Diskriminácia Rómov v prístupe k vzdelávaniu

Analýza hodnotí situáciu prístupu rómskeho obyvateľstva na Slovensku k vzdelávaniu, na základe konkrétnych príkladov upozorňuje na najpalčivejšie problémy a navrhuje možné riešenia.

IVO, partner, think tank
IVO, partner, think tank

1. Úvod

Právo na vzdelanie patrí medzi základné ľudské práva. Porušovanie práva na vzdelanie môže ovplyvňovať aj ďalšie práva. Vzdelávanie umožňuje uplatňovanie sociálnych, ekonomických a politických práv. Vzdelaný človek má väčšiu šancu nájsť si prácu, získava právne vedomie, čím sa zjednodušuje dosahovanie práv na bývanie, zdravie atď. Vzdelávanie zároveň môže posilňovať kultúrnu identitu, s čím súvisí aj právo na používanie vlastného jazyka. Zo vzdelania profituje spoločnosť ako celok, ale rovnako aj jednotlivci.

Oblasť vzdelávania Rómov a celková problematika je príliš široká a je veľmi zložité hľadať presné hranice medzi diskrimináciou a zastaraným a nefunkčným systémom vzdelávania v SR. Tieto dva javy sú absolútne prepojené a je takmer nemožné vyabstrahovať všetky oblasti, kde môže nastávať diskriminácia. Zo všetkých oblastí, v ktorých sú Rómovia dlhodobo vylúčení z procesu vzdelávania sa v súčasnosti ako najvýraznejšia a najproblematickejšia javí segregácia rómskych detí. Dôležitosť problému spočíva predovšetkým v tom, že vylúčenie (často predovšetkým symbolické) ovplyvňuje nielen samotný priebeh vzdelávania rómskych detí, ale má dokázateľne negatívny vplyv na ich integráciu do spoločnosti a predovšetkým profesijné uplatnenie. Napríklad preraďovanie detí do špeciálnych škôl pre mentálne postihnutých bez zjavného a dokázateľného dôvodu má za následok jednoznačné štartovanie „kariéry“ dlhodobej nezamestnanosti. To je spôsobené súčasným nastavením vzdelávacieho systému, na základe ktorého absolventi špeciálnej základnej školy nemajú status ukončeného základného vzdelania a preto ich možnosti ďalšieho vzdelávania sú značne obmedzené a často nemožné.

Diskriminácia vo vzdelávaní nebola doteraz nikdy adekvátne skúmaná a je často veľmi ťažko dokázateľná, pretože mnohé segregačné praktiky je v súčasnom systéme vzdelávania možné a často veľmi jednoduché vysvetliť existujúcim vzdelávacím systémom. Na dvoch stranách jedného problému stojí samotná segregácia a na druhej strane nepripravenosť vzdelávacieho systému na vzdelávanie marginalizovaných skupín. Jednoduchšie povedané, samotným odstránením segregácie („fyzickej segregácie“) vo vzdelávaní sa rieši len menšia časť problému, jeho podstata je v tom, že systém nie je v súčasnosti pripravený na integrované vzdelávanie marginalizovaných skupín (predovšetkým Rómov, ale nepochybne sa týka aj iných znevýhodnených skupín – napríklad zdravotne a mentálne postihnutých detí).

Vrátiť segregované deti do bežných základných škôl samo o sebe nezaručuje ich úspech vo vzdelávaní. Problém do istej miery spočíva aj v tom, že jednotlivé segregačné praktiky (napríklad preraďovanie rómskych detí do špeciálnych škôl) nie sú niekedy výsledkom priamej a zámernej diskriminácie, ale v mnohých prípadoch snahou pedagógov o poskytnutie čo možno najadekvátnejšieho vzdelávania pre rómske deti. Niektorí pedagógovia úprimne veria, že v špeciálnej škole dostane rómske dieťa presne také vzdelávanie, ktoré je preňho najvhodnejšie. Neznalosť moderných metodických prístupov, ktoré by umožnili vzdelávať rómske deti v bežných základných školách, nekvalifikovanosť a často neochota pedagógov v súčasnosti vedie k tomu, že rómske (a iné znevýhodnené deti, nepripravené na vzdelávanie v bežnom školskom systéme) nemajú žiadnu reálnu možnosť dosiahnuť úspech nielen v ďalšom vzdelávaní, ale aj v bežnom živote.

2. Súčasný stav vo výchove a vzdelávaní rómskych detí

2.1 Legislatíva

Legislatívu upravujúcu práva menšín na vzdelávanie možno považovať za uspokojivú, všetky relevantné medzinárodné dokumenty týkajúce sa práv na vzdelanie1 Slovenská republika ratifikovala, vrátane Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov. Túto chartu prijala Slovenská republika aj pre rómsky jazyk. Právo občanov tvoriacich v SR národnostné menšiny alebo etnické skupiny vzdelávať sa v ich materinskom jazyku je zahrnuté v článku 34 odsek 2, písmeno a/ Ústavy Slovenskej republiky “Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj a/ právo na vzdelanie v ich jazyku“. Zákaz diskriminácie v prístupe k vzdelaniu je explicitne vyjadrený aj v Zákone č.365/2004 Z.z o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pre diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tzv. antidiskriminačný zákon).

Druhú skupinu legislatívnych noriem tvoria zákony týkajúce sa priamo vzdelávania.2 Tzv. „školský zákon“ zabezpečuje občanom maďarskej, nemeckej, poľskej a ukrajinskej (rusínskej) národnosti sa v rozsahu primeranom záujmom ich národného rozvoja právo na vzdelávanie v ich jazyku. Samotné právo na vzdelávanie v jazyku národnostných menšín ešte nezaručuje absolútne rovný prístup k vzdelávaniu pre marginalizované skupiny. Vzdelávací systém trpí mnohými nedostatkami, ktoré nemusia priamo súvisieť s napĺňaním práva menšín na vzdelávanie. Samotný spôsob výchovy a vzdelávania na Slovensku do značnej miery determinuje úspešnosť marginalizovaných skupín v rámci väčšinového vzdelávania.

Nedostatky vo vzdelávacom systéme okrem iného vychádzajú aj z jeho legislatívnej úpravy. Príkladom môže byť to, že v súčasnosti je ešte stále v platnosti zákon z roku 1984, ktorý bol mnohokrát novelizovaný, ale filozofia vzdelávania zostala takmer nezmenená. Vzdelávanie v multikultúrnom prostredí vyžaduje významnú kurikulárnu zmenu. V rámci pripravovaného nového školského zákona sa otvára priestor pre definovanie nových spôsobov vzdelávania, ktoré by reflektovali aj špeciálne vzdelávacie potreby jednotlivých žiakov z kultúrne alebo sociálne marginalizovaného prostredia. To, akým spôsobom budú potrebné zmeny zahrnuté do systému vzdelávania (aj do jeho legislatívnych úprav) môže významnou mierou prispieť k zlepšeniu celkového prístupu Rómov a iných marginalizovaných skupín k adekvátnemu vzdelávaniu.

Čo sa týka legislatívy v oblasti vzdelávania, tam je množstvo nedostatkov, ktoré vyplývajú z toho, že v súčasnosti je stále v platnosti školský zákon z roku 1984, ktorý bol mnohokrát novelizovaný a v súčasnosti sa pripravuje nový školský zákon, kde sa otvára priestor na diskusiu o vzdelávaní Rómov, prípadne iných marginalizovaných skupín.

2.2 Najdôležitejšie oblasti porušovania práv na vzdelávanie – Rómovia

Európska komisia proti rasizmu a xenofóbii vo svojich hodnotiacich správach opakovane poukazuje na dve základné oblasti, v ktorých je potrebné prijať adekvátne opatrenia, aby boli dôsledne dodržiavané práva Rómov na prístup k vzdelávaniu. Odporúčania sú zamerané predovšetkým na dodržiavanie práv Rómov vzdelávať sa vo svojom materinskom jazyku a na zabránenie neoprávneného preraďovania rómskych detí do špeciálnych škôl.

2.2.1 Problematika uplatňovania rómskeho jazyka vo vzdelávaní

Slovensko v roku 2001 ratifikovalo Európsku chartu regionálnych a menšinových jazykov aj pre rómsky jazyk. Na základe tejto charty „na územiach, kde sa také jazyky používajú, podľa situácie každého z týchto jazykov a bez ujmy na výučbe oficiálneho(ych) jazyka(ov) štátu“ majú menšiny na Slovensku právo vzdelávať sa v materinskom jazyku na všetkých stupňoch vzdelávania (predškolská výchova, základné vzdelávanie, stredoškolské a vyššie vzdelávanie, vrátane vzdelávania dospelých). Toto vzdelávanie by malo byť umožnené všetkým žiakom, ktorí o to prejavia záujem.

Pre napĺňanie tohto práva v súčasnosti existuje niekoľko objektívnych prekážok.

Rómsky jazyk vo svojej súčasnej podobe nie je pripravený na to, aby mohol slúžiť ako vyučovací jazyk vo vzdelávacom procese. Jeho kodifikácia podľa niektorých odborníkov prebehla vydaním rómskej gramatiky Romaňi Čhib, avšak ani táto gramatika nie je vhodná na výučbu jazyka – skôr iba ako pomocný nástroj pre učiteľov. V tejto súvislosti sa vynára otázka, či v budúcnosti a kedy bude jazyková úroveň rómčiny taká, aby mohli byť všetky predmety vyučované v rómskom jazyku. Štátny pedagogický ústav momentálne pracuje na experimentálnom overovaní kurikula rómskeho jazyka, čo by do budúcnosti malo umožniť aspoň čiastočné vzdelávanie Rómov v ich materinskom jazyku.

Na Slovensku je zároveň nedostatok učiteľov, ktorí by boli schopní vyučovať rómsky jazyk alebo vyučovať v rómskom jazyku. V tejto oblasti tiež postupne dochádza k určitým zmenám, ktoré by mohli zlepšiť situáciu.

Z niektorých výskumov realizovaných na Slovensku možno konštatovať nedostatočný záujem zo strany samotných Rómov o vzdelávanie v rómskom jazyku. Tento jav je výsledkom symbolického vylúčenia Rómov a dlhoročnými snahami socialistického režimu o ich kultúrnu a sociálnu asimiláciu. V súčasnosti samotní Rómovia vnímajú svoje postavenie v spoločnosti ako stigmu a čokoľvek, čo súvisí s deklarovaním rómskej identity často považujú za negatívne. Dôležité v tejto súvislosti je, že ani Rómovia, ktorí by mali záujem o vzdelávanie svojich detí v rómskom jazyku tento záujem prakticky nemôžu realizovať. V rámci spomínaného projektu experimentálneho overovania kurikula rómskeho jazyka bolo zriadených niekoľko základných a stredných škôl, na ktorých v súčasnosti prebieha výučba rómskeho jazyka, kultúry a histórie. Skúsenosti s týmto projektom môžu v budúcnosti slúžiť ako model pre vzdelávanie v rómskom jazyku.

V tejto súvislosti je potrebné skonštatovať, že v budúcnosti bude nevyhnutné a potrebné umožniť vzdelávanie v rómskom jazyku – pričom je však potrebné reflektovať záujmy a potreby samotnej komunity. V blízkej budúcnosti možno preto očakávať, že nasledujúce situácie:

  • Rómsky jazyk sa bude používať ako pomocný prostriedok pri vzdelávaní na nižších stupňoch základných škôl
  • Bude sa vyučovať ako druhý „cudzí jazyk“ tam, kde o to bude záujem
  • Budú identifikované predmety, v ktorých bude môcť byť realizovaná výučba v rómskom jazyku.

2.1.2 Neoprávnené preraďovanie detí do špeciálnych škôl pre mentálne postihnutých

Problematika segregácie rómskych detí v špeciálnych školách pre mentálne postihnutých je takmer rovnaká vo všetkých krajinách s vysokým zastúpením rómskej populácie. Tendencia preraďovania rómskych detí do špeciálnych škôl je najvýznamnejšou témou v oblasti vzdelávania rómskych detí, zároveň podlieha najväčšej kritike zo strany domácich a medzinárodných organizácií. Spôsobov, akými sú rómske deti segregované vo vzdelávaní je mnoho, avšak ich preraďovanie do špeciálnych škôl je najvýznamnejším prípadom segregácie, pretože má podstatné konzekvencie pre ich budúci život a stavia ich do výrazne superiórneho postavenia voči majoritnej populácii.

Problém umiestňovania detí v špeciálnych školách má niekoľko základných dimenzií (ktoré sú nevyhnutne do značnej miery určitými generalizáciami. Komplexná typológia ani nie je možná vzhľadom na rozmanitosť a náročnosť problému.

a) Skutočný mentálny postih.

Niektoré deti sú skutočne mentálne postihnuté – sú teda oprávnene preradené do špeciálnych škôl. Avšak ani špeciálne školy pre mentálne postihnuté deti nie sú dostatočne kapacitne a odborne vybavené na vzdelávanie detí z marginalizovaného prostredia. Takéto deti často absolvujú špeciálnu školu len preto, lebo je povinná školská dochádzka a končia tieto školy takmer negramotné.3 V tejto súvislosti sa vynára otázka, ako vzdelávať deti, u ktorých je preukázateľná mentálna retardácia a zároveň pochádzajú z rómskeho prostredia. Špecifické aktivity treba orientovať aj týmto smerom. Predovšetkým je potrebné dbať o to, aby v špeciálnej škole boli vzdelávané výlučne deti, ktoré tam patria a na základe ich mentálneho hendikepu im bola venovaná patričná a kvalifikovaná pozornosť.

b) Nepripravenosť niektorých rómskych detí na vzdelávanie vo väčšinovom systéme

Niektoré rómske deti vstupujú do systému vzdelávania nepripravené (v porovnaní s ostatnými deťmi z majoritnej populácie), čo znamená, že neovládajú vyučovací jazyk, nemajú dostatočne vyvinuté grafomotorické zručnosti, chýbajú im základné hygienické návyky, prostredie školy ako také je pre ne absolútne cudzie. Tu základný problém spočíva v tom, že súčasný vzdelávací systém je absolútne nevhodný na vzdelávanie týchto detí. V tejto kategórii sa ocitá najväčšie množstvo rómskych detí preradených do špeciálnych škôl4 a tu zároveň vzniká najväčší problém. Keďže systém nie je pripravený na vzdelávanie takýchto detí, tak jednoduchá reintegrácia (teda preradenie zo špeciálnej školy späť do bežnej základnej školy) sa môže stretnúť s veľkými problémami. Tým, že tieto deti majú špeciálne vzdelávacie potreby (aj keď netrpia mentálnym hendikepom), nie sú schopné zvládať náročné učivo bežnej základnej školy. Iba špecifickým kvalifikovaným prístupom učiteľa je možné dosiahnuť úspech pri absolvovaní základnej školy. Opatrenia v tejto oblasti vyžadujú jednak záujem zo strany samotných učiteľov, jednak aj dostatočné množstvo finančných prostriedkov.

Faktom však zostáva, že tieto deti sú v špeciálnej škole neoprávnene, čo má fatálny dosah na ich budúcnosť, pretože z formálneho hľadiska po skončení špeciálnej školy nemajú ukončené základné vzdelanie a nemôžu pokračovať v štúdiu na akejkoľvek strednej škole. V tejto súvislosti je nevyhnutné, aby boli dodržané základné kritériá na preraďovanie detí do špeciálnych škôl.5 Zároveň by bolo vhodné, keby bol proces preraďovania bol určitým spôsobom sledovaný – napríklad Štátnou školskou inšpekciou alebo iným nezávislým orgánom.

c) Zaraďovanie na základe dostupnosti školy

V niektorých prípadoch dochádza k tomu, že deti (najmä rómske) sú do jednotlivých typov škôl zaraďované na základe dostupnosti danej školy. Tak v praxi dochádza k tomu, že v prípade, že sa v blízkosti (napr.) rómskej osady nachádza iba špeciálna škola, tak sú rómske deti zaradené do špeciálnej školy a naopak, deti, ktoré by mali byť zaradené do špeciálnej školy sú zaradené do bežnej základnej školy bez toho, aby boli individuálne integrované. To spôsobuje veľmi vážne problémy, pretože deti, ktoré potrebujú špeciálny prístup bývajú vzdelávané v bežnej základnej škole, čo má za následok, že často opakujú ročník a končia povinnú školskú dochádzku skôr ako v deviatom ročníku. To fakticky znamená, že nemajú ukončené základné vzdelanie a veľmi problematicky môžu byť vzdelávané na ďalších stupňoch vzdelávania. Ten istý dôsledok má aj opačný prípad, kedy deti, ktoré majú byť vzdelávané v bežnej škole sú zaradené do špeciálnej školy. Dôsledky takéhoto zaradenia boli popísané už vyššie.

Zaraďovanie detí do určitého typu školy podľa jej dostupnosti je hrubým porušením platnej legislatívy.

3. Oficiálne zaznamenané prípady diskriminácie pri preraďovaní do špeciálnych škôl:

1. Na odborné vyšetrenie kvôli preradeniu sú v niektorých lokalitách sú odporúčané paušálne všetky rómske deti, pričom u nerómskych len tie, u ktorých je vážne podozrenie na mentálnu retardáciu. Vzhľadom na to, že v nedávnej minulosti boli používané kultúrne nerelevantné testy školskej spôsobilosti, často dochádzalo k tomu, že pri vyšetrení sa rómske deti javili ako nespôsobilé pre školskú dochádzku a bývali preradené do špeciálnych škôl bez zjavného dôvodu. Tým, že boli testované paušálne všetky rómske deti sa zvyšovala pravdepodobnosť, že budú preradené do špeciálnej školy.

2. V niektorých prípadoch sú rómske deti testované až po zaradení do špeciálnej triedy či školy (čo je v ostrom rozpore s platnou legislatívou)

3. Do špeciálneho vzdelávania sú zaraďované aj deti so stanoveným pásmom tzv. subnormy (to je výška IQ v rozmedzí 70 – 85). V súčasnosti slovenská legislatíva nevymedzuje, v ktorom bodovom vymedzení má byť dieťa zaradené do špeciálnej školy. Výklad ministerstva školstva smeruje k tomu, že hraničné pásmo nie je mentálne postihnutie a deti v tomto pásme majú byť vzdelávané v bežnej škole.

V praxi dochádza k tomu, že nerómske deti v hraničnom pásme nebývajú preradené do špeciálnej školy, kým rómske takmer vždy áno. To je paradoxné najmä vzhľadom na kultúrnu nevhodnosť testov, ktorá spôsobuje, že do hraničného pásma rómske deti spadajú oveľa častejšie napriek tomu, že vôbec nemusia byť mentálne zaostalé.

4. V niektorých lokalitách sú zriaďované čisto rómske školy, prípadne triedy

(podľa: Tomatová, J.: Na vedľajšej koľaji. Je proces preraďovania rómskych detí do špeciálnych škôl znevýhodňujúcim činiteľom? SGI, Bratislava 2004).

3.1 Prípad Hermanovce:

Takmer jediným oficiálne zdokumentovaným príkladom diskriminácie vo vzdelávaní je výsledok Štátnej školskej inšpekcie z roku 2003, ktorá bola vykonaná na podnet Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť.

Predmetom inšpekcie bolo zistiť kvalitu výchovy a vzdelávania v základnej škole v Hermanovciach, predovšetkým v jej špeciálnych triedach. Žiaci, ktorí sa zúčastnili psychologických vyšetrení, mali byť zaradení do vyrovnávacích tried, do tried pre prospechovo oneskorených a výchovne zanedbaných žiakov alebo na diagnostický pobyt v 1. ročníku základnej školy. Ani jeden výsledok vyšetrenia neodporúčal preradenie do špeciálnej školy.

  • Vzhľadom na to, že neboli rešpektované návrhy psychologických vyšetrení, nebola zriadená odborná komisia, ktorá má rozhodnúť o preradení, bol zo strany riaditeľa školy porušený § 14 odst. 1,2 vyhlášky MŠ MaŠ SR č.212/1991 Z.z o špeciálnych školách, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MŠ SR č. 63/2000 Z.z.6
  • Vo všetkých špeciálnych triedach sa nachádzajú žiaci, ktorí nemajú byť vzdelávaní podľa osnov špeciálnej školy
  • V špeciálnych triedach sú zaradení všetci rómski žiaci z obce, i napriek tomu, že do týchto tried nepatria. Žiaden rómsky žiak nie je zaradený do bežnej základnej školy.
  • Špeciálne triedy sa nachádzajú v budove, ktorá svojim zameraním nezodpovedá psychohygienickým a bezpečnostným požiadavkám edukačného procesu.
  • Pre účely vzdelávania v špeciálnych triedach nie sú zabezpečené učebné pomôcky a didaktická technika, čo má negatívny dopad na názornosť vyučovania a tým aj na celkovú efektivitu vyučovania a vedomostnú úroveň žiakov
  • Celková úroveň a efektivita vyučovania vzhľadom na zdravotné postihy žiakov, ktoré ich nepredurčujú na zaradenie do špeciálnych tried a k požiadavkám učebných osnov pre špeciálne školy je na málo vyhovujúcej úrovni.

4. Medzinárodné skúsenosti v oblasti zlepšovania prístupu k vzdelávaniu Rómov

Na Slovensku bolo v uplynulých rokoch realizovaných množstvo mimovládnych projektov, ktoré slúžili ako pozitívny model riešenia problematiky nerovného prístupu Rómov ku vzdelávaniu. Mnohé z týchto projektov (napríklad nulté ročníky a asistent učiteľa) sú už v súčasnosti notoricky známe a dokonca zahrnuté do platnej legislatívy ako projekty na celoštátnej úrovni. Avšak v zahraničí boli rovnako realizované projekty, ktoré môžu slúžiť ako dobré príklady pre budúce možné projekty. Najvýznamnejším medzinárodným projektom bol projekt Krok za Krokom, realizovaný v mnohých krajinách s vysokým zastúpením rómskej populácie, rovnako aj na Slovensku, kde mal pozitívne ohlasy.

Projekt Step by Step ako medzinárodne úspešný projekt.

Doteraz najvýznamnejším a najefektívnejším programom, ktorý bol realizovaný v mnohých krajinách (vrátane Slovenska) bol projekt Step by step. Ide o projekt zameraný na reintegráciu detí zo znevýhodneného prostredia špeciálnych škôl do systému bežných základných škôl. Tým, že projekt zaznamenal úspechy vo všetkých krajinách, v ktorých sa realizoval, môže slúžiť ako dobrý model pre vzdelávací systém aj na Slovensku. Podstatou projektu je dosiahnuť inštitucionálnu zmenu prostredníctvom zmien v školskom systéme, priamo na školách, vo vzdelávaní učiteľov a aktivizáciou všetkých relevantných aktérov (samospráv, regionálnych autorít, štátnej správy). Cieľom projektu bolo dosiahnuť rovnosť príležitostí rómskych detí vo vzťahu k vzdelávaniu a tým zabezpečiť ich integráciu do spoločnosti.

Metóda Krok za krokom využíva metodologický prístup orientovaný na dieťa, pričom je rešpektovaná kultúrna odlišnosť a jazyk vzdelávaných detí. Táto metóda pomáha učiteľom vzdelávať deti na základe ich individuálnych možností, schopností a potrieb. Projekt je zároveň zameraný na protipredsudkovú výchovu a vytváranie „nepredpojatého“ prostredia pre rómske aj nerómske deti prostredníctvom mnohých aktivít. Jednou z používaných metód je aj aktívna participácia rodičov na procese vzdelávania.7

Fínsky model vzdelávania – vzdelávanie v rómčine

Vo Fínsku žijú Rómovia približne od šestnásteho storočia a napriek neexistencii oficiálneho počtu sa odhady pohybujú niekde na hranici 10 000. Napriek takémuto nízkemu počtu existuje v rámci Ministerstva školstva sekcia rómskeho vzdelávania. Tak, ako v iných krajinách, aj vo Fínsku nemajú rómske deti úplne rovnaký prístup ku vzdelaniu. Kultúrne odlišnosti a nepripravenosť fínskych učiteľov na vzdelávanie Rómov ústi do rovnakých konzekvencií ako na Slovensku.

Fínska legislatíva umožňuje Rómom vzdelávať sa vo svojom jazyku, ale čo je veľmi dôležité v tomto kontexte, takáto výučba sa aj v praxi realizuje už viac ako dvadsať rokov. Koncom 80tych rokov boli vypracované presné kurikulá na vzdelávanie v rómčine. Takéto vzdelávanie nie je príliš rozsiahle a stretáva sa s množstvom prekážok, napriek tomu Rómovia, ktorí majú záujem o to, aby ich dieťa bolo aspoň čiastočne vzdelávané v rómčine takúto možnosť má (Education for…… 2001).8

Rómsky tútoring a mentoring

V tomto prípade ide tiež o spôsob vzdelávania, ktorý doposiaľ bol experimentálne overovaný vo viacerých krajinách. Určité prvé náznaky sa objavili aj na Slovensku, ale nikdy neboli realizované vo významnejšej podobe. Napríklad v Rumunsku bol tento projekt realizovaný ako Howard Street Tutoring Program, ktorý spočíval v tom, že vysokoškolskí učitelia z radov svojich študentov vyškolili tzv. „tútorov“, ktorí sa majú venovať individuálne rómskym deťom. K tomuto projektu boli špeciálne napísané knihy, ktoré boli zostavené na základe idei multikulturality a mali pomáhať rómskym deťom naučiť sa čítať a písať a tak zlepšiť ich pripravenosť na ďalšie vzdelávanie.

Na Slovensku je doposiaľ nedostatok kvalifikovaných učiteľov, ktorí by boli schopní a často aj ochotní pracovať s rómskymi deťmi. Ak by bola vytvorená možnosť pre študentov pedagogických škôl pôsobiť ako dobrovoľníci pri vzdelávaní rómskych detí za pomoci adekvátnych učebníc a multikultúrneho prístupu, je veľmi pravdepodobné, že by sa situácia s pripravenosťou rómskych detí na vzdelávanie mohla výrazne zlepšiť.

„Józefváros day school“9 je projekt realizovaný v Maďarsku, ktorý vychádza z predpokladu, že nie je vhodné deti izolovať od ich rodín a určitým spôsobom ich segregovať od majority. Z toho dôvodu je tento projekt zameraný na poldenné alebo víkendové vzdelávanie. Deti stále navštevujú bežnú základnú školu vo svojej obci alebo meste. Cieľom projektu je poskytnúť deťom stimulujúce výchovné prostredie, ktoré rešpektuje ich kultúrne odlišnosti a snaží sa deťom priblížiť hodnotu vzdelávania, poukázať na to, že byť Rómom nie je stigma rovnako, ako nie je stigmou patriť k akejkoľvek etnickej skupine alebo národnostnej menšine. „Józefváros Day School“ je škola, ktorá sprostredkúva hodnotu vlastnej kultúry, rozvoj talentu u detí a vytvára príležitosť pre sociálnu mobilitu.

Tento projekt má hlavnú výhodu v tom, že bez narušenia kontaktu s majoritnou populáciou a aj vlastnou komunitou je umožnené rómskym deťom poznávať vlastnú kultúru, históriu a zároveň podporovať etnickú identitu bez straty ostatných sociálnych väzieb.

5. Základné odporúčania

1. Oblasť diskriminácie Rómov v prístupe ku vzdelávaniu by sa mala sledovať v celej komplexnosti, teda nielen na úrovni porušovania základných práv menšín na vzdelávanie, ale v celkovom kontexte vzdelávacieho systému na Slovensku. Opatrenia vo vzdelávaní rómskych detí by mali byť systematicky pripravené od predškolského vzdelávania, cez základné vzdelávanie až po podporu stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania

2. Dôraz by mal byť kladený predovšetkým na kurikulárnu zmenu v prospech multikultúrneho vzdelávania, ktoré by malo byť zamerané rovnako na majoritnú populáciu, ako aj na samotných Rómov. Poznatky o kultúre, histórii a súčasnom živote Rómov by tak mali byť zahrnuté do bežných učebníc základných a stredných škôl, pričom dôraz by mal byť kladený na zvyšovanie vzájomnej tolerancie voči akejkoľvek kultúrnej odlišnosti. V súvislosti s tým by mali byť systematicky vzdelávaní aj učitelia rómskych detí na základe overených metodík individuálneho prístupu k deťom.10

3. Ako najvýraznejší problém rovnosti prístupu rómskych detí ku vzdelávaniu je momentálne ich neoprávnené preraďovanie do špeciálnych škôl. V tejto súvislosti bude v budúcnosti nevyhnutné dbať na:

  • prísne dodržiavanie zákonom stanovených mechanizmov preraďovania detí do špeciálnych škôl
  • zabezpečenie opakovanej rediagnostiky detí zaradených do špeciálnych škôl, aby bola umožnená spätná integrácia do bežných základných škôl
  • vyvinutie mechanizmov kontroly zaradovania a preraďovania detí do špeciálnych škôl pre mentálne postihnuté deti
  • efektívnu distribúciu a zabezpečenie používania kultúrne vhodných diagnostických testov, aby sa zabránilo neoprávnenému zaraďovaniu

4. Keďže majú Rómovia ako národnostná menšina na Slovensku právo vzdelávať sa vo svojom jazyku, je potrebné vypracovať mechanizmy, ktorými by bolo možné toto právo napĺňať.


Linky na materiály a dokumenty:

Slovenské webové stránky

Medzinárodné webové stránky

Materiály a dokumenty, týkajúce sa vzdelávania Rómov:


Vysvetlivky:

[1] napr. Univerzálna deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodná konvencia o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, Pakt organizácie spojených národov o právach dieťaťa

[2] Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení zákona č. 209/2002 Z. z., zákona č. 401/2002 Z. z., zákona č. 442/2003 Z. z., zákona č. 465/2003 Z. z. a zákona č. 528/2003 Z. z., Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 171/1990 Zb., zákona č. 522/1990 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 230/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 231/1994 Z. z., zákona č. 6/1998 Z. z., zákona č. 5/1999 Z. z., zákona č. 229/2000 Z. z., zákona č. 216/2001 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 506/2001 Z. z., zákona č. 334/2002 Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z. a zákona č. 553/2003 Z. z.

 

[3] Tu vzniká sekundárny problém – špeciálne školy sú často plné detí, ktoré tam v skutočnosti nepatria a preto v špeciálnej škole vynikajú. Deťom, ktoré sú skutočne mentálne postihnuté tak nie je venovaná adekvátna pozornosť zo strany učiteľov. Špeciálne školy sa niekedy stávajú ako keby „odkladiskom“ pre školsky neúspešné deti a nie inštitúciami na vzdelávanie

 

[4] konkrétne čísla sa nedajú použiť, pretože reálne neexistujú

 

[5] Legislatíva nie je v tomto smere úplne jednoznačná a zároveň sa často nedodržiava. Podľa platných nariadení má byť pri procese zaraďovania a preraďovania detí do špeciálnej školy vedená kompletná dokumentácia, majú prebehnúť komplexné odborné vyšetrenia odbornou komisiou – toto všetko sa v súčasnosti na Slovensku nedodržiava

 

[6] Vyhláška MŠMŠ SR č. 212/1991 Zb. o špeciálnych školách § 14, ods.(2) rieši zaraďovanie a preraďovanie žiakov do špeciálnych škôl nasledovne :O zaradení a preradení žiaka do špeciálnej školy, do ktorej má byť žiak zaradený alebo preradený , rozhoduje riaditeľ školy, na základe návrhu odbornej komisie, ktorú zriaďuje z pedagogických pracovníkov školy, psychológa a odborného lekára. Pri zaraďovaní žiaka do špeciálnej triedy na základnej škole je členom odbornej komisie aj zástupca špeciálnopedagogickej poradne alebo pedagogicko-psychologickej poradne. Predsedom komisie je riaditeľ školy. Zaradenie a preradenie žiaka prerokuje riaditeľ školy so zákonným zástupcom žiaka. Je nevyhnutné, aby pri každom zaradení postihnutého alebo narušeného žiaka do ZŠ bol členom odbornej komisie školský špeciálny pedagóg alebo špeciálny pedagóg potrebnej špecializácie zo špeciálnopedagogickej poradne alebo detského integračného centra. Ten totiž na základe záverov všetkých potrebných odborných vyšetrení posudzuje ďalšie reálne možnosti a pripravuje postupy pri výchove a vzdelávaní daného dieťaťa.

 

[7] Podrobné informácie o projekte aj o krajinách, v ktorých sa project realizoval je možné nájsť na webstránke http://www.soros.org/initiatives/children/focus_areas/a_step

 

[8] National Board of Education, Romany Education Unit:  Education for Romanies in Finland, in: Christina McDonald, Judith Kovács, Csaba Fenyes (Eds.): Roma Education Resource Book, OSI, Budapest 2001

 

[9] Judith Szöke: The Józefváros Day School, in: Christina McDonald, Judith Kovács, Csaba Fenyes (Eds.): Roma Education Resource Book, OSI, Budapest 2001

 

[10] tieto metodické príručky boli vyvinuté Nadáciou Škola dokorán a Metodicko – Pedagogickým centrom v Prešove 

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA