Slovenskí Rómovia: mýty odhalené

Nová štúdia ukazuje, že rómska komunita na Slovensku je menšia a integrovanejšia, než by sa čakalo.

transitions online, tol
transitions online, tol

V období pred vstupom Slovenska do Európskej únie na jar minulého roka britské médiá predpovedali rozsiahlu migráciu slovenských Rómov do Veľkej Británie a poprední českí politici vyjadrovali svoje obavy z vlny „sociálneho turizmu“.

Často citovaným dôvodom pre túto migráciu bolo, že väčšina z polmiliónovej populácie slovenských Rómov žije v približne 600 zanedbaných chudobných štvrtiach a getách, čo bol údaj, založený na štatistikách slovenskej vlády. Tento údaj však pochádza z nesprávneho pochopenia vládneho prieskumu, ktorý bol podľa sociologičky bratislavského Inštitútu pre verejné otázky Martiny Juráskovej (IVO) sám osebe nepresný. „Podľa prieskumu žijú Rómovia v 620 obciach, nie v 620 osadách,“ uviedla.

Noviny na Slovensku i vo Veľkej Británii sa však pravidelne odvolávali na 620 zanedbaných a segregovaných rómskych osád.

Podľa novej štúdie IVO je potrebné zmeniť všeobecne vžitý názor o populácii a životnej úrovni slovenských Rómov. Autori štúdie objavili iba 281 rómskych komunít, oddelených od dedín a miest, a iba 20 z nich nemalo tečúcu vodu, elektrinu a plyn. Namiesto často citovaného počtu 500 000 Rómov na Slovensku štúdia odhaduje veľkosť rómskej populácie na Slovensku na 325 000 osôb.

Nové, na Slovensku všeobecne prijímané údaje ukazujú, do akej miery viedla ignorancia a strach z Rómov k zveličovaniu ich počtu a divokým špekuláciám o dôsledkoch takéhoto počtu. Napríklad k masovej migrácii do Británie nikdy nedošlo. Sociológovia dúfajú, že nové štatistiky budú základom pre racionálnu verejnú diskusiu a tvorbu lepších koncepcií vo vzťahu k Rómom.

HRA S ČÍSLAMI

„V minulosti panoval názor, že rómska otázka je neriešiteľná,“ uviedla M. Jurásková. „Teraz prevláda pocit, že sa dá zvládnuť.“

Počet osád je dôležitý, pretože naznačuje do akej miery Rómovia sú alebo nie sú integrovaní do slovenskej spoločnosti. Štúdia, ktorú sčasti financovala Svetová banka, uvádza, že viac než polovica slovenských Rómov žije v krajine s 5,5 miliónovou populáciou medzi etnickou slovenskou majoritou.

Štúdia uvádza, že sociológovia po prvý krát od obdobia komunizmu získavali údaje priamo v obciach, v ktorých Rómovia žijú. Oficiálne slovenské sčítanie obyvateľstva, v ktorom respondenti uvádzajú etnickú príslušnosť, zrejme uvádza hlboko podhodnotený počet Rómov. V roku 2001 sa k rómskej národnosti prihlásilo menej ako 100 000 ľudí. Na druhej strane odhady polmiliónovej rómskej populácie sú pravdepodobne značne prehnané, a to nielen novinármi či okrajovými skupinami. Samotná Svetová banka v správe, publikovanej v roku 2003, odhadla počet Rómov, žijúcich na Slovensku, na 420 000 – 500 000, podobne ako slovenská vláda.

„Predtým sme jednoducho nemali správne informácie“, uviedla Jurásková. „Odhady sa ukázali ako príliš vysoké.“

Keďže sa predstavitelia Slovenska a siedmich ďalších krajín regiónu pripravujú na spustenie Dekády integrácie Rómov, ktoré sa odohrá o mesiac v Sofii, presnejší odhad počtu Rómov môže pomôcť agentúram a záujmovým skupinám lepšie pochopiť, aké konkrétne kroky je potrebné prijať pre vyriešenie problémov nezamestnanosti, nízkeho vzdelania a diskriminácie.

40 ROKOV POZADU

V minulých storočiach niektorí Európania verili, že Rómovia kradnú deti, rozširujú mor a sú špiónmi pre Turkov. Moderným postrachom Slovenska je, že Rómovia sa raz stanú väčšinou – tvrdenie, nekriticky uvedené v správe Svetovej banky z roku 2003. V podtexte to znamená, že rasový konflikt bude eskalovať. Poslanec NR SR Víťazoslav Moric v roku 2000 obhajoval umiestnenie Rómov v rezerváciách, pretože inak varoval, že „ich oni o 12 rokov budú budovať pre nás“.

