OSN: Periférne vízie

Štáty strednej a východnej Európy prinášajú nové impulzy do diskusie o ľudských právach v rámci OSN. Nové demokracie strednej a východnej Európy vytvorili kľúčový blok, presadzujúci princípy OSN v oblasti rešpektovania ľudských práv v čase, keď sa na inštitúcie OSN pre ochranu ľudských práv znáša kritika zo všetkých strán.

transitions online, tol
transitions online, tol

Bývalé komunistické štáty regiónu v najdôležitejšom svetovom fóre pre ľudské práva – 53-člennej Komisii OSN pre ľudské práva – a vo Valnom zhromaždení OSN dôsledne hlasujú za rezolúcie, zamerané na vyšetrovanie najhorších prípadov porušovania ľudských práv. Ich hlasy znamenajú rozhodujúci rozdiel v aktuálnych diskusiách zhromaždenia ľudskoprávnych otázkach.

Napríklad 20. decembra po horúcej diskusii VZ hlasovalo o odsúdení Turkmenistanu, Iránu a Demokratickej republiky Kongo pre porušovanie ľudských práv. V každom prípade hlasovala skupina 15-16 štátov z regiónu od Albánska po Estónsko za opatrenia, vedúce k „pomenovaniu a zahanbeniu“ vinníkov.

Z OSN do EÚ

Rezolúcie VZ OSN nie sú záväzné, no priťahujú pozornosť medzinárodnej verejnosti k režimom, porušujúcim ľudské práva, a sú vnímané ako účinný nástroj na urýchlenie reforiem. Podpora východoeurópskych demokracií je v rozpore s trendom blokovať diskusie o zistení porušovania špecifických ľudských práv, či pozývaní vyšetrovateľov, ktorý presadzuje skupina rozvojových a autoritárskych štátov.

Mnohé z týchto európskych krajín sú tiež významnými podporovateľmi demokratického výboru, ktorý sa formuje v rámci OSN. Medzi jeho ciele patrí reforma Komisie pre ľudské práva, ktorá by zabezpečila, že štáty s nedostatočnou ochranou ľudských práv v nej nezískajú členstvo. Predmetom kritiky a dôkazom poklesu dôveryhodnosti bolo nedávne predsedníctvo Líbye v Komisii so sídlom v Ženeve.

Východoeurópske štáty tiež často vysielajú odborníkov na problematiku ľudských práv a spravodajcov do systému OSN. Minulú jar bol bývalý rumunský minister zahraničných vecí Adrian Severin vymenovaný za spravodajcu, ktorého úlohou je prešetriť situáciu v oblasti dodržiavania ľudských práv v Bielorusku.

Aktivizmus charakterizuje aj prístup štátov, ktoré sa uchádzajú o členstvo v EÚ, pretože musia splniť prísne kritériá ochrany ľudských práv. Podľa aktuálneho hodnotenia slobody vo svete, ktoré vypracovala americká organizácia Freedom House, je v posledných rokoch možné pozorovať „dramatický pokrok“ v oblasti občianskych slobôd a politickej slobody iba u krajín strednej a východnej Európy.

Ich geografia a pomerne vyvinutá ekonomika tieto štáty odlišuje od ostatných rozvíjajúcich sa demokracií ako India, Južná Afrika a Filipíny. Tieto tri krajiny boli medzi demokraciami, ktoré sa pripojili k Hnutiu nezúčastnených štátov a k mnohým moslimským krajinám s cieľom potlačiť v novembri 2004 diskusiu vo výbore pre ľudské práva VZ OSN o rezolúciách, zameraných voči jednotlivým krajinám. Pomohli zablokovať diskusiu o porušovaní ľudských práv v Sudáne – v ktorom prebieha vyšetrovanie kvôli podozreniu z genocídy – ako aj v Bielorusku a Zimbabwe.

Vlastná skúsenosť

Štáty, ktoré boli proti rezolúciám, zameraným voči 1 krajine, uviedli, že rezolúcie boli často politicky motivované a nespravodlivo zamerané voči chudobnejším krajinám. No po tesnom hlasovaní, ktoré odsúdilo tvrdý zákrok iránskej vlády proti slobode prejavu, predstaviteľka českej republiky Ivana Grollová vystúpila na obranu zmienených rezolúcií. Pripomenula 15. výročie pádu totalitárneho režimu vo svojej krajine, a vyhlásila, že pred zmenami v roku 1989 by nemala šancu pracovať v zahraničí, čítať zahraničné knihy či počúvať zahraničný rozhlas. Ľudia v jej krajine sa teraz môžu tešiť z takýchto základných slobôd iba vďaka rešpektovaniu ľudských práv.

Joanna Weschler, Poľka, ktorá je predstaviteľkou organizácie Human Rights Watch pri OSN, vyhlásila, že krajiny východnej Európy sú v dobe erózie ľudskoprávneho aktivizmu v OSN inšpiráciou. Verí, že v západnej Európe pomôžu oživiť záujem o posilnenie mechanizmov na ochranu práv.

„Je to naša jediná nádej,“ povedala Weschlerová. „Verím, že krajiny ako Česká republika po vstupe do EÚ nestratia svoju identitu v oblasti ľudských práv. Ako skupina sú zodpovedné za väčšinu rezolúcií voči jednotlivý krajinám, ale vidíte, o koľko slabší je ich hlas.“

Na zasadnutí komisie minulú jar niektoré organizácie, monitorujúce stav ochrany ľudských práv, obvinili Európsku úniu, že nevynakladá dostatočné úsilie na vydanie rezolúcie, ktorá by odsúdila ruské pôsobenie v Čečensku, a prešetrenie sťažností na prípady týrania v Uzbekistane.


Celý text analýzy v anglickom jazyku bol uverejnený na stránke Transitions Online 26. januára 2005.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA