Chudoba a životné prostredie – prípad marginalizovaných rómskych osád

Autor sa v analýze zaoberá teoretickými otázkami distribúcie environmentálnych pozitív a negatív, opisuje situáciu v marginalizovaných rómskych osadách ktorú označuje ako príklad environmentálnej diskriminácie a zameriava sa na problematiku zvyšujúceho sa tlaku na životné prostredie zo strany samotných Rómov. Venuje sa aj možnostiam, ako pristupovať k problematike vzťahu chudoby a životného prostredia.

 

Životné prostredie ako spoločný priestor

Jednou zo základných paradigiem konceptu trvalo udržateľného rozvoja je prístup riadeného a usmerňovaného rastu s citlivým prelínaním ekonomických, sociálnych a environmentálnych aspektov rozvoja. Európska komisia to vo svojej Stratégii trvalo udržateľného rozvoja formuje tento cieľ ako systém, kde v dlhodobom horizonte musí ísť rast, sociálna kohézia a ochrana životného prostredia ruka v ruke1. Inými slovami, ekonomická a sociálna kohézia majú priamy dopad tak na ochranu životného prostredia, ako aj na to v akom prostredí ľudia žijú.

Rozvoj bez konsenzu a kohézie môže byť cestou k spoločnosti, kde viac a viac ľudí s nižšími príjmami a možnosťami znáša nepriaznivé dopady priemyselnej činnosti a aktivít ktoré vyplývajú zo životného štýlu tých na vyšších rebríčkoch socio-ekonomickej škály. Odborná čí laická verejnosť má často tendenciu chápať fenomény ako sú chudoba alebo sociálna exklúzia v užšom rámci ekonomických problémov jednotlivcov alebo sociálnych skupín. Tieto fenomény majú ale priame dopady na celé spektrum vzťahov a interakcií medzi takto postihnutými ľuďmi a ich okolitým prostredím. Týmto okolím môžeme chápať sociálne vzťahy ale aj prístup ku zdrojom ktoré poskytuje životné prostredie. Životným prostredím pritom nechápem dostupnosť zelene alebo prírodu ako rekreačnú zónu, ale napríklad kvalitu pôdy na ktorej ľudia žijú, neproporčné výsledky klimatických zmeny vo forme záplav či dopady z priemyselného znečistenia alebo dostupnosť pitnej vody a kanalizácie.

V tomto článku sa budem zaoberať komplikovaným a mnohovrstevným vzťahom chudoby, sociálnej exklúzie a ich dopadom na životné prostredie marginalizovaných jednotlivcov a skupín. V centre je otázka distribúcie environmentálnych pozitív (napr. zdravé ovzdušie, nezávadná voda) a negatív (napr. dopady priemyselného znečistenia, vystavenie obydlí záplavám). Základnou premisou je, že tieto pozitíva a negatíva by mali byť distribuované rovnomerne. V tomto kontexte budem používať termíny environmentálna spravodlivosť2 a/alebo environmentálna diskriminácia (viď Box 1).

Box 1. Definície environmentálnej nespravodlivosti

a) Definícia Prvého národného summit farebných ľudí o environmentálnom líderstve (First National People of Color Environmental Leadership Summit) USA, 1991.

Environmentálna spravodlivosť je rovné zaobchádzanie so všetkými rasami, kultúrami a príjmovými skupinami vo vzťahu k rozvoju, prijímaniu a vykonávaniu environmentálnych zákonov, nariadení, programov a politík. Rovné zaobchádzanie znamená, že žiadna národnosť, etnická alebo socio-ekonomická skupina by nemala niesť neprimeraný diel negatívnych environmentálnych dopadov ktoré sú výsledkom činnosti priemyselných podnikov, samospráv alebo komerčných podnikov alebo sú výsledkom federálnych, štátnych, miestných a kmeňových programov a politík.

b) Definícia vyplývajúca z výsledkov Prvého Stredoeurópskeho pracovného stretnutia o environmentálnej spravodlivosti (the 1st Central and Eastern European Workshop on Environmental Justice, Center for Environmental Policy and Law, Central European University – Budapešť, December 2003).3

Environmentálna nespravodlivosť existuje, keď členovia znevýhodnenej, etnickej, minoritnej alebo inej skupiny neprimerane vystavený environmentálnemu riziku alebo nebezpečenstvu na lokálnej, regionálnej (sub-národnej) alebo národnej úrovni a/alebo trpia neprimerane vystaveniu porušovania základných ľudských práv vyplývajúcich z environmentálnych faktorov a/alebo im je upieraný prístup k investíciám do životného prostredia a/alebo k prírodným zdrojom a/alebo im je upieraný prístup k informáciám a/alebo k rozhodovaciemu procesu a/alebo prístup k spravodlivosti v záležitostiach týkajúcich sa životného prostredia.

Podmienky environmentálnej spravodlivosti existujú vtedy, keď sú environmentálne riziká a nebezpečenstvá a investície rovnomerne distribuované bez priamej alebo nepriamej diskriminácie na všetkých úrovniach právneho systému a keď je prístup k environmentálnym investíciám a prírodným zdrojom rovne distribuovaný, keď je prístup k informáciám a participácia v rozhodovacom procese a dostupnosť spravodlivosti v environmentálnych záležitostiach prístupný všetkým.

Konceptualizácia nerovného zaobchádzania z ľuďmi v termínoch environmentálnej spravodlivosti prináša do diškurzu o problémoch marginalizovaných jednotlivcov a skupín ďalšiu dimenziu. Diskusia o tom ako by mali byť v spoločnosti distribuované príjmy a príležitosti musí byť už zo svojej podstaty ideologicky deformovaná svetonázorom svojich účastníkov a tým z akých pochádzajú ekonomických a sociologických škôl. Je však ťažšie ideologicky zdôvodniť nerovnosť v miere vystavenia dopadom exhalátov alebo vytlačenie komunity do priestoru pravidelných záplav ktoré sú často následkom necitlivého manažmentu krajiny a klimatických zmien spôsobených človekom.

Ako spôsob akým hľadať riešenia distribúcie environmentálnych pozitív a negatív môžeme identifikovať dva základné okruhy: 1) Prístup „zhora-dole“ ktorý by mal posilňovať ekonomickú a sociálnu kohéziu v spoločnosti a tým vytvárať možnosť pre všetkých občanov žiť v zdravom a harmonickom životnom prostredí. 2) Prístupom „zdola“ je identifikovanie a riešenie situácie tých marginalizovaných jednotlivcov a skupín ktoré už dnes čelia neproporčnému vystaveniu nepriaznivým environmentálnym faktorom.

Tieto dva prístupy by mali byť prepojené a posilňovať sa navzájom. Politiky ekonomickej a sociálnej kohézie podporujú marginalizované skupiny v spoločnosti a otvárajú im priestor pre aktívnejšiu participáciu v rozhodovacích procesoch. Poukazovanie na prípady environmentálnej diskriminácie či nespravodlivosti môže pomôcť v riešení konkrétnych prípadov a podporovať vytváranie rámca pre participáciu všetkých obyvateľov v spoločnosti práve prostredníctvom rozvojových politík a programov. Pretože riešenie konkrétnych prípadov je bezpochyby dôležité, ale rozhodujúce sú systémové zmeny a nie ad-hoc riešenia.

Právo na priaznivé životné prostredie

Ústava Slovenskej republiky v šiestom oddiele (právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva) čl. 44 deklaruje: „každý má právo na priaznivé životné prostredie“. Dohoda z Nice a v roku 2004 prijatá Euroústava definujú problematiku životného prostredia ako kľúčový rozvojový problém, ktorému bude únia čeliť. Slovensko sa prijatím miléniových rozvojových cieľov OSN4 zaviazalo bojovať s chudobou, ale aj znižovať podiel ľudí bez prístupu k pitnej vode, čí podstatne zlepšiť život obyvateľov slumov.

Tieto záväzky a ďalšie národné deklarácie a politiky5 by mali vytvárať rámec pre (z hľadiska životného prostredia) bezpečný a kvalitný život pre všetkých občanov Slovenskej republiky bez rozdielu vierovyznania, národnosti či sociálnej situácie. Ak sa však pozrieme na problematiku kvality a bezpečnosti životného prostredia v ktorom žijú obyvatelia marginalizovaných Rómskych osád, zistíme, že v tomto prípade sa mnoho krát jedná o príklad nerovného prístupu a diskriminácie.

Environmentálna diskriminácia a environmentálna spravodlivosť

Formy environmentálnej diskriminácie môžu byť rôzne. Dve základné ktoré nájdeme na Slovensku sú (i) Lokalizácia osád v environmentálne nevhodnom území a (ii) Nerovný prístup k pitnej vode a kanalizácii.

(i) Lokalizácia osád v environmentálne nevhodnom území

Poloha Rómskych osád rozhodne nie je náhodná a odráža určité historické, sociálne a vlastnícke reálie doby kedy vznikali. Ich spoločným priesečníkom je, že Rómovia boli vytláčaný na perifériu obcí a boli tolerovaný hlavne na miestach, ktoré boli alebo sú komerčne nezaujímavé pre majoritnú populáciu. Ide o miesta s neúrodnou pôdou, vystavené záplavám alebo umiestnené na kontaminovanej pôde.

Obec Rudňany a jej dve rómske osady (Pätoracké a Zabíjanec) slúžia ako alarmujúci príklad vystavenia ľudí dopadom priemyselnej činnosti. Osada Pätoracké je umiestnená v závalovom pásme bývalých rudných baní na skládke banského odpadu ktorý je vysoko kontaminovaný ťažkými kovmi a kde prebieha druhotná mineralizácia a únik emisií do okolitého prostredia (vzduchom vo forme prachu a vodou vo forme výluhov). Približne 570 ľudí je vystavených zvýšenému riziku. V druhej osade (Zabíjanec) žije približne 470 ľudí priamo v areály bývalej továrne, na továrenskom dvore ktorý bol dlhé roky kontaminovaný priemyselnou činnosťou. Priamo nad osadou sa nachádzajú banské haldy ktoré sú ďalším zdrojom kontaminácie osady. V Krompachoch je marginalizovaná kolónia (v tomto prípade zmiešaná) lokalizovaná priamo pod spádom z komínov podniku Kovohuty Krompachy. Aj keď vďaka útlmu priemyselnej výroby sa situácia zlepšila, svah nad osadou je dodnes zdevastovaný a pôda kontaminovaná.

Osobitnou kapitolou je problematika záplav. Drastické dopady záplav v roku 1998 boli najviditeľnejšie v Jarovniciach. Zahynulo 47 ľudí, z ktorých bolo 42 Rómov (89%). Jedným z dôvodov tak vysokého dopadu záplav na Rómov je umiestnenie Rómskych osád v záplavových územiach. Ide často krát o podmáčané pôdy nevhodné na výstavbu či poľnohospodárstvo, preto sú na nich tolerované Rómske osady. V posledných desaťročiach navyše dochádza k reguláciám potokov na horných tokoch riek a k znižovaniu retenčnej6 schopnosti krajiny. To má za následok zrýchlenie jej toku, vznik prívalových vĺn a ich následne vyliatie na prvých príhodných miestach.

(ii) Nerovný prístup k pitnej vode a kanalizácii

Prístup k pitnej vode je jedným z najvážnejších celosvetových problémov a predstavuje akútnu hrozbu hlavne v rozvojových krajinách. Je paradox, že na Slovensku s obrovským vodohospodárskym potenciálom je pitná voda pre niektorých obyvateľov problémom. Osada Svinja je dodnes závislá na studniach s nekvalitnou pitnou vodou, ktoré navyše kapacitne nestačia pre početnú Rómsku komunitu. Obyvatelia riešia nedostatok pitnej vody používaním vody z riečky Svinka, ktorá pred príchodom do osady preteká extenzívne využívanou poľnohospodárskou krajinou7 a zbiera odpad z dedín ktoré ležia na hornom toku tejto riečky.

Prípadová štúdia Rudňany

Rudňany predstavujú jasný príklad situácie, kde časť obyvateľov je vystavená nepomerne väčšiemu environmentálnemu ohrozeniu ako zvyšok obyvateľov. Dedina je situovaná na strednom Spiši, asi 15 km od Spišskej Novej Vsi. Oblasť má bohatú históriu baníctva a spracovania rudy.

Rozvoj baníctva a spracujúceho priemyslu vytváral hlavne v dobách socialistickej industrializácie dopyt po nízko kvalifikovanej pracovnej sile. To vytvorilo predpoklady pre migráciu Rómov (ale aj Nerómov) do tejto dediny. Rómovia sa sťahovali hlavne z neďalekých osád na Spiši (napr. Poráč, alebo Mengusovce). Zatiaľ čo baníci a robotníci nerómskeho pôvodu nachádzali ubytovanie v sociálnych bytoch postavených fabrikou, prevažná väčšina Rómov bola koncentrovaná v osade. Pôvodná Rómska osada bola situovaná v centre dediny v Zimnej doline. V sedemdesiatych rokoch došlo k presídleniu tejto osady. Viedli k tomu dva dôvody, ktoré je dnes s odstupom času ťažké verifikovať. Jednak pôvodná osada rástla a zrejme kapacitne nestačila rastúcej rómskej populácii, jednak asi dochádzalo k tlaku zo strany majoritného obyvateľstva ktoré nechcelo Rómov v centre dediny. Pravdepodobne išlo o kombináciu oboch týchto faktorov.

Výsledkom bolo, že v sedemdesiatych rokoch sa Rómovia presťahovali a vytvorili dve segregované osady:

  • Pätoracké – v priestore bývalých administratívnych budov a obytného priestoru ktorý Nerómovia opustili kvôli hrozbe závalu (celá oblasť je banskou činnosťou podkopaná miestami až 900 m hlbokými chodbami).
  • Zabíjanec – bývalý hospodársky dvor fabriky obklopený haldami banského odpadu a kontaminovaný priemyselnou činnosťou.

Toto presídlenie sa udialo s tichým súhlasom miestnej správy a vedenia baní, aj keď si museli byť vedomý že ide o absolútne nevhodné priestory na bývanie ohrozené priemyselným znečistením a v prípade Pätorackého tiež permanentnou hrozbou závalu a prepadu pôdy s fatálnymi následkami.

Jedným z dopadov banskej činnosti a spracovanie rudy je kontaminácia ťažkými kovmi, zničená vegetácia a zdevastované prostredie v okolí opustených priestorov bývalej továrne8. Skládky banského odpadu z ťažby obsahujú ortuť, ktorá spôsobuje duševné poruchy, deformácie plodu, zlyhanie obličiek a iné choroby.

Baníctvo a spracovanie rudy boli hlavnými zdrojmi pracovných miest až do začiatku deväťdesiatych rokov. Nečakane rýchly kolaps tohto priemyslu a zmena sociálnej situácie zastihli obec nepripravenú a tvrdo dopadli hlavne na ľudí s nižšou kvalifikáciou a inými znevýhodneniami na trhu práce.

Situácia Rómov sa začala meniť k lepšiemu až koncom deväťdesiatych rokov. K zmene prispeli hlavne tlak Európskej únie v prístupovom procese, rozvojové projekty stimulované tretím sektorom9 a meniaci sa prístup samosprávy. V roku 2001 bolo so štátnou pomocou postavených prvých 270 bytov pre najviac ohrozených obyvateľov Pätorackého. Napriek tomu koncom roku 2004 je v ohrozenej oblasti stále viac ako 300 ľudí. Zával hrozí v podstate kedykoľvek. Samospráva odhaduje že na úplne presídlenie je potrebné postaviť ďalších 55 bytov. Potom bude zrejme celá oblasť rómskej osady uzavretá. Druhá osada v Zabíjanci dôjde na radu až potom, pričom dnes nie je vôbec jasné kedy sa na toto presídlenie nájdu peniaze. Dovtedy bude viac ako 300 ľudí vystavených nebezpečenstvu úrazu alebo dokonca smrti a spolu so 470 obyvateľmi Zabíjanca budú žiť v priestore s vysokou kontamináciu a dlhodobými dopadmi na zdravie.

Rómovia a životné prostredie

Jedným z dopadov zhoršujúcej sa situácie Rómov (ale aj ďalších marginalizovaných skupín) je zvyšujúci sa tlak na prírodné zdroje ako zdroj alternatívneho príjmu a stratégie prežitia. Rozdelil by som ich do piatich hlavných skupín:

  • zber húb a lesných plodov
  • ilegálny výrub dreva
  • ilegálny zber poľnohospodárskych plodín
  • nájazdy na skládky
  • zber a recyklácia kovov, papiera a iných materiálov

Ak vynecháme v podstate neškodný zber a obchod s lesnými plodmi10 a ilegálny zber poľnohospodárskych plodín, hlavný dopad na životné prostredie má ilegálny výrub dreva (notorický problém napr. v Slovenskom Raji). Tu ale treba povedať že necitlivé plánovanie a práca s Rómskymi komunitami predstavuje v tomto smere hlavný problém. Úspešný experiment s Rómskou políciou v Slovenskom Raji ukázal, že ochrana prírody nemôže ísť cez deliacu čiaru náš národný park – vaša osada. Príklad Letanoviec, kde plánované sociálne byty pre Rómov počítajú s vykurovaním elektrickou energiou predstavuje typický príklad riešenia problému problémom. Schudobnené Rómske obyvateľstvo skrátka nebude schopné po drastických sociálnych škrtoch platiť za elektrickú energiu (čo je mimochodom najneekologickejší spôsob vytápania) a bude nútené sa v zime alebo vrátiť do osady, alebo postaviť v izbe piecku na drevo. Pritom ekologické riešenia napríklad vo forme vytápania biomasou sú dávno vyskúšané a navyše by mohli vytvoriť nové pracovné miesta v komunite.

Osobitnú kapitolu vo vzťahu Rómov k životnému prostrediu predstavuje zber druhotných surovín. Vylúčením z trhu práce a postupným znižovaním sociálnej pomoci pre ľudí ktorý nemajú v podstate žiadnu šancu na zamestnanie vyháňame Rómov na skládky. Alarmujúci je v tomto kontexte prípad skládky odpadu z Prešovských super a hypermarketov, ktorá bola v roku 2004 postavená priamo nad Rómskou osadou v Svinnej. Rómovia z priľahlých osád zbierajú na skládke potraviny po záručnej lehote a epidémia je pravdepodobne iba otázkou času. Podľa terénneho prieskumu ktorý som robil v roku 2004 po znížení sociálnych dávok došlo k signifikantnému nárastu návštev skládok a prehrabávania kontajnerov dokonca aj u tých Rómov ktorý tento spôsob obživy ešte prednedávnom odmietali ako dehonestujúci.

Tieto príklady ilustrujú užší manévrovací priestor Rómov v porovnaní s chudobnými Nerómami. Je niekoľko faktorov ktoré pomáhajú Nerómom vyrovnať sa so zlou sociálnou situáciou:

  • Lepší sociálny kapitál – úroveň vzdelania, nadobudnuté schopnosti, organizácia a sociálne siete na lokálnej úrovni (napr. lepšia informovanosť o pracovných príležitostiach v okolí, lepší prístup k pôžičkám za iných ako úžerníckych podmienok.
  • Vyšší finančný a materiálny kapitál – Úspory z minulosti alebo pomoc v rámci rodiny a priateľov umožňujú začať malé poľnohospodárske aktivity ako je pestovanie plodín alebo nákup úžitkových zvierat na chov. Vlastníctvo priestorov, nástrojov a materiálu uľahčuje začiatok v tejto oblasti.
  • Rovnaké zaobchádzanie – Nerómovia nie sú diskriminovaný na trhu práce.
  • Vlastníctvo a práva na prírodné zdroje – Majetkové práva na zem a/alebo les, prípadne možnosť využívať majetok obce.

Tieto faktory limitujú životné stratégie Rómov na oblasti ktoré nepodliehajú silnej kontrole založenej na vlastníckych právach11 a ktoré nevyžadujú žiadne (prípadne nízke) vstupné investície. Ide o alternatívne zdroje obživy ktoré poskytuje okolitá príroda. Mnoho krát sú tieto alternatívy v protiklade so zákonmi alebo vlastníckymi právami a prispievajú k sociálnym konfliktom medzi minoritou a majoritou. Politika znižovania sociálnych dávok v priestore s prakticky nulovou možnosťou zamestnania vlastne nedáva ani žiadnu inú šancu, ak si odmyslíme migráciu ktorá je ale tiež pre väčšinu obyvateľov rómskych osád nedostupná. Represia a právne postihy ilegálnych aktivít majú zmysel iba ak je pre týchto ľudí poskytnutá alternatíva. V prípade mnohých obyvateľov Rómskych osád tomu tak nie je. Naopak môžeme predpokladať že zvyšujúci sa sociálny tlak a prehlbovanie chudoby bude zvyšovať aj ich tlak na životné prostredie. Ak Rómovia nemajú peniaze, ťažko predpokladať že si budú legálne kupovať drevo na vykurovanie. Ak nebudú v našich klimatických podmienkach v zime kúriť tak zamrznú. V takomto prípade možno ťažko operovať vlastníckymi právami a potrebou ochrany životného prostredia.

Svojím spôsobom vytvára životné prostredie pre týchto ľudí „nárazníkovú zónu“ ktorá ich chráni v lete pred hladom zberom lesných plodov a v zime poskytuje teplo. Otázka znie ako dlho môže tento stav trvať pred tým ako sa vyostrí ich konflikt s vlastníkmi a manažérmi.

Životné prostredie a chudoba

Skúmanie vzťahu medzi chudobou a životným prostredím na Slovensku pred nás stavia dve základné otázky. Bude tlak na životné prostredie spôsobený chudobou a diskrimináciu rásť? Bude chudoba, marginalizácia a exklúzia zo spoločnosti znamenať pre niektorých ľudí zhoršovanie ich životného prostredia a ich zatláčane do priestoru ktorý má nepriaznivé environmentálne charakteristiky?

Diskusia o tlaku na životné prostredie spôsobenom chudobou je svojím spôsobom veľmi tenký ľad. V prvom rade, sú environmentálne dopady životných stratégií chudobných nebezpečnejšie ako dopady životného štýlu tých ktorý sú na tom lepšie? Ak by sme porovnali životný štýl priemerného obyvateľa väčšieho mesta a obyvateľa rómskej osady na východnom Slovensku, tak napríklad celý problém ilegálnych výrubov je marginálny v porovnaním so spotrebou prírodných zdrojov v Bratislave. Viac ako 680 Rómov v Svinnej vlastní dve staré autá, necestujú, ich spotreba materiálu je minimálna a prakticky všetko čo sa dá recyklujú. Ich najväčšími dopadmi na životné prostredie sú životné stratégie opísané v predchádzajúcich kapitolách.

Z pohľadu budúce vývoja sú dôležité dva faktory. Populačný rast a sociálna situácia. Nepriaznivá sociálna situácia, prehlbujúca sa chudoba v dôsledku reštriktívnej sociálnej politiky budú v kombinácii so stále porne výrazným rastom populácie zvyšovať tlak na životné prostredie ako alternatívny zdroj obživy a príjmov. To môže prispievať k ďalšiemu zvyšovaniu napätia medzi touto minoritou a majoritným obyvateľstvom. K tomuto vývoju bude prispievať jednak zvyšovanie ochrany chránených území ako dôsledok spoločenského tlaku a kvôli záväzkom ktoré Slovensko prebralo v prístupovom procese do Európskej únie. Ďalším dôležitým faktorom bude transformácia štátnych lesov a s tým spojené zmeny v majetkových právach a manažmente.

Prehlbujúca sa chudoba ako dôsledok sociálne reštriktívnych opatrení, nedostatok alternatív a pracovných príležitostí zrejme ďalej oslabí sociálny kapitál Rómov a ich zraniteľnosť v rozhodovacích procesoch na miestnej úrovni. Referendum o výstavbe sociálnych bytov v Hermanovciach, praktické sabotovanie výstavby pre Rómov v Svinnej, snaha samospráv dostať obyvateľov Letanoviec tak ďaleko od majoritnej populácie ako to len bude možné sú prejavmi druhého aspektu vzťahu marginalizovaných skupín a životného prostredia.

V situácii jasných majetkových práv a otvoreného či latentného rasizmu na miestnej úrovni môže samospráva ovplyvňovať či dokonca bojkotovať projekty presídlenia Rómov. Rómovia tak môžu byť napriek snahám vlády či tretieho sektora ponechaný v environmentálne katastrofálnom prostredí (viď prípad pravidelne zaplavovaných obyvateľov Hermanoviec ktorí žijú na podmáčanej pôde doslova v bahne) alebo budú postupne do takýchto oblastí vytláčaný. Environmentálne aspekty lokality budú hrať v takom prípade kľúčovú úlohu, keďže zaplavované územia, či mesta kontaminované priemyselným znečistením nemajú vysokú tržnú hodnotu a preto odpor voči ich usadzovaniu v týchto lokalitách bude najmenší (tak ako tomu bolo aj v minulosti).

Návrh opatrení

Prvý a najdôležitejší princíp je, že chudobný ľudia musia byť pokladaný za súčasť riešenia namiesto toho aby boli pokladaný za časť problému12. Druhým dôležitým princípom je, že štát sa nemôže zbavovať zodpovednosti za týchto ľudí a decentralizáciou prehadzovať problém na nepripravené samosprávy. Tretím princípom je chápanie environmentálneho manažmentu nie ako reštriktívneho prístupu k ochrane životného prostredia voči chudobným ľuďom hľadajúcim obživu ale ako možnosti zapojenia, spolumanažovania a vytvárania tzv. „zelených“ pracovných príležitostí.

Ľudia žijúci vo vidieckych oblastiach majú priamy kontakt s prírodou. Ich prvotným zámerom je skôr chrániť svoje životné prostredie ako ho devastovať. To ale záleží, ako sú zapojený do rozhodovacích procesov, aký majú pocit spoluvlastníctva13 a spoluzodpovednosti ale hlavne aké alternatívy životných stratégií im daný sociálny a ekonomický priestor ponúka.

Za základe popísaných aspektov vzťahu chudoby a životného prostredia (so špecifickým zameraním na extrémnu situáciu Rómov) navrhujem nasledujúce kroky:

  • Je nevyhnutné okamžite premiestniť obyvateľov osád ktoré sú bezprostredne ohrozené toxickými látkami alebo povodňami,
  • Vláda by mala monitorovať situáciu vo všetkých osadách a identifikovať tie ktoré predstavujú akútny problém aj z pohľadu životného prostredia,
  • Pokračovať a zrýchliť výstavbu nových vodovodov a kanalizácií aj pre Rómske časti obcí,
  • Pri výstavbe sociálnych bytov rešpektovať ekonomickú situáciu obyvateľov a hľadať alternatívne spôsoby výstavby s využitím energeticky úsporných a environmentálnych technológií a výhrevov (napríklad vykurovanie biomasou namiesto elektrickou energiou),
  • Zahrnúť Rómov do manažmentu a ochrany prírody a vytvárať pocit spoluvlastníctva prírodných zdrojov,
  • Zvyšovať environmentálneho vedomia a informovanosti tak Rómskeho etnika ako aj iných obyvateľov ako spôsobu predchádzania konfliktom.
  • Vytvoriť koncepciu tvorby pracovných miest v úprave a manažmente krajiny, výrobe obnoviteľných zdrojov energie a odpadovom hospodárstve. Tieto eko-práce by mohli predstavovať šancu aj pre nízko kvalifikovaných ľudí a prispieť súčasne k napĺňaniu environmentálnych politík a záväzkov Slovenska.

Odporúčania (previazanie na legislatívu)

Kľúčovým aspektom vzťahu chudoby a životného prostredia je makroekonomický rozvoj ktorý nevytvára polarizáciu ale podporuje kohéziu v spoločnosti. Reštriktívna sociálna politika nemôže byť robená plošne pre tak rozdielne sociálne skupiny ako sú nezamestnaný v najrozvinutejších regiónoch a Rómovia v segregovaných osadách východného Slovenska. Druhým kľúčovým aspektom je vytváranie legislatívneho rámca pre zabezpečenie participácie občanov na rozhodnutiach ktoré sa týkajú ich životného prostredia. Je preto dôležité:

  • Zahŕňať environmentálne hľadiská do jednotlivých sektorových politík. Kľúčové sú tieto oblasti: (1)Energetika, (2) doprava, (3) priemysel a služby. Cieľom je vývoj v týchto oblastiach založený na princípoch trvalo udržateľného rozvoja.
  • Podpora environmentálne udržateľných vzorcov výroby a spotreby cestou sprehľadnenia trhového prostredia a zohľadnením tzv. environmentálnych externalít. (“Internalizovanie externalít.“). Trhové prostredie je deformované nesystémovými prvkami, v konečnom dôsledku deformuje ceny výrobkov a služieb a znižuje konkurencieschopnosť environmentálnych technológii a služieb ktoré majú potenciál pre rozvoj zamestnanosti.
  • Zasadzovanie sa o dôsledné implementovanie politického a právneho rámca environmentálnej legislatívy v jednotnom priestore EÚ so zámerom posilnenia konkurencieschopnosti krajiny. Využiť jednotný EÚ trh na import a joint-venture investícií do najlepších environmentálnych technológií a zapojenie slovenského podnikateľského prostredia do obchodu a ich výroby.
  • Kritériá pre štátnu pomoc a Európske fondy by mali zahrňovať environmentálne charakteristiky ako jeden s kľúčových indikátorov pre poskytnutie tejto pomoci. Oblasť environmentálnych technológií (napr. výroba energie z biomasy) by pre slovenský priemysel mohla predstavovať perspektívnu oblasť z veľkým potenciálom tvorby pracovných miest (aj pre nízko kvalifikovaných ľudí).
  • Vytvorením vhodného rámca podporiť malé a stredné podnikanie v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov, znovu využívania a recyklácie odpadov, v oblasti poradenstva pre znižovanie energetickej a materiálovej náročnosti a vo výrobe a službách.
  • Investície do menežmentu a ochrany krajiny predstavujú zdroj nových pracovných príležitostí hlavne pre ľudí štrukturálne znevýhodnených na trhu práce (napr. Rómovia, dlhodobo nezamestnaní atď.) a zároveň tieto investície priaznivo ovplyvňujú turistický ruch.
  • Prijať a implementovať Arhuskú konvenciu o prístupe k informáciám a participácii v rozhodovacom procese ako základný krok k posilneniu účasti verejnosti.


Linky na zdrojové dokumenty a materiály

  • Center for Environmnetal Policy and Law (CEPL). 2003. Proceedings from the 1st Central and Eastern European Workshop on Environmental Justice (Budapest, December 2003).
  • Environmental Protection Agency (EPA). 1997. Sensitive environments and the siting of hazardous waste management facilities. Washington, D.C.: Environmental Protection Agency.
  • (EPA). 1999. Brownfields title VI case studies: Summary Report. Washington, D.C.: Environmental Protection Agency.
  • (EPA). 2002 Environmental justice in waste programs. Last updated on: June 5th, 2002.
  • European Commission (EC). 2001. Unity, solidarity, diversity for Europe and its territory:second report on economic and social cohesion. Luxembourg: Office for Official Publications of the European Communities.
  • (EC) 2001a. EU Regional policy: Structural policy reform [Last updated: 22.10.2001, visited on March 27, 2003].
  • (EC) 2002. A sustainable Europe for a better world: a European Union strategy for sustainable development. Luxembourg: Office for Official Publications of the European Communities.
  • (EC) 2002a. Commission Communication of 30 January 2002 – First progress report on economic and social cohesion.
  • (EC) 2004. The Third Report on Economic and Social Cohesion: A new partnership for cohesion convergence competition cooperation COM (2004) 0107
  • Filcak, R. 2003. Poverty and the environment: Potential contribution of the European Union’s economic and social cohesion policies in the enlarged Europe. In conference proceedings: Linking development with the environment – perspectives from the EU and accession countries. Bratislava: REC Slovakia. (p. 5-24).
  • Mušinka, A. Report on the Field Research into the Housing Situation of Roma in the Village of Svinia, Slovakia. Budapest: European Roma Rights Center


Vysvetlivky

[1] European Commission (EC). 2002. A sustainable Europe for a better world: a European Union strategy for sustainable development. Luxembourg: Office of Official Publications of the European Communities

 

[2] Tento termín má pôvod v anglo-americkej odbornej literatúre ktorá operuje s pojmom Environmental Justice.

 

[3] Viac informácií na www.cepl.ceu.hu

 

[4] Millenium Development Goals – viac informácii napríklad na www.undp.org. Slovenská správa na: http://mdgr.undp.sk

 

[5] Viď napr. Slovenskú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja (Dostupná na www.tur.sk)

 

[6] Výrubmi lesov a sadbou monokultúr dochádza k znižovaniu schopnosti krajiny udržovať vodu

 

[7] To znamená že sa tam používajú priemyselné a prírodné hnojivá

 

[8] Pozri napríklad: (1) Sottnik, P. and Rojkovic, I. 1999. Weathering of mine and technology waste in

Slovinky and Rudňany area, Slovakia. Acta Geologica Universitatis Comenianane 53 (1999): 51-58.

(2) Čiško, V., Vokál, P., Pencák, V. and Mederiová T. 1994. Analýza prašného spádu v oblasti Stredného Spiša. Spišská Nová Ves: Ústav Hygieny a Epidemiológie.

 

[9] V Rudňanoch prebiehajú alebo prebehli projekty podporené  Člověkem v tísni, UNDP a inými donormi.

 

[10] I keď rozsah tohto zberu už začína ohrozovať niektoré rastliny a limituje spôsob obživy divej zveri.

 

[11] S výnimkou ilegálneho zberu poľnohospodárskych plodín.

 

[12] World Bank (WB). 2002a. Linking poverty reduction and environmental management: Policy challenges and opportunities. Join report of staff from DFID, EC, UNDP and the World Bank. Washington D.C.: World Bank.

 

[13] Pri semi- štrukturovaných rozhovoroch ktoré som robil s Rómami v lete roku 2004 bolo bežným javom chápanie chránených území ako ochrana „bielych“ voči Rómom. Národné parky boli chápané ako „ich“ (t.j. patriace Nerómom).


Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA