Ženy na trhu práce na Slovensku

Analýza skúma vzdelanostnú úroveň na Slovensku, venuje sa problematike zamestnanosti a zamestnaneckej segregácie, nerovnakého odmeňovania a nezamestnanosti na Slovensku z pohľadu rodovej rovnosti. Prináša konkrétne návrhy na dosiahnutie rovnosti príležitostí medzi mužmi a ženami na pracovnom trhu.

aspekt
aspekt

 

Ženy a vzdelanie

Vzdelanostná úroveň žien a mužov je na Slovensku vyrovnaná: podiel vysokoškolákov je u obidvoch pohlaví približne rovnaký, stredoškolské vzdelanie s maturitou má výrazne viac žien ako mužov. Zo štruktúry študentov stredných a vysokých škôl vyplýva, že ženy prejavujú väčší záujem o humanitné, pedagogické a ekonomické smery štúdia, muži zasa o technické. Takéto rozloženie záujmu dievčat a chlapcov je dlhodobé a ani v poslednom období sa neprejavil nijaký zásadný zvrat v tejto tendencii.

Zamestnanosť a zamestnanecká segregácia

Angažovanosť žien na trhu práce je na Slovensku vysoká, ženy tvoria 46 % zo všetkých pracujúcich v národnom hospodárstve. V rokoch 1997-2002 narástol tento podiel o 4,5 %, a to napriek tomu, že produktívny vek je u žien definovaný ako v priemere o 5 rokov kratší (dôchodkový vek pre mužov bol do roku 2002 stanovený na 60 rokov, pre ženy na 57 plus odpis rokov za narodené deti). V roku 2002 sa prijala koncepcia dôchodkovej reformy, založená na postupnom vyrovnaní dôchodkového veku žien a mužov.

V štruktúre zamestnanosti sa prejavujú významné rozdiely medzi ženami a mužmi. Ženy častejšie pracujú na skrátený úväzok a v tzv. nestabilných zamestnaniach (dočasná, príležitostná alebo sezónna práca), aj keď v poslednom období sa ukazuje posilňovanie žien v stabilnom zamestnaní. Rozdiely sa prejavujú aj podľa sektora – ženy sa viac angažujú vo verejnom sektore, kde tvoria viac ako polovicu pracovníkov, v súkromnom sektore majú iba 41 % podiel.

Medzi podnikateľmi tvoria ženy iba okolo 25 %, a to tak medzi podnikateľmi bez zamestnancov, ako aj medzi podnikateľmi so zamestnancami. Iná je situácia v rámci skupiny vypomáhajúcich členov domácnosti v rodinnom podniku, kde zastúpenie žien presahuje 70 %.

Medzi mužmi a ženami sa prejavuje značná horizontálna i vertikálna zamestnanecká segregácia. Doménou žien sú služby, tretí sektor národného hospodárstva, kde je zamestnaných viac ako 70 % pracujúcich žien. V niektorých odvetviach a profesiách pokročila feminizácia natoľko, že ženy tvoria okolo 80 % pracujúcich (zdravotníctvo a sociálna starostlivosť, školstvo, ľahký priemysel alebo obchod a reštauračné služby). Všetky tieto odvetvia majú mzdu hlboko pod priemernou mzdou v hospodárstve SR. Niektoré profesie sa stali čisto ženskými, napr. učiteľky v materských školách, zdravotné sestry, úradníčky na nižších postoch či predavačky.

Prejavuje sa aj vertikálna segregácia spočívajúca v tom, že na vyšších stupňoch riadenia sú ženy zastúpené oveľa menej. Na všetkých ministerstvách a úradoch tvoria ženy medzi všetkými zamestnancami väčšinu (v priemere takmer 60 %), no v riadiacich pozíciách majú omnoho nižšie zastúpenie (27 %). Dokonca aj vo feminizovaných odvetviach sú v riadiacich pozíciách prevažne muži.

Nerovnaké odmeňovanie a nezamestnanosť

Mzdy žien sú v priemere o 25 % nižšie ako mzdy mužov, u niektorých skupín tento rozdiel narastá až na viac ako 30 % (ženy stredného veku, zákonodarcovia a vedúci pracovníci, ale aj nižší administratívni pracovníci).
V dôsledku nízkych miezd žien sú dôchodky žien omnoho nižšie ako dôchodky mužov. To v situácii, keď je veľa starších žien osamelých, vytvára riziko ohrozenia chudobou.

Vývoj nezamestnanosti v SR neprejavuje z hľadiska rodov závažné odchýlky. Všeobecne vysoká nezamestnanosť postihuje obidve pohlavia približne rovnako, dokonca v posledných 3 rokoch je u žien nižšia (18,7 ku 18,9 bodov). Zo všetkých evidovaných nezamestnaných tvoria ženy 45,7 %. Platí to aj v prípade dlhodobo nezamestnaných. Jediný výraznejší rozdiel je podľa rodinného stavu: u žien sú oveľa viac zastúpené vydaté ženy.

Vo vývoji zamestnanosti a nezamestnanosti sa prejavujú značné regionálne rozdiely; disproporcie sa prejavujú aj v rámci populácie žien – niektoré skupiny sú na trhu práce nadštandardne znevýhodnené, najmä rómske ženy a ženy s nižšou kvalifikáciou.

Návrhy

V záujme dosiahnutia rovnosti príležitostí medzi mužmi a ženami na pracovnom trhu treba:

  • podporiť prístup žien k rozhodovacím funkciám a ich povyšovanie do funkcií spojených s právomocami, a to zavedením dočasných kvót pre ženy na takýchto postoch, a to predovšetkým vo verejnej či štátnej sfére;
  • účinne stimulovať zamestnávateľov, aby ženám zverovali rozhodovacie pozície a nedali sa odradiť tým, že ženy sú potenciálne matky;
  • vypracovať špeciálne podporné programy pre najviac ohrozené skupiny žien. Vzhľadom na regionálnu diferencovanosť by sa aj k riešeniam malo pristupovať regionálne;
  • posilniť zastúpenie žien v sociálnom dialógu – medzi zamestnávateľmi i v odboroch -, aby sa aj ich špecifické problémy dostávali na rokovania tripartity, resp. posilniť mechanizmy v oblasti sociálneho partnerstva v tom smere, aby sa otázkami rovnosti zaoberali systematicky;
  • zabezpečiť materskú dovolenku primeranej výšky a s vyššou rodičovskou dávkou a rodičovské voľno (ktoré si musí vybrať aj otec);
  • zvýšiť počet dostupných zariadení starostlivosti pre deti, ktoré obom rodičom uľahčia zosúladenie zamestnania a rodiny;
  • v rámci podpory prístupu žien k funkciám uvažovať v zamestnávateľských organizáciách o kvótach;
  • zmeniť štruktúru zamestnanosti, ktorá je v súčasnosti rodovo diferencovaná; v záujme toho sú potrebné vzdelávacie a rekvalifikačné programy zamerané špecificky na ženy.


Analýza bola uverejnená na portáli ASPEKT.sk v decembri 2005. 

Ďalšie zdroje

  • Mimovládne organizácie
REKLAMA

REKLAMA