Európska integrácia alebo ignorácia? Nezáujem slovenských politických strán a politikov o európsku diskusiu

Príspevok analyzuje vnímanie EÚ zo strany slovenskej verejnosti a politických strán v súvislosti s kampaňou k voľbám do Európskeho parlamentu. Porovnáva priority jednotlivých strán a načrtáva možné deliace čiary, ktoré sa môž objaviť medzi slovenskými politickými stranami na pôde EP, ako aj priestor pre vytváranie konsenzu.

 

Podobne ako v iných európskych krajinách, aj na Slovensku sa voľby do Európskeho parlamentu stretávajú iba s minimálnym záujmom občanov a médií. Oproti iným krajinám je však prekvapujúci a zarážajúci nezáujem, s akým sa prvé eurovoľby v dejinách Slovenska stretávajú u politických elít. Podobne ako v prípade prezidentských volieb, politické strany spravidla vsadili najmä na marketingovú stránku predvolebnej kampane. Stalo sa tak aj napriek negatívnym skúsenostiam z podobne „prepálených“ kampaní politických strán, ako to bolo napr. v prípade ĽS-HZDS v roku 1998, Smeru (2002) či neúspešnej kampani Eduarda Kukana pred tohtoročnými prezidentskými voľbami.

Hoci od rozhodnutia kodanského summitu z decembra 2002 už uplynulo takmer poldruha roka, zdá sa, že slovenské politické elity sa dosiaľ nedokázali vyrovnať s faktom, že problémy EÚ sa stali domácimi problémami. Vstup do EÚ bol dlhodobo vnímaný na Slovensku ako cieľ sám o sebe. To však má logické opodstatnenie. Jedným z motívov vzniku nezávislého Slovenska bola snaha „zviditeľniť sa“ v medzinárodnom kontexte, predovšetkým však tradične vo vzťahu k dvom susedným národom – Maďarmi a Čechmi. Myšlienka vlastnej „stoličky a hviezdičky,“ najprv v Rade Európy, až neskôr nesmelo aj v rozšírenej EÚ, bola vnímaná predovšetkým v kontexte vytúženého slovensko-českého, v menšej miere azda aj slovensko-maďarského vyrovnania. Nad tým, prečo by vlastne Slovensko malo do EÚ vstúpiť, sa zamýšľal iba málokto. EÚ bola vnímaná predovšetkým cez prizmu svojho bohatstva, ako tá časť Európy, ktorá mala po druhej svetovej vojne jednoducho lepší osud… Pre malé krajiny strednej a východnej Európy bol vstup do EÚ dlhé roky vnímaný ako šanca dostať sa do „šťastnejšej“ časti kontinentu, nie ako nástroj realizácie vlastných národno-štátnych záujmov.

Neskôr, v rokoch 1994 – 1998 začala byť integrácia do euroatlantických štruktúr vnímaná ako alternatíva politiky vtedajšej vlády, ktorá priviedla Slovensko na pokraj izolácie. Opätovne v slovenskej integračnej politike zaznievala myšlienka vyrovnania so susedmi, čo pramenilo z obáv z medzinárodnej izolácie. Ako možná alternatíva sa najmä pred rokom 1998 črtal nástup autoritatívneho režimu, či dokonca až zaradenie Slovenska do ruskej sféry vplyvu. Takúto alternatívu aj jeho obyvatelia vnímali ako neprijateľnú, aj napriek tomu, že k iným slovanským národom prejavujú pozitívny vzťah. Odvtedy azda až do súčasnosti je EÚ vnímaná ako protiklad neúspešného, chudobného Slovenska, uzavretého do seba a zahľadeného do svojich konzervatívnych stereotypov, ako to potvrdili napr. výskumy sociologičky Oľgy Gyarfášovej. EÚ, resp. pravidlá, ktoré tam platia, sú tak vnímané ako inštitucionálny rámec, ktorým by sa Slovensko malo nechať inšpirovať. Aj preto sa verejná mienka vcelku pozitívne stavia k prehlbovaniu integračných procesov.

Zároveň, hoci slovenská spoločnosť v prevažnej miere vníma EÚ pozitívne, panujú v nej obavy z možného integračného neúspechu. V každom prípade pre slovenské politické elity sa však stalo cieľom „nezostať mimo.“ Na druhej strane vstup SR do EÚ bol vnímaný cez prizmu očakávaného zvýšenia životnej úrovne a získavania nových finančných zdrojov. Aj preto takmer všetky politické strany, azda s výnimkou OKS, ktorá ortodoxne odmieta akékoľvek prerozdeľovacie mechanizmy, považujú v oblasti ekonomiky za ťažiskovú úlohu získavanie finančných prostriedkov na rozvoj zaostávajúcich regiónov.

Snaha dobehnúť po roku 1998 visegrádskych susedov v integračných procesoch bol ambiciózny cieľ. Slúži ku cti slovenských politických špičiek, že sa im ho podarilo úspešne zvládnuť. Koncentrácia na bezprostredné ciele však spôsobila, že v politických diskusiách sa dostali do úzadia dlhodobé a strategické priority Slovenska v európskom kontexte. Preto sa otázky okolo členstva v EÚ redukovali predovšetkým na problematiku predvstupových rokovaní a aj v tejto oblasti sa politické strany obmedzovali na technické aspekty problému. Keďže samé, až na výnimky, nedisponovali odborníkmi, ktorí by zároveň mohli zohrávať podstatnejšiu úlohu aj v aktívnej politike, prenechali tieto otázky odborníkom v štátnych orgánoch. Aj preto diskusia o dôsledkoch vstupu SR do EÚ neprekročila rezortnú úroveň.

Len kvôli neraz tak protichodnému vnímaniu EÚ je možné, že politické strany venovali len minimálnu pozornosť odbornej príprave svojich kandidátov vo voľbách do EP, rovnako ako aj príprave politických programov, s ktorými by chceli osloviť voličov v blížiacich sa eurovoľbách. Prevažná väčšina politických strán svoje kandidátky zostavila už vo februári, resp. marci 2004. Ako ukázal výber kandidátov, eurovoľby väčšina politických strán vníma ako druhoradú záležitosť. V minulosti sa v oblasti európskej integrácie výraznejšie prejavovali napr. Peter Weiss (SDA), Diana Dubovská (ĽS-HZDS), Árpád Duka-Zólyomi (SMK), Jozef Banáš (ANO, neskôr SDKÚ), Monika Beňová (Smer) či Irena Belohorská (ĽS-HZDS). Azda najvýraznejším slovenským „europolitikom“ bol súčasný komisár Ján Figeľ (KDH). Pred parlamentnými voľbami 2002 svoj záujem o pôsobenie v EP deklarovala Oľga Keltošová (ĽS-HZDS, neskôr ĽÚ).

Len málo z nich odvtedy vôbec zostalo v aktívnej politike. Europoslancami sa s najväčšou pravdepodobnosťou stanú Monika Beňová, zvolenie A. Duku-Zólyomiho či I. Belohorskej je otázne a bude závisieť najmä od volebnej účasti. Celkovo však relevantné politické strany, t. j. také, ktoré majú šancu získať parlamentné zastúpenie prinajmenšom v NR SR, azda s výnimkou Smeru a SNS Petra Súlovského, nevyužili príležitosť výraznejšie „zviditeľniť“ svojich najvyšších predstaviteľov. Dokonca, s výnimkou národných strán, ktoré na čelo svojich kandidátok postavili svojich predsedov (t. j. aj v prípade Slotovej národnej trojkoalície SNS-PSNS-SNJ) svojich predsedov do volebnej súťaže nenominovali ani významnejšie mimoparlamentné subjekty. Pritom neraz práve strany, ktorých preferencie klesajú, zvyknú na eurokandidátky nominovať svojich popredných predstaviteľov, aby sa zviditeľnili. Hoci pozícia v EP nemá priamy vplyv na pozíciu politických strán na domácej politickej scéne, ich prípadný úspech, resp. neúspech je dôležitým signálom pre voličov i pre budúcnosť strán.

Vysoká účasť voličov môže posilniť pozície strán vládnej koalície, ale aj Smeru. Na druhej strane, z nízkej voličskej účasti azda môže profitovať SMK, ale predovšetkým na nej môžu získať ĽS-HZDS a KSS. Preto nie je náhodou, že práve Smer a SDKÚ venujú pozornosť aj mobilizácii voličov. Jednotlivé prieskumy odhadu účasti na eurovoľbách sa výrazne odlišujú. Podľa viacerých z nich bude účasť mimoriadne nízka, dokonca na Slovensku bude jedna z najnižších v Európe (približne 20 – 25 percent), podľa ďalších síce bude takisto nízka v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami, ale priblíži sa 50 percentám.

Priority politických strán

S výnimkou ĽS-HZDS všetky strany, ktoré majú šancu získať mandáty v EP, dokázali nadviazať partnerské vzťahy so zoskupeniami, ktoré pôsobia na európskej úrovni. Pokusy ĽS-HZDS o začlenenie sa do štruktúr Európskej ľudovej strany zlyhali, pričom sa ukazuje, že prekážkou je v prvom rade osoba jej lídra Vladimíra Mečiara. Na druhej strane citeľné oteplenie vo vzťahoch medzi stranami vládnej koalície a ĽS-HZDS po voľbách 2002 vytvára vhodné predpoklady pre otvorenejšiu spoluprácu po Mečiarovom odchode.

Smer a SDKÚ, ktorých kampaň obsahuje aj mobilizačný moment, zároveň venovali najväčšiu pozornosť príprave volebných programov. Okrem nich volebné programy vypracovali ešte SDĽ, KDH, OKS a čiastočne aj Slobodné fórum. Viaceré politické strany, vrátane koaličných zoskupení, vypracovaniu programov nevenovali v podstate žiadnu pozornosť. Týka sa to napr. HZDS, ktoré svoj program nepublikovalo, podobne ako SMK alebo ANO. Tieto zoskupenia sa obmedzili buď iba na predovolebné deklarácie, alebo svoje politické priority publikovali iba v heslovitej podobe. Kým však HZDS výraznejšie stavilo na osvedčenú taktiku priameho kontaktu s voličmi, ANO síce siahla po Janovi Nedvědovi, ale viac sa zamerala aj na veľkoplošné billboardy a letáky. Ani v týchto materiáloch však podrobnejšie neinformovala o svojich politických prioritách, resp. o tom, akým spôsobom ich chce dosiahnuť.

Vo väčšine prípadov sa politické strany odvolávajú na programy politických frakcií v EP, v rámci ktorých pôsobia, resp. o členstvo v ktorých sa usilujú. V rétorike politických strán výraznejší posun oproti voľbám do NR SR 2002 nenastal. Výnimkou je azda politika SDKÚ, ktorá, pravdepodobne aj pod tlakom svojich koaličných partnerov, sa z eurooptimistických, ba dokonca takmer federalistických pozícií posunula, predovšetkým v otázkach daňovej a sociálnej politiky, k euroskeptickejším zoskupeniam. Ani pred dvoma rokmi však jej predstava o budúcnosti EÚ nebola dostatočne jasne definovaná, keď časť poslancov tejto strany napr. podporila deklaráciu o zvrchovanosti členských, resp. kandidátskych štátov EÚ v kultúrno-etických otázkach. Podobne určitú diskontinuitu možno pozorovať v prípade Slobodného fóra, ktoré v súčasnosti presadzuje posilnenie spolupráce členských krajín EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky a partnerské postavenie Európy vo vzťahu k USA, kým v minulosti jeho volebný líder Ivan Šimko vo funkcii ministra obrany SR dôsledne realizoval líniu úzko chápanej bilaterálnej spolupráce medzi SR a USA v otázkach bezpečnosti a obrany, v podobnom duchu, ako k nej pristupuje vláda Mikuláša Dzurindu. Oproti roku 2002 je badať posun ku koncepčnejšiemu prístupu v otázkach EÚ v prípade Smeru, jeho priorita „sociálnej Európy“ však nie je v programe dostatočne koncepčne rozpracovaná. Predstavitelia Smeru sa však rámcovo zhodujú s kritickými výrokmi predstaviteľov členských štátov EÚ, najmä Nemecka a Švédska, na adresu daňovej politiky vládnej koalície.

Kým SDĽ predložila najväčšmi eurooptimistický program, s otvorene euroskeptickým programom vystúpila OKS. Ani OKS však nevystupuje s jednoznačným odmietavým postojom k členstvu SR v EÚ. Je však za zastavenie doterajších integračných procesov, resp. za uvoľnenie existujúcich väzieb. Na druhej strane KSS vníma EÚ ako nutné zlo, ako výsledok objektívnych procesov.

Z hľadiska podpory prijatia ústavnej zmluvy EÚ negatívny postoj k jej prijatiu prezentovali OKS a KSS, v prípade, ak do jej preambuly nebude zaradená zmienka o Bohu, resp. kresťanských koreňoch Európy, pohrozilo jej odmietnutím aj KDH. Ostatné strany prijatie ústavnej zmluvy podporujú.

Pre pravicové strany sa má EÚ obmedziť na napĺňanie štyroch základných slobôd, t. j. voľného pohybu tovaru, osôb a kapitálu. Na druhej strane ľavicové strany presadzujú aj posilnenie rozhodovania EÚ v otázkach daňovej a sociálnej politiky. Pravicové strany sa o problematike podpory vzdelávania zmieňujú iba okrajovo a vo všeobecnej rovine, kým ľavica tejto otázke prikladá veľký význam. Podobne ľavicové strany, vrátane euroskeptickej KSS, podporujú posilnenie spolupráce európskych štátov v oblasti obrany a bezpečnosti. Tu by dokázali nájsť spoločnú reč so Slobodným fórom. KDH má k možnostiam spolupráce členov EÚ v otázkach obrany a bezpečnosti rezervovanejší postoj, na druhej strane napr. v súvislosti s vojnou v Iraku prezentovalo aj výhrady voči príliš úzkej spolupráci SR s USA. Podporu s USA jednoznačne podporujú SDKÚ a OKS. Opačným pólom je KSS, ktorá je jedinou stranou, ktorá odmieta spoluprácu vo formáte NATO, vyslovuje sa za to, aby sa chrbticou európskeho bezpečnostného systému stala OBSE.

Pomerne silne je vo volebnej kampani zastúpený národný prvok. Nielen v prípade dvoch blokov národných strán, t. j. SNS-PSNS Petra Súlovského a Jána Siteka, resp. bloku SNS-PSNS-SNJ Jána Slotu, ktorý nebol k voľbám pripustený, ale azda u všetkých kandidujúcich strán je prítomný národný prvok. Navyše volebná kampaň Súlovského národniarov, ale aj ĽS-HZDS obsahuje silné protimaďarské prvky. V prípade posledne menovanej strany ide o určitý posun v politickej rétorike, keďže táto strana pred prezidentskými voľbami národný prvok svojej politiky príliš nezdôrazňovala. Môže to byť príznakom určitej radikalizácie tohto zoskupenia, predovšetkým však V. Mečiara, ktorý je autorom výzvy „kto nevolí, volí SMK.“ Celkovo však táto strana osciluje medzi radikálnou nacionalistickou rétorikou a neočakávanými proeurópskymi vystúpeniami, napr. nedávno v otázke zriadenia postu ministra pre európske záležitosti vo vláde SR. V slovenských politických elitách je teda pomerne rozšírený euroskeptický postoj, čo je prekvapením vzhľadom na vysoké prointegračné sympatie vo verejnosti.

Na druhej strane Smer pri svojom hodnotovom vymedzení urobil veľký pokrok, jeho politické priority sú do značnej miery formulované veľmi vágne. Jeho hlavným posolstvom sa tak stáva kritika súčasnej vládnej politiky. Hoci vo verbálnej rovine sa stotožňuje s dokumentmi Strany európskych socialistov, v praxi priority európskych sociálnych demokratov preberá veľmi selektívne. Úplne obchádza napr. otázku ľudských práv či rovnosti príležitosti. Aj ďalšie programové ciele v oblasti ekonomiky a sociálnych vecí formuluje iba prostredníctvom politických hesiel, kým napr. SDĽ ich aj podrobnejšie rozpracúva.

Aj napriek viacerým rozdielom vo volebných programoch sa politické strany v niektorých otázkach dokážu zhodnúť, čo by sa mohlo stať vhodným základom pri vytváraní konsenzu rozhodujúcich politických síl v európskych záležitostiach.

Medzi tieto oblasti patria:

  • rovnoprávne postavenie členských štátov EÚ;

  • rešpektovanie štyroch základných slobôd EÚ, t. j. voľného pohybu tovaru, kapitálu, služieb a pracovných síl a s tým súvisiaca likvidácia obmedzení v prístupe slovenských občanov na pracovný trh pôvodných členov Únie;

  • zachovanie princípov európskej solidarity v oblasti prerozdeľovania finančných zdrojov, najmä prostredníctvom štrukturálnych a kohéznych fondov, zameraných predovšetkým na rozvoj chudobnejších regiónov (s výnimkou marginálnej OKS);

  • zachovanie princípu „jedna krajina – jeden komisár“;

  • podpora ďalšieho rozširovania EÚ.

Záver

Na programové otázky sa sústredili predovšetkým menšie politické strany, ktoré majú na politickej scéne marginálne postavenie – napr. OKS, KSS, SDĽ. Na druhej strane pomerne prepracovaný program SDKÚ je výsledkom pôsobenia tejto strany vo vláde. Pre pôsobenie podpredsedu Eduarda Kukana na poste ministra zahraničných vecí je však príznačné, že táto strana sa nevyjadruje k sporným otázkam. Na jednej strane zrejme chce šéfovi slovenskej diplomacie ponechať čo najširší manévrovací priestor, zároveň však zahraniční partneri, ale aj domáci pozorovatelia môžu oprávnene poukazovať na programovú nečitateľnosť a hodnotovú vyprázdnenosť SDKÚ a teda aj slovenskej diplomacie, v tomto prípade v európskych záležitostiach. Veľké a silné politické strany sa orientujú viac na marketing.

Vzhľadom na to, že na získanie kresla europoslanca je potrebných minimálne sedem percent hlasov, malo by byť v záujme politických strán ich zbližovanie. Pokrok v tejto oblasti sa podaril iba Smeru, keď ponúkol miesta na kandidátke menším zanikajúcim ľavicovým stranám (SDĽ, SDSS, SZS) a napokon sa ho rozhodla podporiť aj SDA, ale už za podstatne nevýhodnejších podmienok – bez možnosti získať miesto na kandidátke. Očakávaná spoločná kandidátka SDKÚ a ANO sa nerealizovala, svojho kandidáta na listinu SDKÚ nominovala iba DS.

Celkový priebeh predvolebnej kampane poukazuje na viacero faktorov. Jedným z nich je vyčerpanosť politických elít, ktoré v prevažnej miere nie sú schopné uvažovať v dlhodobejších časových horizontoch. Aj preto neboli ani počas prezidentskej, ani počas „európskej“ kampane ponúknuť voličom nové impulzy a nové myšlienky. Zároveň, vzhľadom na to, že eurovoľby sa konajú v polovici volebného obdobia, sú stranícke špičky vyčerpané jednak každodennou agendou vládnutia, jednak vnútropolitickými konfliktmi a zápasom o udržanie existujúceho pomeru síl v parlamente. Politické strany sú vyčerpané súčasným patom, keď na jednej strane vládna koalícia neustále čelí problémom so získaním väčšiny pri prijímaní dôležitých zákonov, na druhej strane opozícia nemá dosť síl na to, aby vládnu koalíciu dokázala ohroziť.

Vývoj po prezidentských voľbách však zvýraznil zmenu, ktorá na slovenskej politickej scéne prebieha už od volieb 2002. Kým dovtedy hlavné politické štiepenie v slovenskej spoločnosti prebiehalo medzi ĽS-HZDS na jednej strane a táborom vládnej koalície, zosobňovanej premiérom Dzurindom na strane druhej, v súčasnosti je hlavným súperom vládnej koalície Smer. Postoj vlády SR, ktorá odmietla realizovať informačnú a vzdelávaciu kampaň k eurovoľbám, ktorá by zároveň mohla motivovať voličov k vyššej účasti, je prekvapujúci. Zdá sa, že viac ako svojej volebnej porážky, ktorú môže spôsobiť voličská neúčasť, sa obáva výraznejšieho úspechu Smeru. Od eurovolieb netreba očakávať podstatnejšie posuny na slovenskej politickej scéne. Prekvapením môže byť azda jedine lepší výsledok SDKÚ, ako nasvedčujú predvolebné prieskumy, vzhľadom na to, že túto stranu v konečnom dôsledku podporuje mnoho nerozhodných voličov, majúcich výhrady voči politike opozičných strán, ale aj silnejšie postavenie ĽS-HZDS, ktoré už tradične dokáže efektívne mobilizovať svojich priaznivcov.

Na druhej strane nie je prekvapením malý záujem voličov o volebnú kampaň. Problémy európskej integrácie sú pre nich pomerne vzdialené, dávajú prednosť problémom, ktoré pociťujú bezprostredne na vlastnej koži. Z tohto aspektu sa slovenská spoločnosť nijako výraznejšie neodlišuje od iných, či už „starých“, alebo „nových“ členov Únie. To ovplyvňuje aj skladbu tém, ktoré sú v súvislosti s eurovoľbami najviac prítomné v médiách, resp. vo verejných vystúpeniach politikov. Okrem azda už obligátnej témy ochrany národných záujmov sa ťažisko politického diskurzu orientuje na témy, ktorých riešenie je, prinajmenšom zatiaľ, v kompetencii domácich elít – t. j. ekonomická politika, nezamestanosť, sociálne otázky, vzdelávanie, v prípade Slovenska iba v menšej miere otázky zahraničnej a bezpečnostnej politiky, napr. v súvislosti s vojnou v Iraku. Nedávne úmrtie dvoch slovenských vojakov v Iraku však môže posilniť šance tých strán, ktoré sa negatívne vyjadrovali k účasti SR na druhej vojne v Zálive. Táto otázka však zrejme nebude zohrávať takú úlohu, ako v prípade Nemecka či Španielska.

Voličský nezáujem môže ovplyvniť aj to, že len nedávno sa v krajine konali dve kolá prezidentských volieb a neúspešné referendum o rozpustení NR SR. Práve postoj koaličných strán, ktoré vyzývali na bojkot týchto demokratických inštitúcií, môže byť jedným z faktorov voličského nezáujmu o eurovoľby. Nízky záujem voličov je však pochopiteľný, aj vzhľadom na nie celkom jasné definovanie právomocí EP a na nedostatok informácií o fungovaní EÚ. Kým však nezáujem voličov môže byť ospravedlniteľný, nemôže byť akceptovateľný v prípade politických a straníckych špičiek, tým skôr, že do budúcnosti možno očakávať posilnenie právomocí Európskeho parlamentu. Na jeho pôde sa budú prijímať opatrenia, ktoré výrazným spôsobom môžu ovplyvniť aj domáci vývoj.

Slovenská verejnosť zároveň vníma EÚ omnoho pozitívnejšie ako politické špičky. Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý realizoval Odbor mediálneho výskumu Slovenského rozhlasu v spolupráci s Ústavom politických vied SAV, si federatívne usporiadanie EÚ si želá 24 percent opýtaných, ďalších 22 percent je za konfederatívne usporiadanie. Za uvoľnenie už dnes existujúcich vzťahov je 15,5 percenta respondentov, za úplné zastavenie integračného procesu iba 4,3 percenta. Skoro desatina je za užšiu úniu už dnes existujúcich štátov, takmer štvrtina opýtaných na otázku nevedela odpovedať.

Podobne sú Slováci naladení omnoho pozitívnejšie na spoluprácu členských štátov EÚ v oblasti zahraničnej politiky a bezpečnosti. Obyvatelia SR najviac dôverujú susedným štátom, menej EÚ a na treťom mieste je NATO. Za najspoľahlivejšieho spojenca je jednoznačne označovaná Česká republika (49,5 percenta opýtaných), kým USA iba zaň považuje iba šesť percent, Ruskú federáciu 5,6 percenta a Nemecko 3,6 percenta. Na rozdiel od slovenských politických špičiek, ktoré favorizujú spoluprácu s USA v otázkach bezpečnosti, správu svetového politického systému jednou superveľmocou si ako nástroj na udržanie mieru predstavuje iba 2,3 percenta oslovených.

Výskumy verejnej mienky poukazujú na fakt, že slovenská verejnosť má vo vzťahu k EÚ omnoho pozitívnejší postoj ako jej mocenské špičky. Občania si želajú, aby EÚ bola jednotnejšou, podľa prieskumov IVO je im blízky aj európsky sociálny model a pozitívne sa stavajú aj k spolupráci v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky vo formáte Únie. Podpora integračných procesov sa tak do určitej miery podobne ako pred rokom 1998 stáva súčasťou manifestovania opozičných postojov voči politike súčasnej vládnej koalície.

Navyše ich reakcie sú prirodzené, vzhľadom na to, že Slovensko je malou krajinou, ktorej záujmom je navyše zachovanie princípov solidarity medzi jednotlivými členskými krajinami. Posilňovanie federatívnych prvkov v Únii vychádza v ústrety skôr záujmom menších a slabších členov. Pre partnerov Slovenska, ale aj iných nových členských štátov, je len ťažko pochopiteľné, že kým v jednej oblasti sa noví členovia pridržiavajú federatívnych riešení, v iných oblastiach, napr. v zahraničnej politike či v ekonomicko-sociálnych otázkach, kŕčovito obhajujú právomoci národných štátov. Zdá sa, že slovenská politická reprezentácia si bude musieť uvedomiť, že európska solidarita nie je možná bez posilnenia Európskej únie a následne prehodnotiť doterajšie chápanie obhajovania národno-štátnych záujmov v EÚ.

 Tabuľka:

Deklarované priority politických strán

 

Usporiadanie EÚ

Hodnotové aspekty

Ekonomické otázky

Sociálna problematika

Zahraničná a bezpečnostná politika

Ľudské práva

Vzdelávanie, informatizácia

Ochrana životného prostredia

SDKÚ

Prijatie ústavnej zmluvy, efektívnejšie a transparentnejšie fungovanie EÚ

Ochota podporiť v prípade potreby, nepovažuje túto otázku za prioritu

Prihlásenie sa k dedičstvu demokratickej revolúcie 1989 a návratu do integračných procesov 1998

Vstup do EÚ a NATO ako naplnenie priorít volieb 2002

Zavedenie eura do r. 2006

Zachovanie kompetencií národných štátov v otázkach daňovej a sociálnej politiky

Zachovanie kompetencií národných štátov v otázkach daňovej a sociálnej politiky

Vstup do Schengenského systému do r. 2006

Orientácia na úzku spoluprácu s USA, resp. s NATO

Spolupráca členov EÚ iba v boji proti terorizmu

Tvrdý postup proti terorizmu

Boj proti diskriminácii, rovnosť príležitostí

Prijatie charty základných práv a slobôd

Odmietanie kolektívnych práv menšín v ústave EÚ

Podpora vzdelávania (všeobecné konštatovanie)

Prísne a vymožiteľné kritériá zníženie emisií škodlivých látok v ovzduší

Zamedzenie klimatickým zmenám

Potravinová bezpečnosť

Pozornosť životnému prostrediu vo veľkých mestách

Využívanie zdrojov obnoviteľných energií

ANO

Prijatie ústavnej zmluvy

 

Zachovanie kompetencií národných štátov v otázkach daňovej a sociálnej politiky

 

 

Boj proti diskriminácii

Rovnosť príležitostí, rovnosť pohlaví

Podpora vzdelávania prostredníctvom zníženia DPH v tejto oblasti

Problematika mládeže (špecializácia K. Glončákovej-Golev)

Deklaruje tieto otázky za svoju prioritu, podrobnejšie ich nerozvádza

HZDS-ĽS

V minulosti podpora Európy národných štátov, v súčasnosti nevyhranený postoj

 

 

 

 

 

 

 

KDH

Podmienečná podpora prijatiu ústavnej zmluvy

Dôraz na princíp subsidiarity

Príklon ku koncepcii Európy národných štátov

Zachovanie vlastnej tváre SR

Zachovanie zvrchovanosti v oblasti trestného práva

Princíp jedna krajina – jeden komisár

Zriadenie postov ministra zahraničných vecí EÚ a predsedu Európskej rady

Zmienka o kresťanských koreňoch, resp. o Bohu v preambule (kľúčová požiadavka)

Zachovanie kompetencií národných štátov v otázkach daňovej a sociálnej politiky

Zachovanie zvrchovanosti v systéme dôchodkového zabezpečenia, vo vzdelávaní

 

V minulosti proti prijatiu charty základných práv a slobôd

Zvrchovanosť členských štátov v kultúrnych a etických otázkach

Ochrana tradičnej rodiny, nenarodeného života, zákaz klonovania

 

 

OKS

Odmietanie ústavnej zmluvy, schválenie referendom Európa národných štátov Odmietanie „socialistickej EÚ“ Proti postu predsedu Európskej rady a európskeho ministra zahraničných vecí

 

Vstup do eurozóny v prípade zastavenia centralistických tendencií a pripravenosti slovenskej ekonomiky Ekonomická suvereníta SR Zastavenie dotácií a prerozdeľovania

Proti konštituovaniu tripartity na úrovni EÚ

Orientácia na úzku spoluprácu s USA, resp. s NATO, spolupráca členov EÚ iba v boji proti terorizmu Tvrdý postup proti terorizmu

 

 

 

KSS

Odmietanie ústavnej zmluvy, schválenie referendom

Odpor proti „bruselskej byrokracii“

Ochrana národných záujmov Obhajoba národných, regionálnych a komunálnych kompetencií

Sebestačná, politicky pluralitná, demokratická a slobodná spoločnosť národov Európy

Princíp jedna krajina – jeden komisár

 

Prehodnotenie daňového, dôchodkového, zdravotníckeho a vzdelávacieho systému SR a jeho porovnanie s EÚ

Podpora tvorby nových pracovných miest

Plná zamestnanosť

Skrátenie pracovného času so zachovaním pôvodnej mzdy

Zachovanie vlastných výrobných možností

Zachovanie domácich energetických kapacít

Rozvoj turistického ruchu

Zavedenie eura v horizonte do 10 rokov s ohľadom na možnosti slovenskej ekonomiky

„Sociálna únia“ ako doplnenie ekonomickej a politickej integrácie

Solidárny princíp pri tvorbe dôchodkov, podpôr pri dočasnej strate zamestnania, chorobe, opatere detí a chorých členov rodiny

Bezplatná, dostupná a kvalitná zdravotná starostlivosť

Riešenie európskych problémov vlastnými silami

Rozpustenie NATO

OBSE ako hlavný pilier európskej bezpečnosti

 

Zabezpečenie dostačujúcich zdrojov pre bezplatný rozvoj školstva a vzdelávania

Vytváranie podmienok pre rozvoj vedy a výskumu

Podpora jadrovej energetiky

Ochrana životného prostredia ako politická priorita

Podpora miestnych a regionálnych programov ochrany životného prostredia

Kontrola tvorby emisií a odpadov v miere únosnosti pre prírodu a zdravie občanov

Vývoj a uplatňovanie technológií na znižovanie emisií

Zavádzanie alternatívnych zdrojov energie

Zdravý spôsob života

Smer

Prijatie ústavnej zmluvy, transparentnejšia a efektívnejšia EÚ

 

Nasledovanie európskeho modelu sociálnej trhovej ekonomiky

Ekonomický rast nie na úkor sociálnej spravodlivosti

Realizácia Lisabonskej stratégie

Tvorba nových pracovných miest

Rozvoj infraštruktúry, cestovný ruch, životné prostredie, veda a výskum nových technológií

Ochrana a podpora domácich výrobcov a obchodníkov proti diskriminačným praktikám nadnárodných obchodných reťazcov

Demokratická kontrola Európskej centrálnej banky (SDĽ)

„Sociálna Európa“

Prehĺbenie fungovania tripartity na úrovni EÚ (SDĽ)

Rovnaké podmienky pre zamestnávanie občanov SR a domácich uchádzačov (SDĽ)

Zabezpečenie rovnakých sociálnych štandardov vo všetkých krajinách EÚ (SDĽ)

EÚ ako „jeden silný hráč“ v globálnej súťaži

Spolupráca a dialóg, diplomatické riešenie sporov a konfliktov

Intenzívna koordinácia zahraničnej politiky EÚ

 „Prípad Iraku sa nesmie opakovať.“

Ekonomická dimenzia diplomacie, obchod s nečlenskými štátmi EÚ

Obhajoba národno-štátnych záujmov, kritika postupu vlády SR v prístupovom procese

Vytvorenie európskeho obranného mechanizmu nezávislého od NATO, pri zachovaní spojenia s Alianciou (SDĽ)

Posilnenie demokracie a ľudských práv vo svete ako jeden z prvoradých cieľov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ (SDĽ)

Posilnenie úlohy OSN pri zabezpečení celosvetového mieru (SDĽ)

Pomoc rozvojovým krajinám v oblasti boja proti chudobe, posilnenia demokracie a boja proti AIDS (SDĽ)

Boj proti diskriminácii a rovnosť príležitostí (podrobnejšie rozpracované iba v programe SDĽ) 

Posilnenie antidiskriminačnej legislatívy, osobitne so zreteľom na znižovanie rozdielov v pracovnom uplatnení žien a mužov (SDĽ)

Rozvoj informačných technológií, ich sprístupňovane najširším vrstvám spoločnosti

Štát spolu s jednotlivcom garantom podmienok pre mladú generáciu

Podpora investícií do vzdelávania, kritika vládnej politiky v tejto oblasti

Prístup k vysokorýchlostnému internetu pre všetky školy a vzdelávacie zariadenia do r. 2006 a do r. 2012 pre všetkých občanov (SDĽ)

Podpora investíciám do životného prostredia

Podpora jadrovej energetiky

Strana zelených Slovenska podporuje A. Záhumenskú na kandidátke Smeru, hlási sa k programu Európskej strany zelených

SMK

Prijatie ústavnej zmluvy

Zmienka o kresťanských koreňoch v preambule

Zachovanie kompetencií národných štátov v otázkach daňovej a sociálnej politiky

(vo vládnej koalícii podporovala toto stanovisko)

 

 

Boj proti diskriminácii, úprava práv národnostných menšín v ústavnej zmluve

 

 

Slobodné fórum

Podpora prijatia európskej ústavy, resp. ústavnej zmluvy

Princíp jedna krajina – jeden komisár

Zriadenie postu ministra zahraničných vecí EÚ

Nesúhlas so zriadením postu predsedu Európskej rady

Odvolávka na Božiu autoritu v preambule,

Zmienka o kresťanských koreňoch, gréckej filozofii, rímskom práve, filozofickej tradícii osvietenstva

Obrana kresťanských hodnôt slobody, solidarity a spravodlivosti

Proti centralizmu v sociálnej politike

 

Spolupráca s USA na základe rovnoprávnosti

Európska pohraničná polícia

Spolupráca v boji proti terorizmu, organizovanému zločinu, nelegálnej migrácii

Vytvorenie európskeho prokurátora

Európska armáda,

Riešenie európskych problémov vlastnými silami

 

Podpora vzdelávania (všeobecné konštatovanie, využívanie existujúcich výmenných programov v rámci EÚ)

 

 


Analýza bola uverejnená v rámci projektu podporeného Friedrich Ebert Stiftung Slovensko

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA