EP: Kritika a zodpovednosť

Autor sa v článku zamýšľa, či by nebolo užitočné mať možnosť jasnejšie vyvodzovať politickú zodpovednosť voči Európskemu parlamentu, ktorý je v súčasnej dobe nerozpustiteľný.

Väčšina europoslancov sa zasadzuje za posúvanie EP do centra rozhodovania európskej 27-čky. EÚ tým postupne dostáva prvky nadnárodnej parlamentnej demokracie. Hoci autor nespochybňuje, že  spoločné problémy členských štátov si vyžadujú aj spoločnú odpoveď, problémom však podľa neho bude, keď za posilňovaním inštitúcií EÚ budú zaostávať adekvátne mechanizmy demokratickej kontroly a skladania účtov. EP je zrejme jediným parlamentom na svete s významnými legislatívnymi a rozpočtovými právomocami, ktorý je nerozpustiteľný, konštatuje.

Europoslanci v poslednom období kritizujú vlády členských štátov. Tie sú zodpovedné za súčasnú hospodársku a finančnú krízu, a za nepresadenie riešení tejto krízy. Práve vlády členských štátov majú politickú „zodpovednosť za stav spoločnosti. Takmer tretina z nich prijala najvyššiu politickú zodpovednosť v súvislosti s krízou. Tieto isté vlády môžu pod hlavičkou Rady EÚ prijímať spoločné  rozhodnutia. Európsku legislatívu však Rada môže až na pár výnimiek prijímať už len spolu s EP. Parlament nie je zákonodarcom EÚ, je ním len spolu s Radou, s ktorou predstavujú dve ramená zákonodarcu EÚ. Práve toto môže byť argumentom proti rozpustiteľnosti EP.“

Podľa autora sa treba viac zamyslieť nad posilnením mechanizmov demokratickej kontroly na úrovni EÚ, a nad tým, aby aj EP mohol preberať bezprostrednú politickú zodpovednosť za svoje návrhy a rozhodnutia. „EP sa situuje do úlohy strážcu demokratických pravidiel na úrovni EÚ, vyjadruje sa k vnútropolitickej situácii a stavu demokracie v jednotlivých členských štátoch EÚ čoraz intenzívnejšie, no koná tak „len politicky", teda právne nezáväzne.“

„EP môže prijímať záväzné rozhodnutia len tam, kde mu to umožňujú Zmluva o EÚ a Zmluva o fungovaní EÚ. Zdá sa logické, že ak EP a EK budú predkladať napr. návrhy zmien zmlúv EÚ zásadného politického charakteru, mali by niesť tiež politickú zodpovednosť za takéto návrhy a ich prípadné neakceptovanie občanmi členských štátov. Rozpustenie EP a predčasné európske voľby by sa mohli naviazať na odmietnutie návrhov zmien zmlúv EÚ občanmi istého počtu členských štátov. Ustanovenie o tom by mohlo byť zakotvené napríklad v jednej vete na záver čl. 48 ods. 5 Zmluvy o EÚ. Alebo by sa mohol upraviť systém európskych volieb.“

„Dalo by sa oprávnene namietať, že v súčasnosti je potrebné zabezpečiť stabilitu politických inštitúcií. Keď sa však pozrieme na dianie v roku 2011, uvidíme, že prevzatie politickej zodpovednosti je na národnej úrovni prirodzenou súčasťou demokratickej formy vlády. Táto debata  by sa už mala týkať aj EP. Prinieslo by to so sebou aj ďalšie pozitíva, ako napr. vyššia angažovanosť europoslancov vo vysvetľovaní významu rozhodnutí EÚ na národnej úrovni. Navyše, národné parlamenty by získali nové nástroje demokratickej kontroly činnosti zákonodarcu EÚ. Ich záväzkom voči občanom teraz bude využiť tieto nástroje čo najlepšie.“

Celý text nájdete v časopise Zahraničná politika.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA