partnerstvá a spolupráca bola dobrá už v roku 2004. Zrealizovali sa mnohé kvalitné a úspešné projekty, ktoré môžu byť príkladom ostatným. Tieto obce a mikroregióny sú už pripravené aj na obdobie 2007 – 2013.

Na rozdiel od Walesu, na Slovensku v minulom programovacom období nebolo možné využívať regrantingové programy, resp. tzv. globálne granty (obdoba vyššie spomínaných kľúčových fondov, ktoré sa veľmi osvedčili vo Walese). S využitím tejto formy podpory malých žiadateľov sa na Slovensku neráta podľa autorov analýzy ani v 2007 – 2013.

  • Prínosy a nedostatky pri využívaní štrukturálnej pomoci na Slovensku

Zmyslom predvstupových fondov (programy PHARE a SAPARD) malo byť predovšetkým vybudovanie personálnych a inštitucionálnych kapacít, aby po vstupe do EÚ bola verejná správa pripravená efektívne zvládnuť a zmysluplne využiť niekoľkonásobne väčší objem prostriedkov zo štrukturálnych fondov. Túto príležitosť však Slovensko údajne premárnilo. Namiesto budovania kapacít a prípravy kvalitných rozvojových stratégií na lokálnej, regionálnej aj národnej úrovni sa na Slovensku udomácnil informačný chaos, nejasné a neustále sa meniace pravidlá hry, nedostatočné kontrolné mechanizmy, korupcia a presadzovanie osobných alebo skupinových záujmov na úkor verejných.

Kľúčovým hráčom v hre o európske peniaze sa tak na Slovensku nestali tí, ktorým boli tieto peniaze primárne určené – zaostávajúce regióny a marginalizované skupiny – ale práve konzultačné firmy.

Okruhy problémov pri príprave a realizácii projektov na úrovní obcí a vidieckych regiónov pri využívaní fondov EÚ možno zhrnúť takto:

I. Plánovanie rozvoja obcí, mikroregiónov a regiónov

  • V mnohých regiónoch neboli spracované dobré stratégie rozvoja. Namiesto toho, aby strategické priority a zámery definovali kľúčoví lokálni partneri v regiónoch (združenia a spolky, podnikatelia, atď.), tieto priority stanovuje úzky okruh ľudí, väčšinou externí konzultanti. Definovanie strategických priorít sa často podriaďuje možnostiam ich financovania ako skutočným potrebám.
  • Obce v rámci mikroregiónov nespolupracujú na definovaní spoločných dlhodobejších rozvojových priorít, nepostupujú koordinovane a každá obec radšej obhajuje svoje čiastkové krátkodobé záujmy. Na úrovni mikroregiónov nie sú vybudované funkčné a efektívne štruktúry s kvalitným personálnym, finančným a technickým zabezpečením.
  • Rozvojové plány sa neaktualizujú podľa potreby a priebežne. Aktualizácie obyčajne opäť robia konzultanti, a to obdobným spôsobom, ako sa pripravovali pôvodné stratégie.
  • Sektorové a rozvojové regionálne stratégie nie sú vzájomne zosúlaďované. Na harmonizáciu existujúcich a pripravovaných stratégií a koncepcií rôzneho druhu a zamerania neexistuje štruktúra ani podmienky.

II. Príprava projektov

  • Väčšina obcí postupuje individuálne, v rámci regiónu sa individuálne pripravuje veľa paralelných podobných projektov, čo často vedie k zbytočnej duplicite a neefektívnosti.
  • Obce nemajú vlastné kapacity na prípravu projektov, nemajú k dispozícii kvalitný a cenovo dostupný servis. Príprava projektov na Slovensku je preto veľmi nákladná, súkromné konzultačné firmy pripravujú projekty za vysoké provízie.
  • Veľkou záťažou pre obce je aj príprava podrobnej technickej dokumentácie pre investičné projekty.
  • Pri formulovaní projektových zámerov nie sú prizývaní kľúčoví lokálni partneri.
  • Príprava projektov obyčajne nekorešponduje so strategickými prioritami a akčnými plánmi.

 III. Kvalita projektov

  • Projekty často nie sú finančne udržateľné, obce často nemajú príklady kvalitných a dlhodobo udržateľných projektov a nemajú dostatok skúseností.
  • Projekty často vzájomne nesúvisia a nenadväzujú na seba, nevyužíva sa tak ich potenciál.
  • Obce nedôverujú inovatívnym typom projektov. Vo vidieckych obciach žije väčší podiel starších obyvateľov a ľudí s nižším vzdelaním. Práve tam je neraz problematická realizácia neinvestičných projektov a viazne tam aj priama spolupráca samospráv s občianskymi organizáciami.

Záver  za Slovensko

Máloktoré mikroregióny mali dopredu vypracované dlhodobé stratégie rozvoja, len zriedka pôsobili v regiónoch aktívne partnerstvá. Strategické dokumenty – plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja – boli zväčša spracované narýchlo a formálne, bez efektívnej účasti verejnosti. Stratégie prispôsobovali prioritám, podľa ktorých sa rozdeľovali fondy EÚ a tiež už pripravovaným projektom. Zaostávajúce regióny, vidiek a malé obce nemali k dispozícii funkčný, kvalitný a finančne dostupný servis, ktorý by zabezpečoval ich dobrú informovanosť a poskytoval im potrebné služby pri príprave stratégií aj konkrétnych projektov.

Uplatnenia waleského modelu na Slovensku

Autori sa pokúsili načrtnúť možnosti využitia niektorých prvkov „waleského modelu“ v pilotnom mikroregióne na strednom Slovensku. Zamerali sa najmä na služby súvisiace s prípravou projektov pre štrukturálne a iné verejné fondy (preto pre navrhovaný systém zvolili pracovný názov „servisné centrum“).

 Servisné centrum by malo poskytovať služby najmä samosprávam z Mikroregiónu Podpoľanie. Jeho zriaďovateľom by malo byť Koordinačné združenie Mikroregiónu Podpoľanie a rozsah jeho činností bude závisieť od konkrétnych potrieb a záujmu. Avšak zďaleka nie všetky zamýšľané projekty v mikroregióne bude pripravovať servisné centrum. Jeho dôležitou úlohou by malo byť monitorovanie projektových zámerov a koordinácia prípravy projektov v obciach a mestách tak, aby sa jednotlivé projekty zbytočne neprekrývali, ale naopak vzájomne dopĺňali a aby tak nedochádzalo k zbytočnej konkurencii medzi obcami a mestami pri predkladaní projektov. Personál servisného centra by mal preto dobre poznať všetky dôležité iniciatívy, investície a zámery v celom mikroregióne a udržiavať vlastnú databázu plánovaných aj realizovaných projektov.

Servisné centrum by malo priebežne zhromažďovať a poskytovať zrozumiteľné informácie obciam o možných finančných zdrojoch pre žiadateľov v mikroregióne, a to nielen z fondov EÚ, ale aj z ďalších verejných fondov. Jeho personál by mal byť lokálny a mali by sledovať možnosti medzinárodnej spolupráce regiónu v rámci EÚ, národné i medzinárodné grantové možnosti pre subjekty verejnej správy a samosprávy v regióne. Okrem toho by servisné centrum malo sprostredkovať komunikáciu so samosprávnym krajom, rozvojovými agentúrami, riadiacimi orgánmi, atď.


Publikácia bola vydaná s finančnou podporou Nadácie Friedricha Eberta a Európskej komisie.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA