Chýbajúca téma eurovolieb

Autor hodnotí kampaň pred voľbami do Európskeho parlamentu na Slovensku, predovšetkým z pohľadu opozičnej strany Smer, ktorá "dostatočne neodkomunikovala svoju odlišnosť od vládnych strán".

fair analyses, Partner
fair analyses, Partner

 

Kampaň pred voľbami do Európskeho parlamentu možno zhrnúť ako nevýraznú, „suchú“. Namiesto silnej témy volieb boli občania bombardovaní mdlými a nič nehovoriacimi frázami o srdciach na Slovensku.

Ani jedna relevantná politická strana sa nevedela zbaviť klišé obrany pozície Slovenska v Európe. Klišé navyše klamlivého, pretože europoslanci nebudú mať prakticky žiaden vplyv na presadzovanie záujmov Slovenska v EÚ. Naopak, poslanci Európskeho parlamentu budú formovať tvár spoločnej Európy.

Existovala vôbec v súvislosti s eurovoľbami silná téma, ktorá by sa dala nazvať témou volieb? Pravdou je, že orientácia v európskej politike je pre drvivú väčšinu občanov španielskou dedinou. Ľudia naozaj nerozumejú úlohe Európskeho parlamentu, nedokážu posúdiť reálny vplyv našich europoslancov. Z hľadiska vnímania problémov v prieskumoch verejnej mienky obsadzujú zahraničnopolitické témy posledné miesta. To však nie je všetko – silná téma v spojení s EÚ existuje a v prieskumoch verejnej mienky je už niekoľko rokov jasne viditeľná. Je ňou „Silná Európa,“ respektíve vnímanie EÚ v kontexte vzťahov s USA. Treba konštatovať, že ľudia túto oblasť sledujú a majú vytvorené pomerne vyhranené názory.

Zlomovým momentom vo formovaní verejnej mienky bola druhá vojna v Iraku. Dôvodom je, samozrejme, ustavičná denná medializácia a opakované vyjadrenia politických elít k tejto téme. Krátko po začatí vojny bolo možné pozorovať pomerne prekvapivé reakcie verejnej mienky. Došlo k výraznému prepadu dôvery k Georgovi Bushovi, ale aj k jeho európskemu spojencovi Tonymu Blairovi. Naopak, výrazne narástla dôvera k predstaviteľom „starej Európy“ – Gerhardovi Schröderovi a Jacquesovi Chiracovi. Zaujímavý je aj fakt, že prekvapivo veľké percento respondentov bolo vôbec schopných utvoriť si na spomínaných štátnikov názor. Vojenský zásah v Iraku odsúdili tri štvrtiny občanov Slovenska a zatiaľ čo prístup Francúzska a Nemecka hodnotili respondenti priaznivo, postoj Slovenska naopak.

Z prieskumov mapujúcich verejnú mienku v kontexte vstupu do NATO vyplynulo, že vstup do NATO verejnosť akceptovala a NATO postupne prestane byť pretraktovanou témou. Takou témou sa stane vzťah Bruselu a Washingtonu. Slováci sú podľa týchto prieskumov výrazne proeurópski. Chcú, aby Európa hrala významnejšiu úlohu, a chápu ju ako protiváhu USA. Posilňovanie európskych bezpečnostných štruktúr a aktívnejšia globálna politika Únie na úkor Spojených štátov sa stretávajú s relatívne silnou podporou slovenskej verejnosti. Už v roku 2002 boli najväčšou konkurenciou NATO v odpovedi na otázku „Kto by Slovensku pomohol v prípade vojenského ohrozenia zvonka?“ práve krajiny EÚ.

Táto téma však ostala v kampani pred voľbami do Európskeho parlamentu úplne nepovšimnutá. Je záhadou, prečo ani Smer nebrániaci sa populizmu nevytiahol v tematickom prázdne kampane agendu silnej Európy ako protiváhy k USA – napríklad v súvislosti s vojnou v Iraku, na ktorej sa inak snaží politicky bodovať. To, že dostatočne „neodkomunikoval“ ani svoju odlišnosť od vládnych strán, ktoré sú euroskeptické a proamerické, keď existuje silná podpora verejnej mienky týmto postojom, a namiesto toho sa zviezol v nič nehovoriacom mainstreame, však už hraničí s neschopnosťou. Pre Smer je to o to nepríjemnejšie, že sa mu veľkú podporu v prieskumoch verejnej mienky nedarí pretaviť do volebných výsledkov. Smer má ešte stále veľké rezervy v „ukotvovaní“ svojho elektorátu.

Stabilita elektorátu je aj príčinou výsledkov eurovolieb. Kým pri SDKÚ je ich výsledok prekvapením a dôvodom je pravdepodobne na Slovensku doteraz nevídaná vyššia mobilizácia mestských obyvateľov, HZDS, KDH a MK získali pri tejto katastrofálnej účasti práve na stálosti a disciplinovanosti elektorátu.


Analýza bola uverejnená aj v týždenníku Slovo

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA