Násilie páchané na ženách ako problém verejnej politiky

Kolektív autoriek analyzuje rozšírenosť násilia, páchaného na ženách na Slovensku, rozoberá ho v kontexte oficiálnej politiky štátu. Venuje sa súvislostiam medzi výchovou a násilím páchaným na ženách. Analyzuje prístup médií a načrtáva úlohu mimovládnych organizácií.

IVO, partner, think tank
IVO, partner, think tank

 

Zásadné zistenia a závery štúdie:

  • Násilie páchané na ženách je aj na Slovensku závažný spoločenský problém.

Znamená porušovanie ľudských práv žien, ohrozenie ich šancí na dôstojný a slušný život. Je dôsledkom rodovej nerovnosti a svojimi účinkami ju ešte väčšmi prehlbuje. Preto v ňom treba vidieť jednu z prekážok rozvoja skutočnej demokracie v krajine. Násilie zasahuje ženy na Slovensku v rôznych obdobiach života od detstva po dospelosť. Dochádza k nemu v práci, v škole, v rovesníckych skupinách, na verejnosti, ale aj v súkromí rodinného či partnerského života. Nadobúda rozmanité formy – od fyzického a sexuálneho cez psychické a sociálne až po ekonomické násilie. Zažívajú ho ženy rozličného vzdelania, sociálno-ekonomického postavenia, etnickej príslušnosti, vierovyznania; ženy z mestského i vidieckeho prostredia.

  • Významná časť žien na Slovensku zažíva násilie v rámci partnerského vzťahu.

Spomedzi dospelých žien žijúcich v partnerskom vzťahu je vystavených násiliu zo strany partnera až 25 %, pričom 11 % zažíva vyhranený násilný vzťah. Násilie zo strany partnera má prevažne dlhodobý charakter. Najčastejšie sa objavuje v manželskom vzťahu, kde sú spravidla prítomné deti (až 85% prípadov). Kriminálne štatistiky uvádzajú ročne okolo 4 tisíc trestných činov domáceho násilia páchaného na ženách. Násilie zanecháva na ženách vážne dôsledky – od zhoršenia zdravotného stavu, cez zníženie pracovného výkonu a stratu sociálnych zručností (schopnosť starať sa o seba, o deti, chodiť do zamestnania, zúčastňovať sa vo verejnom živote), až po pocit životnej frustrácie a beznádeje.

  • Až 88% dospelých obyvateľov SR považuje násilie na ženách zo strany partnera za závažný problém.

Podľa 80% je potrebné riešiť ho zásahom zvonku – za pomoci inštitúcií. Iba 20% populácie mylne považuje prípady násilia za súkromnú vec rodiny, ktorú by si mala vyriešiť sama.

  • Viac podpory a ochrany pre obete násilia.

Slovensko má ešte stále značné nedostatky v podporných rámcoch a ochranných sieťach pre obete násilia. Treba dosiahnuť, aby všetky obete mali prístup k službám, ktoré potrebujú a aby všetci, čo s násilím prichádzajú do styku, vedeli ako reagovať a museli reagovať. To konkrétne znamená vytvárať možnosti ubytovania pre ženy v krízových situáciách, rozvíjať a geograficky sprístupniť poradenstvo pre obete, doplniť existujúcu sociálnu pomoc a podporu pre situácie domáceho násilia. Zároveň treba zvýšiť uvedomenie profesionálov o násilí páchanom na ženách, posilniť ich vzdelávanie a tréning počas štúdia i praxe a zavádzať nástroje na skoré odhalenie a zastavenie násilia.

  • Menej rodovo stereotypnej výchovy by prinieslo menej násilia páchaného na ženách.

Živnú pôdu pre vznik a toleranciu násilia páchaného na ženách vytvárajú tradičné rodové stereotypy mužskosti a ženskosti (muž ako hlava rodiny, nositeľ autority, sily, rozumu; žena ako ochrankyňa rodinného kozubu; ako slabšia, submisívnejšia partnerka, ako „srdce“). Takáto výchova sa odohráva v rodine, v škole i v prostredí neformálnej výchovy. Preto sa medzinárodné spoločenstvo už dávnejšie zaviazalo vykonať opatrenia na odstránenie stereotypných predstáv o mužskosti a ženskosti z výchovy. Slovenská republika sa k týmto záväzkom prihlásila podpisom medzinárodných dohovorov a iných dokumentov. Aktuálne je potrebné robiť revíziu učebníc, učebných osnov a postupov a prípravu učiteliek a učiteľov k rodovej citlivosti, aby nepodporovali tradičné rodové stereotypy.

  • Médiá a cesta k nulovej tolerancii voči násiliu na ženách.

Médiá majú veľký potenciál vychovávať verejnosť k nulovej tolerancii voči násiliu páchanému na ženách. Medzinárodné dokumenty, ku ktorým sa Slovensko prihlásilo i príklady dobrej praxe zo zahraničia predostierajú aj pre naše médiá širokú paletu doteraz nedostatočne využívaných možností. V záujme účinnejšej prevencie násilia páchaného na ženách je potrebné, aby médiá vysvetľovali násilie páchané na ženách v širšom kontexte rodovej nerovnosti, objasňovali jeho hlbšie príčiny a následky, obmedzili jeho rodovo stereotypné prezentácie, šírili vzory nenásilného správania, informovali o legislatívnych možnostiach a o zdrojoch pomoci pre obete.

  • Priekopnícka rola ženských mimovládnych organizácií.

Aj na Slovensku zohrali pri prelomení mlčania o násilí na ženách a pri zavádzaní praktických podporných krokov kľúčovú úlohu ženské mimovládne organizácie. Prispeli k odtabuizovaniu problému, ale aj k priamej pomoci ženám trpiacim násilím, k výchovným a osvetovým aktivitám a k presadeniu legislatívnych zmien. Na Slovensku dnes pôsobia desiatky takýchto organizácií.

  • Výzvy pre oficiálnych predstaviteľov štátu.

Pre efektívne riešenie problému je však potrebný aj angažovanejší prístup štátu a jeho oficiálnych predstaviteľov. Tu má Slovensko značné rezervy – v prístupe i v praktickej realizácii. V roku 2004 schválená Národná stratégia na prevenciu a odstránenie násilia páchaného na ženách a v rodinách má príliš všeobecný charakter a obchádza rodovú podmienenosť násilia na ženách. Podrobnejšie ciele a opatrenia by mal obsahovať pripravovaný Akčný plán na prevenciu a elimináciu násilia na ženách . Tu je šanca zosúladiť prístup Slovenska s prístupom medzinárodného a európskeho spoločenstva.

  • Zahraničné skúsenosti ukázali, že eliminácia násilia na ženách si vyžaduje viacnásobné stratégie.

Zlepšením kvality a dostupnosti štatistík o násilí na ženách, prijatím špeciálnej legislatívy garantujúcej ochranu obetí a zabezpečením jej uplatňovania sa môžu vytvoriť základné „kamene“ systému, ktorý umožňuje na násilie páchané na ženách efektívne reagovať. Dôležitým krokom vlády by malo byť zabezpečenie finančných zdrojov na potrebné aktivity, podpora výskumu a dokumentácie príčin a dôsledkov násilia, zavádzanie vzdelávacích a prevenčných programov zameraných na zvýšenie zodpovednosti kompetentných orgánov a na šírenie informácií o ľudských právach žien.

  • Aliancia ľudí dobrej vôle.

Na prevenciu a elimináciu násilia na ženách sú potrební rôzni spoločenskí aktéri: predstavitelia vlády a parlamentu, mimovládne organizácie, médiá, výskumné a vzdelávacie inštitúcie. Vzhľadom na prebiehajúci presun kompetencií na samosprávy je nevyhnutná aktivizácia na úrovni lokálneho spoločenstva. Dôležité je budovať a vytvárať partnerstvá medzi štátom a MVO.

Treba však zdôrazniť, že násilie páchané na ženách je problémom nás všetkých. Na jeho odstránenie sú potrebné nielen aktívne inštitúcie, ale aj aktívni jednotlivci – ženy a muži, ktorí si nezakrývajú oči pred prítomnosťou tohto negatívneho javu v našej spoločnosti a sú ochotní osobne sa vložiť do presadzovania princípu nulovej tolerancie násilia. 


 Celý text štúdie bol uvrejnený na stránke Inštitútu pre verejné otázky dňa 27. júna 2005.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA