Sporný princíp partnerstva pri príprave eurofondov

Podľa hodnotenie partnerstva v súvislosti s prípravou nového obdobia na čerpanie eurofondov išlo podľa MVO o zle začaté programovanie, a preto ho bolo ťažké ukončiť s pozitívnymi výsledkami. Proces, ktorým boli návrhy dokumentov menené, však iba ťažko možno označiť inak ako chaotický, najmä pre nejasný postup a termíny pripomienkovania dokumentov.

Priatelia Zeme - CEPA
Priatelia Zeme - CEPA

Priatelia Zeme – CEPA vyhodnotili uplatňovanie princípu partnerstva v procese programovania štrukturálnych fondov EÚ na roky 2007 – 2013. MVO sa chceli pričiniť, aby sa predišlo opakovaniu chýb z predchádzajúceho programového obdobia a neopakoval sa sektorový prístup, výsledkom ktorého bolo podriadenie účelu eurofondov zámerom jednotlivých rezortov.

Proces programovania eurofondov na roky 2007 – 2013 bol z hľadiska účasti partnerov z neziskových mimovládnych organizácií (MVO) iný v porovnaní s rokmi 2004 – 2006. Z čisto formálneho hľadiska sa prístup štátnych orgánov k partnerom v procese zlepšil, no v praxi nemali MVO takmer žiadnu reálnu možnosť na ovplyvnenie výsledkov programovania. Nedostatky dosiahli takú úroveň, že MVO sa na prelome rokov 2005 a 2006 odhodlali k bojkotu celého procesu. Zle začaté programovanie potom bolo ťažké ukončiť s pozitívnymi výsledkami.

Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že napriek istej snahe štátnych orgánov a miernych zlepšeniach po voľbách v júni 2006 a pod vedením novej politickej garnitúry sa nepodarilo do konca programovania v decembri 2006 zásadne zmeniť ani prístup k MVO ani obsah programových dokumentov tak, aby štrukturálne fondy a Kohézny fond mohli v nadchádzajúcich siedmych rokoch výraznejšie prispieť k odstraňovaniu medzi regiónmi aj v rámci nich.

Zástupcovia MVO boli síce pozvaní ako partneri do rôznych štruktúr podieľajúcich sa na príprave programových dokumentov (expertná skupina Partnerstvo pre Národný rámec a Výboru pre ŠF/KF), samotný proces im však efektívnu účasť znemožňoval. Lehoty na pripomienkovanie materiálov zásadného významu boli extrémne krátke, čo sa odôvodňovalo absurdným spôsobom: „Skrátená lehota – 5 dní z dôvodu problematiky záležitostí EÚ“. Procesné aj obsahové pripomienky MVO boli opakovane ignorované bez náležitého zdôvodnenia.

Proces nerešpektoval logickú postupnosť jednotlivých krokov. Návrh strategického cieľa a priorít boli definované pred ukončením analytických materiálov, ktoré mali byť podkladom pre ich návrh. Návrhy materiálov, ktoré mali byť iba podkladom pre tvorbu NSRR, obsahovali formulácie, z ktorých bolo zrejmé, že vláda mieni ich obsahu podriadiť celý budúci NSRR (napr. v prípade tzv. Lisabonskej stratégie pre Slovensko).

V septembri 2005 vyhodnotili výsledky pôsobenia MVO v oficiálnych štruktúrach a konštatovali, že tretí sektor mal napriek úsiliu takmer nulový vplyv nielen na celý dovtedajší proces, ale aj na obsah pripravovaných dokumentov. Koncom septembra MVO predložili svoje spoločné stanovisko k návrhu NSRR, ktorý MVRR odmietlo ako formálne nedostatočné a odborne nepodložené. MVO žiadali, aby sa čerpanie fondov EÚ zameralo na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, zlepšenie dostupnosti a kvality verejných služieb a skvalitňovanie životného prostredia. Platformy tretieho sektora poskytli zástupcom v oficiálnych štruktúrach prípravy NSRR mandát k vyhláseniu bojkotu programovacieho procesu v prípade potreby.

Po ukončení medzirezortného pripomienkovania k návrhu NSRR v marci 2006, odložila vláda jeho schválenie o niekoľko týždňov a bez účasti partnerov v návrhu urobila zásadné zmeny, ktoré sa týkali tak štruktúry operačných programov ako aj finančných alokácií. Po schválení zmeneného návrhu NSRR vo vláde v máji 2006 bolo zrejmé, že vtedajšia vládnuca garnitúra sa usiluje o urýchlené ukončenie programovania ešte pred termínom predčasných parlamentných volieb, ktoré boli vypísané na jún 2006.

V tomto chaose potom prebiehala aj príprava jednotlivých operačných programov a v nej sa opakovali tie isté nedostatky ako pri tvorbe NSRR: lehoty na pripomienkovanie boli opäť extrémne krátke, materiály na rokovanie jednotlivých pracovných skupín boli rozosielané len pár dní pred samotným rokovaním, čo opäť znemožňovalo efektívnu účasť nielen MVO, ale všetkých partnerov vrátane miestnych a regionálnych samospráv, či zástupcov konečných prijímateľov. Medzirezortné pripomienkové konania boli opäť skrátené na päť pracovných dní s tým istým absurdným odôvodnením: „z dôvodu problematiky záležitostí EÚ“. Výsledkom bolo, že takmer žiadne zásadné podnety MVO neboli do návrhov operačných programov zapracované.

Po júli 2006 a vytvorení novej vlády bolo možné pozorovať na úrovni štátnych orgánov snahu o niektoré obsahové zmeny NSRR aj operačných programov, ktoré boli v súlade s pripomienkami MVO. Proces, ktorým boli návrhy dokumentov menené, však iba ťažko možno označiť inak ako chaotický, najmä pre nejasný postup a termíny pripomienkovania dokumentov.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA