24 žien v slovenskom parlamente

Autorka sa venuje analýze výsledkov slovenských parlamentných volieb 2006 z rodového hľadiska, z pohľadu zastúpenia žien v budúcom slovenskom parlamente.

aspekt
aspekt

 

Pravda si v sumarizovaní volebných výsledkov všimla, že do parlamentu sa v priamej voľbe dostalo 24 žien. Zdá sa, že iné denníky tomuto faktu v povolebných koaličných turbulenciách pozornosť nevenujú vôbec. Áno, všetky a všetkých nás zaujíma zloženie koalície a opozície – najmä teraz, keď sa Ján Slota sebavedomo hlási o miesto ministra vnútra vo vláde. No predsa, do parlamentu bolo spomedzi 535 žien na kandidačných listinách zvolených 24 žien, teda 4,48 % spomedzi všetkých kandidujúcich žien, kým spomedzi kandidujúcich 1817 mužov sa doňho dostanú 126, teda 6,93 %. Takéto percentuálne porovnanie hovorí, že ani účasť na kandidačnej listine ženám negarantuje rovnaké šance na to, aby boli naozaj zvolené. Ženy tvorili 22,7 % spomedzi všetkých kandidujúcich, no na zvoliteľných miestach kandidačných listín, príp. v ich prvej štvrtine sa toto percento rôznilo.

Strana maďarskej koalície so Slovenskou národnou stranou tvoria „dvojičky“ nielen v takmer úplnej zhodnosti volebného výsledku a počtu mandátov v parlamente – v prvej štvrtine kandidačných listín mali zhodne najmenej žien spomedzi všetkých strán, ktoré sa dostali do parlamentu – 4 (teda 10,7 %). V prípade týchto dvoch strán preferenčné hlasy neodsunuli z parlamentných pozícií, ale ani na ne nedotiahli žiadne političky.

Krúžkovanie však pomohlo ženským kandidátkam v Kresťanskodemokratickom hnutí a Ľudovej strane – Hnutí za demokratické Slovensko. Hoci najviac žien malo v prvej štvrtine kandidačnej listiny Kresťanskodemokratické hnutie (9 z 25 kandidujúcich žien), predvolebné preferencie naznačovali, že volebný zisk aj na optimistickej úrovni 10 % do parlamentu nedostane žiadnu ženu z tejto strany – prvá žena na kandidačnej listine KDH, Anna Kováčová, bola totiž na 15. mieste. Stranícke orgány dali pri výbere kandidátok a kandidátov prednosť uplatňovaniu regionálneho princípu, čím aktívne poslankyne Máriu Demeterovú a Máriu Sabolovú posunuli na nezvoliteľné pozície. „Prekrúžkovanie sa“ Márie Sabolovej z 19. na 8. pozíciu a Moniky Gibalovej, riaditeľky služieb Spišskej katolíckej charity zo Svitu, z 33. na 10. miesto kandidačnej listiny Kresťanskodemokratickému hnutiu naznačuje, že zaraďovanie žien na zvoliteľné miesta kandidačnej listiny by si zaslúžilo pozornosť. V prípade ĽS-HZDS sa z 30. miesta na kandidátke posunula na 5. Katarína Tóthová a zastúpenie žien ĽS-HZDS v parlamente v zložení 8. Beata Sániová (pôvodne 2.), 9. Zdenka Kramplová (11.), 11. Ľudmila Mušková (13.) tak zvýšila na 4.

Dve najsilnejšie strany, Smer – sociálna demokracia a Slovenská demokratická a kresťanská únia – demokratická strana, majú zhodne po 6 poslankýň. Hoci v prípade SDKÚ-DS o niekoľko priečok poskočili Iveta Radičová a Magda Vášáryová, mediálne menej známym ženám z hlbších pozícií na kandidátke sa to nepodarilo. Voličky a voliči SDKÚ-DS svoje prednostné hlasy rozdelili najmä medzi lídrov strany.

Vzhľadom na podstatný rozdiel medzi počtom mandátov Smeru-SD a SDKÚ-DS (50:31) je počet žien zvolených za stranu Smer-SD, možno prekvapivo, nízky. Pravda, pri bližšom pohľade na kandidačnú listinu Smeru-SD to nie je až také prekvapujúce. Na nej tvorili ženy 16,7 % zo všetkých kandidátov, v prvej štvrtine 150-člennej kandidátnej listiny ich bolo 5, v jej prvej polovici 14. Okrem toho, že pre Stranu európskych socialistov (PES) bude, verme tomu, neprijateľná koalícia Smeru-SD s nacionalistickou Slovenskou národnou stranou, zvýšená komunikácia medzi touto európskou sieťou socialistických, sociálnodemokratických a robotníckych strán a Smeru-SD, ktorú možno očakávať po vstupe slovenskej členskej strany do vlády, by mohla priniesť aj viac inšpirácie spoločnou agendou Strany európskych socialistov. Do nej, medzi inými, patrí aj napĺňanie cieľa rodovej rovnosti v členských stranách PES. Znamená to „posilňovanie postavenia a viditeľnosti žien v našej politickej rodine, ktoré je spojené so širším cieľom posilňovania postavenia žien v spoločnosti vo všeobecnosti“.


Celý text analýzy bol uverejnený na portáli záujmového združenia žien Aspekt v júni 2006.

Ďalšie zdroje

  • Mimovládne organizácie
REKLAMA

REKLAMA