Slobodní a rovní?

Analýza sa zaoberá rozporuplnou témou registrovaného partnerstva, ktorá sa v pravidelných intervaloch objavuje ako horúca téma verejnej diskusie len preto, aby po čase opäť „zapadla“ ako „príliš liberálna“ pre konzervatívne Slovensko. Krátko pred parlamentnými voľbami prináša aktuálne postoje jednotlivých politických strán k tejto otázke.

ľpr, ľudia proti rasizmu
ľpr, ľudia proti rasizmu

 

Po piatich rokoch sa na slovenskej politickej scéne začína opäť diskutovať o téme, ktorá vyvoláva medzi politickými stranami i v spoločnosti vôbec veľké diskusie a rozpory. Kým v mnohých krajinách je už registrované partnerstvo homosexuálov bežnou záležitosťou, na Slovensku bude zrejme potrebné prejsť ešte dlhou cestou.

S petíciou za prijatie zákona o životnom partnerstve vyšla do ulíc Iniciatíva Inakosť (InIn) v rámci kampane Kto je kto? Na rozdiel od predošlého obdobia, keď komunikácia na túto tému prebiehala skôr len parlamentnej úrovni a v médiách, InIn tentoraz stavila na priamu komunikáciu s občanmi s cieľom presviedčať ich a zozbierať v prospech zákona čo najviac podpisov.

Zákon o životnom partnerstve dvoch osôb rovnakého pohlavia bol do parlamentu predložený ešte v predošlom volebnom období poslancom za SDĽ Milanom Ištvánom. Vypracovaniu konečnej podoby zákona predchádzala dôkladná odborná diskusia s právnikmi, psychológmi a prvom rade so zástupcami organizácií združujúcich gejov a lesby na Slovensku v rámci Iniciatívy Inakosť. Vtedy bol zákon odmietnutý. Dôvod? Spoločnosť vraj ešte na takýto krok nie je pripravená – zaznievalo často z úst nielen konzervatívnych, ale aj liberálnejšie zmýšľajúcich politikov, ktorí zákon „pre istotu“ nepodporili. Po piatich rokoch sa situácia opakuje. Tentoraz však politici svoju rétoriku pritvrdili, zrejme aj vzhľadom na blížiace sa parlamentné voľby. Veď ide o tému, ktorá spoločnosť rozdeľuje a na ktorej by takmer každá strana mohla získať nejaký ten bodík – či už vďaka tomu, že registrované partnerstvo podporuje, alebo naopak, že ho odmieta.

Voda na mlyn pre KDH

Pre kresťanskodemokratických politikov je to voda na mlyn, keďže takto môžu svoju agendu tradičnej rodiny postaviť na boji za obranu rodiny „pred povyšovaním perverzných a neprirodzených sexuálnych pudov dospelých ľudí pred dobrom detí“. Ako sa píše v odpovedi KDH na list, v ktorom InIn vyzvala politické strany na zahrnutie životného partnerstva do predvolebných programov, „legalizovanie nemanželských foriem spolužitia ako manželských, či už sa inštitúcia nazýva manželstvom alebo partnerstvom, ohrozuje základ našej kultúry a spoločnosti.“ Chybičkou krásy na reakcii KDH je, že nikde neuvádza, čím by bolo životné partnerstvo hrozbou pre našu kultúru a spoločnosť, ani to, na základe čoho by takýto krok pripravil „deti a budúcu generáciu o ich otcov a mamy“. Hádam si KDH myslí, že nepriamym zákazom nemanželských foriem spolužitia, o čo mu v podstate išlo v návrhu ústavného zákone o ochrane manželstva, dosiahne pozitívnejší demografický vývoj či náhle hrnutie sa do uzatvárania manželstva?
KDH navyše ide proti jednému z kľúčových princípov svojej politiky – politike slobody, ako hrdo deklaruje na svojej internetovej stránke. Slobodné rozhodnutie o forme partnerského spolužitia totiž do jeho „politiky slobody“ už nepatrí.
Podobné reakcie na túto tému si s pôžitkom vychutnáva mimoparlamentná SNS, ktorá sa už nevie dočkať príležitosti, keď sa bude môcť chopiť moci a ukázať všetkým, čo znamená byť správnym, kresťansky a morálne založeným (hej)Slovákom.


Celý text analýzy bol uverejnený na portáli Rasizmus.sk v máji 2006.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA