Nový rozpočet EÚ: Premárnená príležitosť

Analytik londýnskeho think-tanku Centrum pre európsku reformu podrobuje kritike návrh viacročného finančného rámca Európskej komisie.

"Európska komisia zverejnila návrh rozpočtu EÚ na roky 2014-2020 na konci júna. Britské médiá boli plné správ o návrhoch „nových EÚ daní“, plánovaného nominálneho nárastu výdavkov tohto rozpočtu v čase úsporných opatrní či o ohrození „britského rabatu“. Skôr než na čistú pozíciu Británie by sa Cameronova vláda mala sústrediť na ráznu a konštruktívnu debatu o reforme rozpočtu. Návrhy Komisie sú zmeškanou príležitosťou.

V spoločnom liste z uplynulého decembra požadujú britská, nemecká, francúzska, holandská a fínska vláda, aby sa nový finančný rámec držal na úrovni výdavkov z roku 2013 v reálnych číslach. Európsky parlament naopak hovorí o náraste o 5 %. V návrhu sa trochu vágne hovorí o tom, že sa snaží „o správnu rovnováhu medzi ambicióznosťou  a realizmom“ a o ohraničení výdavkov na 1 % európskeho HND, podobne ako v minulosti a ponechať (alebo vyňať) niektoré položky mimo finančného rámca.

Ak by sa tieto výdavky nerátali, Komisia spĺňa požiadavku pätice krajín, s nimi sa ale skôr prikláňa k pozícii Parlamentu. Slovami bývalého britského vyjednávača je s 2 % celkových verejných výdavkov v EÚ sa rozpočet EÚ nachádza „niekde medzi tým, že je príliš malý až irelevantný, no na druhej strane je dostatočne veľký na to, aby v sebe ukrýval hororové šokové príbehy“(citát je z nedávneho seminára, ktorý usporiadalo CER na tému rozpočtu EÚ).

Nejde však ani tak o celkový objem rozpočtu, ako skôr o to, či sa peniaze EÚ použijú na politické priority spôsobom, ktorý prináša pridanú hodnotu. Návrh Komisie viac-menej kopíruje priority viacročného rozpočtového rámca  z rokov 2017-2013. Hoci toto môže potešiť väčšinu členských krajín, len ťažko to pomôže EÚ čeliť novým výzvam ako sú inovácie a výskum, boj proti klimatickej zmene, kríza v eurozóne, migrácia alebo pomoc demokratickej tranzícií vo východnej Európe a severnej Afrike.

Dva najväčšie bloky vo viacročnom finančnom rámci zostanú rovnaké: štrukturálne (či kohézne) fondy pre regionálny rozvoj a spoločná poľnohospodárska politika (SPP), pričom obe dostanú takmer 36 % z celkových rozpočtových zdrojov (hoci kohézne fondy budú mať po prvýkrát o málo viac ako SPP).

V teórii je kohézna politika dobrým príkladom, o čom by mala byť európska integrácia: redistribúcia  príjmu a bohatstva z bohatších častí Európy do chudobnejších častí. Štrukturálne fondy sú stále alokované spôsobom, že aj regióny v najbohatších krajinách peniaze dostanú. Ekonómovia (a aj niektorí ľudia z Komisie) dlhodobo obhajujú tézu, že by sa peniaze na kohéznu politiku by sa mali zamerať na chudobnejšie členské štáty, v ktorých je HDP pod 90 % priemeru EÚ.

Namiesto toho dostanú niektoré členské štáty svoje príspevky zrecyklované cez Brusel na svoje znevýhodnené regióny. Mnohí politici tvrdia, že takéto transfery sú potrebné z dôvodu politickej legitímnosti a férovosti. Pravdou však je, že sú aj lepšie spôsoby ako zabezpečiť ,aby bohatšie krajiny z rozpočtu tiež benefitovali, napríklad cez výdavky na inovácie."

Kompletné znenie analýzy v anglickom jazyku nájdete na tejto linke

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA