Práva žien v Turecku: Barrosova Komisia by mala konať

Analýza, ktorá vznikla v rámci projektu Café Babel, prezentuje názory poslankýň Európskeho parlamentu Lissy Gröner and Pie Locatelli na situáciu práv žien v Turecku a na úlohu, ktorú by táto závažná otázka mala hrať v nadchádzajúcich prístupových rokovaniach Bruselu s Ankarou.

café babel
café babel

 

Diskusia o vstupe Turecka do EÚ vyvolala obavy z dopadu, aký by vstup takej ľudnatej krajiny s prevažne odlišnou históriou a kultúrnym charakterom mohol mať na Európsku úniu. Nejde tu o spochybnenie legitimity niektorých záležitostí, o ktorých sa diskutuje, najmä neschopnosť Turecka zaručiť ochranu ľudských práv svojich občanov; predovšetkým práv žien. Dve poslankyne Európskeho parlamentu – Nemka Lissy Grönerová, členka Výboru pre práva žien a rovnosť pohlaví, a Talianka Pia Locatelliová, predsedníčka MVO Socialistická internacionála žien, sú iniciátorkami diskusie o týchto otázkach.

Uznanie problému

Grönerová označuje práva žien za svoju „kľúčovú otázku“, ktorá jednoznačne ovplyvňuje jej postoj k vstupu Turecka do EÚ. Rovnako ako Locatelliová, podporovala začatie prístupových rokovaní s Ankarou, ale nástojí na tom, že Turecko sa musí ešte veľmi snažiť, kým bude môcť byť považované za súčasť Európskej únie. „Nie je zaručené, že preto, že rokovania boli otvorené, odpoveď pre Turecko znie „áno“,“ uviedla Grönerová. „Turecko urobila veľa pri implementácii Kodanských kritérií. No Kodanské kritériá znamenajú aj plnú implementáciu demokracie, a neexistuje úplná demokracia bez plnej implementácie práv žien.“ Locatelliová trochu optimistickejšie zdôraznila, že „teraz turecká spoločnosť aspoň priznáva existenciu násilia voči ženám, pred niekoľkými rokmi sa to nepovažovalo za problém.“

Jedným z hlavných problémov je podľa Grönerovej absencia politického zastúpenia tureckých žien, napriek tomu, že mali ženy-političky, a v rokoch 1993-95 dokonca ženu-predsedníčku vlády. Locatelliová vysvetľuje tento fenomén: „Spomínam si na rozhovor spred mnohých rokov s bývalou tureckou ministerkou pre záležitosti žien Turkan Akyolovou. Povedala mi, že je veľmi ťažké osloviť ženy kvôli rozličným situáciám a mentalitám, ktorí v Turecku existujú. Je to krajina protikladov.“ Teraz si Európsky parlament stanovil za cieľ určiť, do akej miery sú práva žien (ako právo na mentálnu a fyzickú integritu, na slobodu a bezpečnosť, na slobodu prejavu a právo výberu manžela) chránené. Delegácia poslancov EP sa vo februári v Turecku bude stretávať so ženami i politikmi s cieľom vypracovať reálnu správu o situácii v Turecku. Na papieri sú dnes práva žien v Turecku ukážkové. Úlohou parlamentne delegácie bude zistiť, či je to tak aj v skutočnosti. V niektorých oblastiach, najmä tam, kde stále platí islamské právo šaríja, je to nepravdepodobné.

Mala by EÚ konať?

Je však úlohou EÚ monitorovať práva žien v Turecku, či v niektorom z členských štátov EÚ? Lissy Grönerová je presvedčená, že áno. Cituje budúcu európsku Ústavu: „Nemusí existovať špeciálny článok Ústavy o násilí voči ženám, no myslím si, že odkaz na práva občanov a Chartu občianskych práv dáva európskym inštitúciám priestor na intervenciu.“ Európsky parlament však nebude na ratifikáciu Ústavnej zmluvy, aby mohol chrániť práva žien. Socialisti v EP v novembri vydali Akčný plán o násilí voči ženám, aplikovateľný v rámci i mimo EÚ. Tento plán pod vedením Lissy Grönerovej žiada od Európskej komisie nasledovné:

  • záväznú politiku boja proti všetkým formám násilia voči ženám a ochrany práv žien;
  • komplexnú štatistiku násilných činov, spáchaných na ženách v EÚ;
  • propagovanie nulovej tolerancie násilia voči ženám;
  • vyhlásenie roka 2006 za Európsky rok boja proti násiliu voči ženám;
  • rozvoj európskeho programu Daphne II, ktorý podporuje organizácie, usilujúce sa o prevenciu násilia voči deťom, mladým ľudom a ženám.

„Vypracovali sme tento Akčný plán, pretože si myslím, že nadišiel čas, aby Barrosova Komisia začala konať,“ vyhlásila europoslankyňa Grönerová. „Vydávali sme rezolúcie, diskutovali sme v Parlamente, no otázke násilia voči ženám stále nie je prikladaná dostatočná dôležitosť.“

Turecko však nie je jedinou krajinou s otáznou situáciou práv žien. Lissy Grönerová zanietene zdôrazňuje, že Turecko by nemalo byť jediným príkladom zlej situácie -ženy v Turecku sú do ekonomiky integrované lepšie, než v niektorých členských štátoch EÚ, a viac ich študuje na univerzitách. „Ak to bude potrebné, budeme adresní,“ dodala v súvislosti s 25 členskými štátmi EÚ. Napriek neurčitej situácii práv žien v EÚ Grönerová verí, že už samotná ambícia Turecka stať sa členom klubu znamená zlepšenie situácie žien. „Dúfajme, že Turecko vstúpi do EÚ, ak to prinesie zlepšenie podmienok pre turecké ženy a zabezpečí rešpektovanie ľudských práv. Je pravda, že Turecko má pre Európsku úniu strategickú dôležitosť. Mohlo by predstavovať politické a kultúrne spojenie s islamským Stredným východom,“ uzatvára Pia Locatelliová. 

REKLAMA

REKLAMA