Moric je členom okrajovej Slovenskej národnej strany, ktorá sa nedostala do parlamentu. No najpopulárnejší slovenský opozičný politik Robert Fico v roku 2002 vyhlásil, že o desať rokov bude na Slovensku žiť milión Rómov, zväčša bez vzdelania a nezamestnaných. Na základe toho vyzval na prijatie radikálnych opatrení, ktoré by znížili rómske bremeno pre slovenský systém sociálneho zabezpečenia. (Vláda dokonca niektoré z opatrení uzákonila, ako napríklad naviazanie niektorých príspevkov na štátne pracovné programy v rámci reformy sociálneho systému, uskutočnenej pred rokom. Nepokoje a protesty proti sociálnym zmenám vo februári 2004 zvýšili obavy britských novín a českých politikov.)

Ficov hovorca, ktorého sa na konci roka 2004 pýtali, neuviedol, odkiaľ Fico získal tieto údaje. Mnohí demografi dnes súhlasia, že v roku 2020 bude na Slovensku približne pol milióna Rómov, čo tvorí približne 10 percent populácie. Hoci sa rómskym ženám v priemere rodí 2,4 dieťaťa a slovenským ženám iba 1,3 dieťaťa, pôrodnosť u Rómov klesá a očakáva sa, že sa dostane úroveň národného priemeru. Graficky znázornená miera pôrodnosti Rómov pripomína klesajúcu celkovú mieru pôrodnosti na Slovensku pred 40 rokmi.

Politici však stále rutinne zneužívajú zveličenie počtu Rómov, aby vyvolali obavy voličov a získali podporu.

„Najťažšou vecou v politike je vyvolať záujem o svoju stranu,“ uviedol Ján Bunčák, profesor sociológie na Univerzite Komenského v Bratislave. „Vyvolaním strachu z Rómov, a potom prezentáciu seba ako osoby, ktorá tento problém dokáže riešiť, je efektívny spôsob slovenských politikov na mobilizáciu voličov.“

Táto technika sa ukázala ako účinná koncom 90-tych rokov, kedy plné lietadlá Rómov žiadali o azyl v Belgicku, Veľkej Británii a vo Fínsku. Tieto krajiny odpovedali zavedením vízovej povinnosti pre slovenských občanov, čo vyvolalo všeobecný hnev na Rómov. V rovnakom čase rástli obavy, že Rómovia z osád, väčšinou nezamestnaní, zruinujú slovenský sociálny systém.

NOBELOVA OTÁZKA

Hoci antirómska rétorika možno vyvrcholila v deväťdesiatych rokoch, údaje ukazujú, že strach z Rómov pochádza z minulých desaťročí. V roku 1990 odpovedalo 80 percent respondentov v prieskume, že by nechceli mať za suseda Róma, čo je zhruba rovnaký počet, ako dnes.

„Za socializmu bolo mnoho Rómov presídlených z vidieka a umiestnených v bytoch v centrách miest,“ vysvetľuje Bunčák. „Vypestovali si povesť zlodejov, hlučných a agresívnych susedov. Každý pozná príbehy o rozbitých dlážkach a požiaroch v domoch.“

„Len málo ľudí chápalo, že takéto správanie bolo dôsledkom nútenej asimilácie. Tu je však vo veci niečo iné. Slovensko je v podstate homogénnou spoločnosťou. Jedinou kultúrne vzdialenou entitou sú Rómovia. Pre nás Slovákov je ťažké predstaviť si integráciu s nimi.“

Jedným z dôvodov, prečo si Slováci nevedia predstaviť život s Rómami, je podľa Alexandra Patkola, predsedu politickej strany Slovenská rómska iniciatíva a Róma, presvedčenie, že väčšina Rómov žije v špinavých a nehygienických osadách a že im v dôsledku toho chýba schopnosť žiť v harmónii s priemernými Slovákmi.

„V najväčšej miere za to môžu médiá,“ vyhlásil. „Vždy, keď je na obrazovke vládna splnomocnenkyňa – a tá má doktorát – v pozadí bežia zábery z najzanedbanejších osád na Slovensku.“

V chudobných štvrtiach žije zrejme menej Rómov, než je všeobecná predstava, ale nová štúdia napriek tomu uvádza znepokojujúce závery. Približne 50 000 Rómov žije v 281 segregovaných osadách, z ktorých mnohé nemajú vodu, alebo elektrinu. Väčšina z týchto Rómov je nezamestnaných. Podľa sociálnych pracovníkov tam žije niekoľko rómskych rodín, v ktorých dve alebo tri generácie nikdy nepracovali.

Celý text analýzy v anglickom jazyku bol uverejnený na stránke Transitions Online.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA