Čo je Dekáda rómskeho začleňovania

Iniciatívu pod názvom "Dekáda rómskeho začleňovania” prijali vlády deviatich európskych štátov a podporuje ju Inštitút otvorenej spoločnosti, Svetová banka, Európska komisia a ďalší partneri. Predstavuje prvú medzinárodnú kampaň za zmenu postavenia Rómov v Európe a poskytuje rámec pre vlády v strednej a východnej Európe pri ich činnostiach zameraných na integráciu Rómov.

ľpr, ľudia proti rasizmu
ľpr, ľudia proti rasizmu

Iniciatívu pod názvom “Dekáda rómskeho začleňovania” prijali vlády deviatich európskych štátov a podporuje ju Inštitút otvorenej spoločnosti, Svetová banka, Európska komisia a ďalší partneri. Predstavuje prvú medzinárodnú kampaň za zmenu postavenia Rómov v Európe a poskytuje rámec pre vlády v strednej a východnej Európe pri ich činnostiach zameraných na integráciu Rómov. Cieľom projektu je aj monitorovanie pokroku pri odstraňovaní hrubej diskriminácie a ťažkej chudoby, ktorej čelia rómske komunity v tomto regióne.


Zakladajúcimi štátmi projektu Dekáda, ktorý bude prebiehať v rokoch 2005-2015, sú Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Maďarsko, Macedónsko, Rumunsko, Srbsko a Čierna Hora a Slovensko. Podpora týchto krajín signalizuje prevratnú zmenu v rómskej politike a politickú vôľu potrebnú pre reformu.


Za účelom urýchlenia sociálnej inklúzie a zlepšenia ekonomického statusu Rómov v týchto krajinách si každá z nich stanoví obmedzený počet kvantitatívnych národných cieľov v prioritných oblastiach. V plánovanom priebehu akcie sa počíta s plnou účasťou Rómov. Dekáda je otvoreným procesom a pripojenie ďalších krajín k iniciatíve, vrátane členských štátov EÚ, je vítané.


Okrem podpory na najvyššej vládnej úrovni zo strany zúčastnených štátov, návrh na vyhlásenie Dekády rómskeho začleňovania na konferencii v Budapešti v júni 2003 získal podporu aj zo strany Rozvojového programu OSN, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Rady Európy, Rozvojovej banky Rady Európy a predovšetkým zo strany rómskych lídrov.


Plánovanie Dekády zabezpečuje Medzinárodný riadiaci výbor zložený z predstaviteľov vlád a reprezentantov Rómov z každej krajiny, medzinárodných donorov a ďalších medzinárodných organizácií. Výbor prijal štyri prioritné oblasti Dekády: vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie a bytová politika a taktiež určil tri prierezové témy: chudoba, diskriminácia a rovnosť pohlaví. Akčný plán každej zúčastnenej krajiny určí ciele a ukazovatele v týchto oblastiach.


Dekáda nie je ďalšou novou inštitúciou alebo byrokratickou organizáciou, nie je ani novým mešcom peňazí. Vlastnia ju vlády, ktoré projekt podpísali. Financovanie akčných plánov Dekády taktiež predpokladá prerozdelenie existujúcich prostriedkov v štátnych rozpočtoch a zosúladenie týchto plánov s finančnými nástrojmi viacnárodných, medzinárodných a bilaterálnych donorov.
Čo je Dekáda? Dekáda začleňovania rómskej populácie, 2005-2015, je iniciatívou, ktorú prijalo osem krajín Strednej a Juhovýchodnej Európy, a ktorú podporuje aj medzinárodné spoločenstvo. Predstavuje prvé spoločné úsilie zamerané na zmenu života Rómov v Európe. Dekáda bude predstavovať akčný rámec pre vlády a bude monitorovať pokrok v zrýchľovaní sociálnej integrácie a zlepšovania sociálneho postavenia Rómov v regióne.


Myšlienka Dekády vznikla na prvej regionálnej konferencii o Rómoch na vysokej úrovni, ktorá sa konala v Budapešti v roku 2003. Na tomto podujatí oznámili predsedovia vlád a vysokí predstavitelia vlád Bulharska, Chorvátska, Českej republiky, Maďarska, Macedónska, Rumunska, Srbska a Čiernej Hory a Slovenska ich úmysel naštartovať Dekádu. Podpora z ich strany signalizuje veľkú zmenu v politike voči Rómom a politickú vôľu potrebnú pre reformu. Vyzvali aj ostatné krajiny, aby sa k Dekáde pripojili.


Dekáda je politickým záväzkom krajín smerujúcim k zníženiu rozdielov v kľúčových výsledkoch ekonomického vývoja a rozvoja životnej úrovne Rómov prostredníctvom realizácie politických reforiem a programov, ktorých cieľom je prelomiť začarovaný kruh chudoby a sociálneho vylúčenia. Dekáda začleňovania rómskej populácie predstavuje najvýznamnejší prejav úsilia medzinárodného spoločenstva o naplnenie spoločnej európskej výzvy, a to koordinovaným, otvoreným a transparentným spôsobom.


Počas prípravy na Dekádu každá krajina identifikovala obmedzený počet merateľných vnútroštátnych cieľov zlepšenia. Plánovanie pre Dekádu riadi Medzinárodný riadiaci výbor, ktorý pozostáva zo zástupcov vlád, Rómov, medzinárodných donorov, a iných medzinárodných organizácií, ktoré stanovili štyri prioritné oblasti Dekády-vzdelávanie, zamestnanosť, zdravotníctvo a bývanie. Riadiaci výbor taktiež stanovil tri spoločné témy: chudoba, diskriminácia, a rodové záležitosti. Každá krajina vypracovala akčný plán, ktorý špecifikuje ciele a ukazovatele v týchto oblastiach.


Rómska účasť je kľúčovou hodnotou Dekády. Predstavitelia Rómov a organizácie občianskej spoločnosti sa zúčastňujú každej fázy. Od začiatku sa Rómovia podieľali na vytváraní a definovaní vízie a zúčastňovali sa práce Riadiaceho výboru a na príprave akčných plánov vo svojich krajinách. Rómske občianske skupiny a odborníci určili priority v stratégii a zohrali kľúčovú úlohu pri definovaní úloh a cieľov Dekády. Účasť Rómov bude ústredným prvkom pravidelnej kontroly a monitorovania procesu v priebehu nasledujúcich desiatich rokov.


Dekádu podporuje aj medzinárodné spoločenstvo. To zahŕňa okrem iných Inštitút otvorenej spoločnosti, Svetovú banku, Európsku Komisiu, Rozvojový program Organizácie Spojených Národov, Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Radu Európy, Radu Európskej rozvojovej banky a najmä rómske vedenie, vrátane medzinárodných rómskych organizácií.


Dekáda nie je ďalšou novou inštitúciou alebo úradom, ani to nie je novým mešcom peňazí. Peniaze budú k dispozícii vládam, ktoré k nej pristúpili svojím podpisom. Financovanie Dekády si pravdepodobne vyžiada prerozdelenie existujúcich zdrojov v štátnych rozpočtoch a zosúladenie týchto plánov s nástrojmi financovania nadnárodných, medzinárodných a bilaterálnych donorov.


Podstatným aspektom Dekády je zlepšenie databázy pre monitorovanie postavenia Rómov. Počas prípravy akčných plánov každá krajina identifikovala ukazovatele, ktoré použije na meranie pokroku v dosahovaní svojich cieľov Dekády. Monitorovanie týchto výsledkov si vyžiada kombináciu vytvárania nových nástrojov zberu údajov a ich uvedenia do praxe a aktualizáciu existujúcich zdrojov údajov, aby sa zabezpečilo účinné začlenenie Rómov. UNDP podporuje toto úsilie prostredníctvom realizácie cezhraničného základného prieskumu a zvolaním expertnej skupiny pre údaje, aby si vymieňali údaje.


Prečo spustiť Dekádu?


Po rozšírení sa Európskej Únie 1.mája 2004 sa Rómovia stali najväčšou a jednou z najchudobnejších a najrýchlejšie rastúcich menšín v Európe. Celkový počet príslušníkov rómskeho obyvateľstva v Európe sa odhaduje na 8 až 12 miliónov. Predstavujú približne 2 percentá z celkového počtu 450 miliónov obyvateľov rozšírenej Európskej únie. Približne 10 miliónov Rómov žije v krajinách Strednej a Východnej Európy, pričom takmer 5 miliónov z tohto počtu žije v nových členských krajinách Európskej únie a v krajinách, ktoré majú vstúpiť do EÚ v roku 2007.


Výzva pre ekonomický a sociálny rozvoj Rómov predstavuje jeden z najkritickejších problémov v krajinách Strednej a Východnej Európy – problém, ktorý zdieľajú spolu s ostatnými členskými štátmi EÚ. Problém Rómov je v zásade problémom chudoby, ktorý naviac zhoršuje zhubná diskriminácia. Rómska chudoba má mnoho aspektov, ktoré majú pôvod v nízkej úrovni vzdelania, neprimeranom stave bývania a zlom zdravotnom stave – čo smeruje k začarovanému kruhu chudoby a sociálneho vylúčenia. Dôkazy o chudobe a sociálnom vylúčení Rómov sú šokujúce. Miera chudoby Rómov je niekedy až desaťkrát vyššia ako u zvyšku obyvateľstva. V roku 2000, takmer 80 percent Rómov v Bulharsku a Rumunsku žilo z príjmu menej ako 4,30 USD na deň, v porovnaní s 37 percentami celkového obyvateľstva v Bulharsku a 30 percent v Rumunsku. V Maďarsku žilo pod touto hranicou 40 percent Rómov v porovnaní so 7 percentami celkového obyvateľstva.


Rómovia boli začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia často prepúšťaní zo zamestnania ako prví a patria medzi ľudí, ktorí majú neustále zablokovaný prístup na trh práce. Vylúčenie z trhu práce udržiava existenciu kruhu chudoby a nižšej životnej úrovne. Mnoho Rómov má obmedzené možnosti dostať sa v budúcnosti von z chudoby kvôli nízkej úrovni ľudského rozvoja a dlhodobej diskriminácii – vrátane nedostatočného vzdelania, zlého zdravotného stavu a obmedzeným možnostiam zúčastňovať sa na spoločenskom a politickom živote. Rozdiely v životnej úrovni sú všadeprítomné. Čo sa týka vzdelávania, až 90 percent Rómov v niektorých krajinách neukončí základnú školu. Z detí, ktoré navštevujú školu, chodí 50 až 85 percent Rómskych detí v týchto krajinách do škôl pre duševne a fyzicky postihnutých. V oblasti zdravia – priemerná dĺžka života u Rómov je až o 10-15 rokov kratšia ako u ostatných. Dekáda je spôsobom ako riešiť tieto hlboko zakorenené problémy z dlhodobého hľadiska, prostredníctvom koordinácie medzi vládami a medzinárodnými organizáciami v partnerstve s rómskou občianskou spoločnosťou. Dekáda je jedinečným pokusom prelomiť kruh chudoby a zlepšiť príležitosti Rómov plne sa zúčastňovať na ekonomickom a spoločenskom živote regiónu.


Rómsky vzdelávací fond


Na konferencii, ktorá sa konala v roku 2003, sa dosiahol konsenzus o dôležitosti vzdelávania ako kľúčového štartovacieho bodu na prelomenie kruhu chudoby Rómov. Medzinárodné spoločenstvo poskytuje konkrétnu pomoc na dosiahnutie cieľov Dekády v oblasti vzdelávania prostredníctvom vytvorenia nového Rómskeho vzdelávacieho fondu. Na konferencii donorov, ktorá sa konala v Paríži v decembri 2004, sa podarilo nazhromaždiť viac ako 42 miliónov USD ako počiatočný kapitál pre Fond. Toto predstavuje prvé partnerstvo medzi bilaterálnymi a multilaterálnymi organizáciami a súkromnými nadáciami. Taktiež boli oznámené individuálne súkromné príspevky.


Rómsky vzdelávací fond v súčasnosti zriaďuje kancelárie v Budapešti a Paríži, kde bude sídliť v priestoroch Rady Európskej rozvojovej banky. Fond bude grantovou nadáciou, ktorá bude spájať a podporovať programy a projekty zamerané na zlepšenie rómskeho vzdelávania. Bude aktívne vyhľadávať podnetné myšlienky a poskytovať technické odborné znalosti a poradenstvo pre prípravu a realizáciu návrhov. Bude hodnotiť výsledky svojich grantov alebo grantových programov a stane sa vedomostným centrom rómskeho vzdelávania.


Fond bude budovať na iniciatívach z minulosti, aby využil skúsenosti v oblasti rómskeho vzdelávania získané počas posledných pätnástich rokov od začiatku transformácie v Strednej a Juhovýchodnej Európe v roku 1990. Týmto sa mu podarí zohľadniť cenné skúsenosti mnohých donorov, mimovládnych organizácií, vládnych a iných inštitúcií, ktoré sa podieľali na rómskom vzdelávaní.


Dekáda a Rómsky vzdelávací fond boli uvedené do života spoločne v roku 2003 na konferencii v Budapešti. Predstavujú dve samostatné, ale príbuzné iniciatívy. Dekáda poskytuje politický rámec a rámec výsledkov, ktorý Rómsky vzdelávací fond podporí v zúčastnených krajinách. Hlavným cieľom Fondu bude podporovať systémovú zmenu politiky v oblasti vzdelávania tým, že bude čerpať skúsenosti z lokálnych projektov mimovládnych organizácií pre účely formulovania postupov a stratégií.


Napríklad v oblasti predškolského vzdelávania Rómov bolo množstvo úspešných projektov, ktoré zahŕňali aj účasť rodičov v triedach a zaviedli pozíciu rómskych asistentov učiteľov. Fond bude čerpať skúsenosti z týchto úspešných projektov, a bude pomáhať vládam pri identifikácii zmien v politike, ktoré sú potrebné na rozšírenie týchto projektov do ostatných oblastí v krajine a na začlenenie týchto skúsenosti do politiky. Dekáda definuje ciele v oblasti rómskych projektov, ktoré si jednotlivé krajiny stanovili dosiahnuť.


Akčné plány Dekády


Počas roka 2004, vypracovali pracovné skupiny jednotlivých krajín, ktoré zahŕňali aj Rómov a ostatných zainteresovaných “Akčné plány Dekády“, ktoré zhŕňajú úlohy, ciele a ukazovatele, ktoré každá krajina plánuje dosiahnuť počas Dekády. Akčné plány Dekády majú za cieľ doplniť a posilniť – nie kopírovať – národné stratégie pre Rómov, ktoré existujú takmer v každej z krajín. Nad prípravou akčných plánov dozeral Medzinárodný riadiaci výbor, ktorému predsedá vláda Maďarskej republiky a za pomoci Sekretariátu Dekády, ktorý sídli v Budapešti.


Na prvom stretnutí vybral Riadiaci výbor štyri prioritné oblasti Dekády: vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie a bývanie, tak isto ako spoločné témy: diskriminácia, rodové záležitosti a chudoba. O všetkých štyroch sektoroch oblastí stratégie sa konali workshopy za účasti technických expertov, rómskych zainteresovaných strán a ostatných špecialistov na identifikáciu cieľov v každej z oblastí.


Deväť návrhov Akčných plánov dekády odzrkadľuje značné úsilie a plánovanie, ktoré bolo vložené do ich vypracovania. Akčné plány obsahujú úlohy, ciele a ukazovatele, ktoré krajiny navrhujú dosiahnuť. Úlohy predstavujú všeobecné zámery týkajúce sa výsledkov. Napríklad, v prípade vzdelávania, úlohou môže byť “zlepšiť dosiahnuté výsledky vzdelávania Rómov.” Ciele sú špecifické opatrenia, ktoré prispievajú k dosiahnutiu zámerov. V prípade vzdelávania, možné ciele môžu byť: “všetci rómski chlapci a dievčatá ukončia povinnú školskú dochádzku.” Ukazovatele sú kvantitatívne opatrenia, pomocou ktorých je možné sledovať pokrok, napríklad percento zápisu na základnú školu.


Akčné plány Dekády odzrkadľujú konsenzus dosiahnutý v otázkach priorít, tak isto ako rôznorodosť problémov a možných riešení v každej krajine. Mnohé z činností, ktoré sú obsiahnuté v Plánoch Dekády presahujú oblasti jednotlivých aktivít a odzrkadľujú mnoho sektorovú podstatu chudoby Rómov. Po zhrnutí hlavných vlastností plánov v každej z oblastí aktivít nasledujú príklady z každej krajiny.

 Vzdelanie


Zabezpečenie prístupu k povinnému vzdelaniu. Všetky krajiny zahrnuli zvýšenie stavu vzdelania rómskych chlapcov a dievčat medzi svoje primárne zámery. Spoločný prístup zahŕňa: Zavádzanie rómskych asistentov učiteľov do tried (Republika Srbsko; Republika Čierna Hora); zlepšenie miestneho zabezpečenia vzdelávania (Česká Republika); zahrnutie rodičov do vzdelávania a iniciatív na prevenciu predčasného ukončenia školskej dochádzky a práca s tými, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku (Bulharsko, Chorvátsko); bezplatné poskytovanie učebníc (Macedónsko); a zlepšenie výsledkov rómskych študentov (Slovensko).


Zlepšenie kvality vzdelávania. Medzi úlohami sa nachádza zvýšenie kapacity učiteľov pre prácu v multikultúrnom prostredí (Česká republika); reforma osnov, vrátane zavedenia vyučovania rómskeho jazyka (Bulharsko); výučba proti zaujatosti a smerom k tolerancii (Bulharsko); a školenie školských sprostredkovateľov (Rumunsko).


Realizácia integrácie a desegregácie. Prioritnou otázkou v týchto krajinách je integrácia rómskych žiakov z oddelených škôl a tried zo škôl pre psychicky postihnutých do všeobecných škôl. Opatrenia zahŕňajú: Prehodnotenie metodiky testovania pre prijatie na špeciálne školy (Republika Srbsko); desegregácia škôl, vrátane materských škôl; presadenie právnych predpisov pre desegregáciu (Bulharsko); odstránenie všetkých segregovaných tried a škôl (Maďarsko a Rumunsko); proti-diskriminačné opatrenia a mediálne kampane na podporu desegregácie (Macedónsko).


Rozšírenie prístupu k predškolskému vzdelaniu. Rozšírenie predškolského vzdelávania zahŕňajú do svojich akčných plánov všetky krajiny. Podrobnosti zahŕňajú: Informačné kampane a prácu s rodičmi na podporu predškolskej dochádzky (Chorvátsko; Macedónsko); zlepšenie pripravenosti rómskych detí na začiatok základnej školy (Slovensko); a podpora rodinám s nízkymi príjmami, aby mohli poslať svoje deti do predškolských zariadení.


Zvýšenie prístupu k stredoškolskému a nadstavbovému vzdelávaniu a vzdelávaniu dospelých. Mnoho krajín zaviedlo na stredoškolskom stupni mimoškolské programy, aby udržali študentov v škole. Taktiež sú bežné štipendiá na stredných a vysokých školách. Ostatné opatrenia zahŕňajú: Dobrovoľnícke programy pre učiteľov (Chorvátsko); školiace a kariérne programy pre tých, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku (Slovensko); kurzy gramotnosti pre dospelých (Rumunsko; Republika Čierna Hora); a kariérne poradenstvo pre stredoškolských študentov (Republika Čierna Hora).


Ostatné ciele obsiahnuté v akčných plánoch zahŕňajú zlepšenie databázy pre vzdelávanie Rómskej populácie, zlepšenie riadenia a monitorovania škôl a komunikačné aktivity na riešenie diskriminácie.


Zamestnanosť


Zvýšenie príležitostí prostredníctvom vzdelania a zručností. Všetky krajiny hovoria o zvyšovaní príležitostí Rómov na trhu práce prostredníctvom rozšírenia kvalifikácie a schopností rómskych pracovníkov. To zahŕňa zlepšenie vzdelávacích systémov za účelom obsiahnutia potrieb Rómov ako aj cielené vzdelávanie na dosiahnutie gramotnosti a školenia schopností (Chorvátsko, Česká republika, Maďarsko, Slovensko). Niektoré krajiny osobitne uvádzajú vzdelávanie a školenia pre rómske ženy, mládež a postihnuté osoby.


Rozšírenie účasti na trhu práce prostredníctvom aktívnych opatrení. Krajiny plánujú množstvo priamych opatrení na zvýšenie účasti Rómov na trhu práce. Tie zahŕňajú programy verejných prác (Chorvátsko, Maďarsko, Republika Srbsko, Slovensko); rozvoj malého podnikania prostredníctvom podnikateľských inkubátorov, školenia a iné formy podpory rómskym podnikateľom (Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Macedónsko, Rumunsko, Republika Srbsko); a motivácia pre budúcich zamestnávateľov zamestnávať Rómov, napríklad vo forme mzdových dotácií (Česká republika). Spomínajú sa aj osobitné formy motivácie pre zamestnávateľov zamestnať rómske ženy a mládež (Maďarsko, Rumunsko).


Zlepšenie informácií o trhu práce. Niekoľko krajín sa zameriava na zvýšenie kvality a dostupnosti informácií o trhu práce, aby zvýšili zamestnanosť Rómov. Na druhej strane krajiny navrhujú prístupy na zvýšenie informovanosti nezamestnaných Rómov o pracovných ponukách a školiacich programoch (Bulharsko, Macedónsko); zatiaľ čo na druhej strane plánujú informačné kampane zamerané na zamestnávateľov, aby zamestnávali Rómov (Česká republika, Republika Čierna Hora, Rumunsko).


Reformovanie služieb zamestnávania. Množstvo opatrení je zameraných na zlepšenie efektívnosti úradov práce a pracovných agentúr v práci s Rómami. To zahŕňa zvýšenie koordinácie medzi miestnymi sociálnymi službami (napr. zamestnanosť, sociálna pomoc, bývanie) a vytváranie príležitostí pre miestne orgány na podporu iniciatív pre rozvoj komunít (Česká republika, Slovensko). Podporuje sa zamestnávanie a školenie rómskych zamestnancov ako kariérnych poradcov, aby sa zvýšil dosah a prístup pre rómske komunity (Bulharsko, Chorvátsko, Macedónsko). Podporuje sa zahrnutie rómskych mimovládnych organizácií do poskytovania služieb (Bulharsko, Republika Čierna Hora, Rumunsko). Taktiež sa navrhujú všeobecné školenia a školenia proti diskriminácii pre zamestnancov úradov práce (Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Slovensko).


Zdravie


Zabezpečenie prístupu k zdravotnej starostlivosti. Zabezpečeniu prístupu k zdravotnej starostlivosti prikladajú tieto krajiny veľkú váhu. Opatrenia zahŕňajú posilnenie začlenenia Rómov do systémov zdravotného poistenia, verejné informačné kampane pre zraniteľné skupiny (Chorvátsko), a novelizácie legislatívy (Macedónsko, Republika Srbsko). Ďalšie aktivity by mali posilniť začlenenie Rómov do zdravotného poistenia (Rumunsko), a pro-aktívny prístup zo strany zdravotníckych zariadení (Macedónsko).


Zvýšenie informačnej základne o zdravotnom stave Rómov. Kvôli kritickému nedostatku informácií o zdravotnom stave Rómov sústreďuje mnoho krajín svoju pozornosť na zlepšenie vedomostnej základne o zdravotnom stave Rómov (Bulharsko, Republika Čierna Hora, Republika Srbsko, Slovensko). Okrem prieskumov, ktoré by mali zlepšiť všeobecnú vedomosť o zdravotnom stave by mali ostatné aktivity zlepšiť poznatky medzi rómskymi komunitami o prístupe k zdravotným zariadeniam a k preventívnej zdravotnej starostlivosti (Slovensko, Republika Čierna Hora), alebo podporiť medzikultúrne vzdelávanie medzi všetkými kategóriami zdravotného personálu (Rumunsko).


Zvýšenie začlenenia do zdravotníckych systémov. Predmetom spoločného záujmu je rozšírenie prístupu k zdravotnej starostlivosti prelomením bariér medzi rómskymi komunitami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Opatrenia zahŕňajú pozitívnu diskrimináciu a širšie príležitosti pre Rómov aby sa stali poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti (Macedónsko), zvýšenie počtu zdravotných sestier a ošetrovateľov, lekárov a sociálnych pracovníkov z radov Rómov prostredníctvom štipendií (Maďarsko, Chorvátsko; Rumunsko), a zavedenie rómskych zdravotníckych sprostredkovateľov pre prácu s rómskymi komunitami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti (Republika Srbsko).


Zlepšenie zdravotného stavu v zraniteľných komunitách. Niekoľko krajín (Bulharsko, Chorvátsko, Republika Čierna Hora, Republika Srbsko) sa zameriava, okrem iného, na zraniteľnejšie skupiny medzi rómskymi komunitami, osobitne ženy a zdravotný stav Rómov v neoficiálnych osadách (Chorvátsko, Republika Srbsko). Krajiny s vysídlencami rómskeho pôvodu, ako napríklad Srbsko alebo Čierna Hora sa taktiež zameriavajú na tieto komunity.


Bývanie


Vyrovnávanie sa s diskrimináciou v bývaní. Akčné plány Dekády spomínajú prijatie a realizáciu antidiskriminačnej legislatívy, aby sa v oblasti bývania zabezpečilo spravodlivé zaobchádzanie s Rómami (Česká republika, Macedónsko, Republika Srbsko).


Zlepšenie životných podmienok v osadách: Mnoho krajín uvádza legalizáciu neoficiálnych osídlení, kde žijú Rómovia, aby zvýšili príležitosti nadobudnúť vlastníctvo a zlepšiť infraštruktúru. To zahŕňa zisťovanie vlastníctva pôdy a nehnuteľností a ich registrácie (Bulharsko, Chorvátsko). Opatrenia na zlepšenie životných podmienok Rómov žijúcich v osadách zahŕňajú zlepšenie infraštruktúry a zásahy na zlepšenie prístupu k inžinierskym sieťam ako napríklad voda, kanalizácia a elektrina (Bulharsko, Maďarsko, Chorvátsko, Macedónsko, Republika Čierna Hora, Rumunsko, Republika Srbsko).


Rozšírenie prístupu k bývaniu. Nachádzajú sa tu aj opatrenia na zvýšenie dostupnosti kvalitného bývania pre domácnosti s nízkymi príjmami mimo osád, vrátane prenájmov a iných programov (Česká republika, Slovensko, Rumunsko). Plány zahŕňajú podporu miestnym a regionálnym iniciatívam na rozšírenie dostupnosti bývania a príležitosti pre projekty rozvoja komunít, ktoré umožnia Rómom zlepšiť ich vlastné životné podmienky (Bulharsko, Maďarsko, Republika Čierna Hora, Slovensko).


Realizácia Dekády


Dekáda bude predstavovať flexibilný koordinačný mechanizmus medzi krajinami, rómskou občianskou spoločnosťou a medzinárodným spoločenstvom na účely:

  • naštartovania iniciatív na posilnenie začlenenia rómskej populácie ako hlavnej priority regionálnych a európskych politických programov;
  • učenia sa a výmeny skúseností;
  • zahrnutia Rómov do tvorby politiky;
  • využitia medzinárodných skúseností a expertízy na dosiahnutie pokroku v náročných otázkach; a
  • zvýšenia povedomia verejnosti o postavení Rómov.


Krajiny budú každoročne podávať správy o pokroku v dosahovaní zámerov Dekády. Podávanie správ umožní zdieľanie informácií o pokroku v dekáde, hodnotenie skutočného dopadu, vykonanie úprav a zmien v priebehu realizácie Akčných plánov Dekády a získavanie a zdieľanie skúsenosti medzi krajinami.


Viac informácií


Viac informácií o Dekáde začleňovania rómskej populácie môžete získať na internetových stránkach: www.worldbank.org/roma a www.soros.org/initiatives/roma a zo Sekretariátu Dekády, ktorý sídli na: Ministry of Youth, Family, Social Affairs and Equal Opportunities Akadémia u. 3, Budapest 1054, Hungary, tel: (+ 36-1) 475-5725, 475-5726; Fax: (+ 36-1) 312-32-36 
 


Analýza bola uverejnená 4. apríla 2005 na stránke občianskeho združenia Ľudia proti rasizmu.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA