Európske voľby v tieni prezidentských

Hoci prevažná väčšina relevantných strán už zostavila kandidátske listiny, volebná kampaň pred prvými voľbami do Európskeho parlamentu vyvoláva rozpaky. Programové otázky zatiaľ zostávajú v tieni personálnych otázok. Politické strany iba vágnym spôsobom reagujú na problémy postintegračných záujmov Slovenska.

 

Do definitívnej uzávierky kandidátnych listín ešte zostáva vyše mesiaca. Najvýznamnejšie slovenské politické strany však už uzatvárajú zoznamy potenciálnych poslancov Európskeho parlamentu. Hoci po technickej stránke sa zdá, že sa na prvé slovenské eurovoľby pripravujú zodpovedne, v skutočnosti zatiaľ okrem občasných personálnych šarvátok ničím neoslnili. Pritom práve prvé eurovoľby by mohli byť príležitosťou vnesenia nových impulzov do politického diania.

Volebný systém

Voľby do Európskeho parlamentu nepriniesli ani zmenu volebného systému, hoci práve v ich prípade sa objavovali úvahy o vytvorení väčšinových volebných obvodov. Stranícke elity opäť uprednostnili svoje partikulárne záujmy. Rozhodli sa ponechať najhorší, centralistický variant systému pomerného zastúpenia, v ktorom je Slovensko jediným volebným obvodom. Vedenia politických strán si tak zachovávajú rozhodujúci vplyv na definitívnu podobu kandidátnych listín. Udržanie moci je pre nich dôležitejšie ako prípadná personálna obnova strán. Pritom rozhodujúce politické strany nemajú veľmi čo stratiť. Do Európskeho parlamentu sa môže dostať zo Slovenska 14 poslancov, na zvolenie jedného je teda potrebných viac než sedem percent platných hlasov. Podľa analytika Martina Slosiarika z agentúry Focus však spokojne môžu spávať iba lídri strán, ktoré dosahujú v prieskumoch aspoň desať percent. Pri takomto vysokom prahu sa veľké politické strany nemusia báť fragmentácie hlasov a konkurencie zo strany menších zoskupení.

Na rozdiel od volieb do národných parlamentov by práve v eurovoľbách menšie strany mohli posilniť svoje vyhliadky práve vďaka väčšinovému volebnému systému, pokiaľ by boli schopné ponúknuť atraktívne osobnosti. Eurovoľby tak zostali nevyužitou príležitosťou na skĺbenie požiadavky reprezentatívnosti zastupiteľských zborov s požiadavkou na zvýšenie vplyvu voličov na podobu reprezentácie politických strán.

Zostavovanie kandidátnych listín

Prvou stranou, ktorá zverejnila svoju kandidátku do európskych volieb, bola Aliancia nového občana, ktorá mená prvých desiatich kandidátov zverejnila už pred rokom. Po nej nasledovala Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko a Smer. Až po nich nasledovali strany, ktoré sú etablované v európskych straníckych štruktúrach, resp. sa usilujú o členstvo v nich – Strana maďarskej koalície a Kresťanskodemokratické hnutie. Ostatné strany ešte svoje kandidátky neuzavreli, viaceré, najmä neparlamentné zoskupenia ešte nie sú rozhodnuté ani o tom, akou formou sa budú v európskych voľbách uchádzať o priazeň voličov.

Na prvé miesta troch strán sa dostali ženy, čo je v porovnaní s predchádzajúcimi parlamentnými voľbami novinkou. Okrem Smeru, ktorého cieľom je začleniť sa do medzinárodných socialistických, resp. sociálnodemokratických štruktúr, budú mať volebné líderky zoskupenia, hlásiace sa k princípom konzervativizmu – Kresťanskodemokratické hnutie a Strana maďarskej koalície. Naopak, Slovenská demokratická a kresťanská únia zatiaľ prezentovala čisto mužskú kandidátku. Doterajší priebeh zostavovania kandidátok je chudobný aj na politické kuriozity. Je to rozdiel v porovnaní s inými štátmi. V susednej ČR využila prvé eurovoľby napríklad Nezávislá iniciatíva, ktorá do volieb postavila pornohviezdu Dolly Buster. Komunisti zas presvedčili bývalého kozmonauta Vladimíra Remeka, aby zaujal na ich kandidátke zvoliteľné druhé miesto. Europoslancami sa tam chcú stať aj skrachovaní podnikatelia Viktor Kožený a Vladimír Železný, ktorí sa tak zrejme chcú vyhnúť problémom so súdmi. Je prekvapujúce, že na Slovensku sa zatiaľ v prípade eurovolieb neobjavili podobné prejavy politického folklóru. Politické strany na svoje kandidátky zaraďujú buď politikov, alebo odborníkov, ktorí doteraz v straníckych štruktúrach nepôsobili. Výnimkou je zatiaľ iba SDKÚ. Jej volebným lídrom bude hokejista Peter Šťastný. Hoci svoju podporu tejto strane deklaroval už počas volieb v roku 1998, doteraz v  aktívnej politike nepôsobil. Jeho nominácia bola pravdepodobne motivovaná snahou strany vylepšiť si svoje nie príliš optimistické volebné vyhliadky. Inak je totiž ťažké zdôvodniť, prečo zoskupenie, ktoré zo začlenenia Slovenska do euroatlantických štruktúr dlhodobo urobilo jeden z kľúčových bodov svojej politickej agendy, nominovalo na možno jediné zvoliteľné miesto človeka, ktorý sa netají svojou neznalosťou európskej problematiky, bezprostredne po svojej nominácii sa priznal, že nepozná návrh ústavnej zmluvy o EÚ a nedokázal ani sformulovať predstavu, ako by mala budúca EÚ fungovať.

Doterajší priebeh tvorby kandidátnych listín potvrdzuje trend k centralizácii politických strán. Primárky prebehnú iba v SDKÚ, aj tam však  kandidátov na zvoliteľné miesta vopred navrhlo vedenie. Na druhej strane zatiaľ nominácie na európsku kandidátku nevyvolávajú v politických stranách veľké emócie alebo nebodaj otrasy. Jedinou výnimkou je prípad Jozefa Banáša z ANO, ktorý ako jediný po stroskotaní snahy o kandidatúru opustil svoju stranu. To však nie je spôsobené vnútornou stabilitou, resp. vyprofilovanosťou politických strán, ale skôr malou atraktívnosťou postu europoslanca. Návrh jednotného štatútu poslanca Európskeho parlamentu, podľa ktorého by sa zjednotili aj ich platové tarify, neprešiel. Poslanci budú teda naďalej platení na rovnakej úrovni, ako ich kolegovia v národných parlamentoch. Slovenskí poslanci teda budú mať najnižšie platy po svojich litovských kolegoch. Hoci každý poslanec EP bude mesačne okrem platu dostávať 3500 eur na prevádzku kancelárie, 12.000 eur na svojich asistentov a za každý deň rokovania v Bruseli či Štrasburgu diéty 261 eur, viacerí kandidáti zo Slovenska už dali najavo svoju nespokojnosť z toho, že budú musieť vyžiť z 900 eur mesačne.

K malej atraktívnosti pôsobenia v Európskom parlamente prispieva aj nedokončená inštitucionálna reforma EÚ. Európsky parlament teda naďalej plní skôr reprezentatívne funkcie a vo väčšine prípadov jeho rozhodnutia majú iba poradnú úlohu. Vo väčšine budúcich členských štátov EÚ prejavili záujem o kandidovanie v eurovoľbách súčasní poslanci národných parlamentov, ktorí pôsobia v Bruseli, resp. Štrasburgu ako pozorovatelia. Zo 14 pozorovateľov zo Slovenska chce naďalej v európskych štruktúrach pôsobiť iba šesť, čo je menej ako polovica. Siedmym je Ján Figeľ z KDH, ktorý však bude pôsobiť ako člen Európskej komisie.

Všetky relevantné politické strany vyvinuli v predvečer eurovolieb intenzívne úsilie o získanie spojencov na európskej úrovni, v európskych stranícko-politických štruktúrach. Smer, ktorý ešte v roku 2002 takýchto partnerov nemal, využil existujúce vákuum na ľavej strane politického spektra a zaradil sa medzi sociálnodemokratické zoskupenia. Jedinou nezaradenou formáciou zostáva ĽS – HZDS, ktorá sa (zatiaľ neúspešne) usiluje o členstvo v Európskej ľudovej strane, t. j. v bloku európskych konzervatívnych a kresťanskodemokratických strán.

Voličské preferencie

Dôsledkom slabej pozície EP v rozhodovacích štruktúrach EÚ je aj nízky záujem voličov o európske voľby. Podľa prieskumu verejnej mienky, realizovaného agentúrou DICIO v novembri 2003, by sa volieb zúčastnila len jedna tretina občanov. Väčšina, 52,7 percenta občanov nebola zatiaľ rozhodnutá.

Najpopulárnejšou kandidátkou bola v tom čase poslankyňa strany Smer Monika Beňová, ktorú by v polovici novembra do EP volilo takmer 19 percent opýtaných. Za ňou nasleduje minister zahraničných vecí Eduard Kukan s 18,3 percenta. Robert Fico by získal 13,7 percenta, Brigita Schmögnerová 13,5 percenta a Ján Figeľ 10 percent. Nasleduje Ivan Šimko (7,5%), Béla Bugár a Ivan Gašparovič (obaja 6,6%). Vladimíra Mečiara by za europoslanca volilo 6,1 percenta opýtaných. Takmer 5 percent hlasov by dostala Zuzana Martináková. Tieto čísla sú však iba hypotetické, keďže z uvedených mien zatiaľ prejavila záujem o kandidovanie iba Monika Beňová. Pre význam, aký politické strany prikladajú eurovoľbám, je príznačný fakt, že v prvej desiatke sa s výnimkou Beňovej neocitol nikto, o kom sa v médiách, resp. v centrálach politických strán reálne uvažovalo ako o potenciálnych europoslancoch.

Stredobodom pozornosti médií a verejnosti sú momentálne prezidentské voľby a referendum o predčasných parlamentných voľbách, naplánované na začiatok apríla. Aj preto bol novembrový prieskum verejnej mienky, venovaný eurovoľbám, zatiaľ ojedinelý. Možno však konštatovať, že nezáujem o voľby do Európskeho parlamentu má v celoeurópskom kontexte dlhodobý charakter. Potvrdzuje to februárový prieskum oficiálnej agentúry Európskej komisie Eurobarometer, podľa ktorého europoslancov plánuje voliť iba 32 percent slovenských voličov. Slovensko však nie je z tohto hľadiska európskym unikátom. Slovenský (ne)záujem je na rovnakej úrovni, ako očakávaná priemerná volebná účasť v celej 25-člennej EÚ.

Tento fenomén je typický nielen pre krajiny súčasnej európskej „pätnástky,“ kde sa chce eurovolieb zúčastniť iba 31,7 percenta oprávnených voličov, ale aj pre desiatku pristupujúcich štátov, v ktorých k urnám plánuje prísť 34,7 percenta voličov, hoci práve tam pozorovatelia očakávali vyššiu volebnú účasť.

Hlboko pod tretinovým celoeurópskym priemerom je Estónsko, kde sa chystá voliť iba 17 percent voličov. Po ňom nasleduje Veľká Británia (22,9 percenta), Írsko (23,7 percent) a Česká republika s 24 percentami. Naopak najviac voličov možno očakávať v Dánsku (65,6 percenta), Grécku (62,2 percenta), z nových krajín na Malte (50 percent) a Cypre (45 percent).

Podľa Eurobarometra zrejme teda dosiahne účasť na tohtoročných eurovoľbách historické minimum. V prvých priamych voľbách do EP v roku 1979 dosiahla účasť 63 percent, v roku 1999 to bolo 49 percent, čo svedčí o kontinuálnom poklese záujmu voličov o celoeurópske voľby. Okrem netransparentného fungovania orgánov EÚ je však príčinou predpokladanej rekordne nízkej, 33-percentnej účasti voličov, aj celkovo klesajúci záujem občanov o veci verejné, a teda aj o účasť vo voľbách na všetkých úrovniach.

Veľkou neznámou zostávajú aj výsledky eurovolieb. Vo februári bol najpopulárnejšou stranou Smer, ktorému by dalo svoj hlas 30,6 percenta voličov. Na druhom mieste by skončila Ľudová strana – HZDS so ziskom 14,9 percenta a tretia Strana maďarskej koalície s podporou 10,5 percenta voličov. Podľa agentúry Focus by sa ešte do parlamentu dostali KSS (8,8 %), KDH (7,8 %), ANO (6,5 %), SNS (6,1 %) a SDKÚ (5,6 %). Nerozhodnutých bolo 12,4 percenta respondentov, 11,8 percenta by vôbec nešlo voliť. Hoci voličské preferencie sa vyznačujú pomerne vysokou stabilitou, azda s výnimkou poklesu SDKÚ, týkajú sa iba volieb do NR SR. Ich výpovedná hodnota sa však môže radikálne zmeniť pri očakávanej 32-percentnej účasti voličov v európskych voľbách. V tom prípade bude rozhodovať aj to, ktorá strana má stabilnejšiu voličskú základňu. Vďaka nej by si mohli polepšiť svoje postavenie predovšetkým ĽS – HZDS, KSS a čiastočne aj KDH, naopak, stratiť môžu strany s menej disciplinovanými voličmi, ako Smer, SDKÚ a ANO. So ziskom poslaneckých kresiel v EP teda môžu počítať Smer, ĽS – HZDS a SMK. S „odretými ušami“ sa do Bruselu majú šancu dostať KSS a KDH. Šance ANO a SDKÚ na úspech v európskych voľbách sú pomerne nízke. SDKÚ sa usilovala o záchranu začiatkom roku 2004, keď ponúkala ostatným stranám vládnej koalície spoločnú kandidátku. Neskôr sa hovorilo o možnosti vytvoriť spoločnú kandidátku SDKÚ s ANO. SDKÚ má aj napriek značnému poklesu sympatií ešte stále potenciál pritiahnuť sklamaných voličov, ktorí sa nakoniec rozhodnú znova podporiť „menšie zlo“, resp. nerozhodnutých. Preto by bolo predčasné túto stranu pochovávať.

Stranícke kandidátky

Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ) zatiaľ svoju kandidátku definitívne neuzavrela. Rozhodnú o nej stranícke primárky 13. – 14. marca. Je však známa osoba volebného lídra, ktorým je už spomínaný hokejista Peter Šťastný. Z doterajších vyjadrení predsedu strany Mikuláša Dzurindu vyplýva, že na jej kandidátke budú chýbať ženy, pokiaľ primárky nerozhodnú inak. SDKÚ zrejme nepočíta s kandidatúrou Petry Masácovej a Pavla Kuboviča, ktorí pôsobia v Európskom parlamente ako pozorovatelia. Na ďalšie miesta navrhlo vedenie strany poslanca NR SR Tomáša Galbavého (46 r.), štátneho tajomníka ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Jána Hurného (58 r.), poslanca Milana Gaľu (51 r.), generálneho riaditeľa spoločnosti Biomasa a exprimátora Rajca Ladislava Žideka (48 r.) a riaditeľa akciovej spoločnosti Energotel Máriusa Hričovského (41 r.). V minulosti sa hovorilo aj o ďalších súčasných poslancoch NR SR, napríklad o Petrovi Miššíkovi a o Viliamovi Novotnom. Po najnovších vyhláseniach vedenia SDKÚ je však ich šanca obsadiť relevantné miesto na kandidátke mizivá. Vystúpenia predstaviteľov tejto strany, týkajúce sa problematiky európskej integrácie, pôsobia pomerne konfúznym dojmom. Hoci SDKÚ podporuje zaradenie zmienky o Bohu do preambuly ústavnej zmluvy, nepovažuje tento problém za prioritný. Pred voľbami v roku 2002 sa táto strana opatrne prikláňala k federalizačným koncepciám usporiadania EÚ, neskôr jej poslanci (resp. ich časť) hlasovali za deklaráciu o zvrchovanosti členských štátov Únie v tzv. kultúrno-etických otázkach. SDKÚ je za zachovanie jednomyseľného rozhodovania v otázkach daní a sociálnych vecí. Na druhej strane podporuje začlenenie Charty základných práv do ústavnej zmluvy. V názoroch na inštitucionálnu reformu však vysiela protirečivé signály. Po počiatočnej podpore snahám Poľska o zachovanie systému hlasovania v európskych štruktúrach, ako bol dohodnutý v roku 2000 na summite v Nice, deklaroval minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan, ktorý je zároveň podpredsedom SDKÚ, podporu nemeckým predstavám o inštitucionálnej reforme. Po nedávnej návšteve šéfa poľskej diplomacie Włodzimierza Cimoszewicza však znova E. Kukan podporil poľskú pozíciu. Volebný líder tejto strany Peter Šťastný sa najnovšie vyslovil proti federalizácii EÚ, uprednostňuje jej konfederatívne usporiadanie. SDKÚ je spoločne s KDH a SMK pridruženým členom Európskej ľudovej strany – Európskych demokratov (EPP – ED).

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) definitívne uzavrelo kandidátku v posledný februárový víkend. Rokovanie Rady KDH neprinieslo nijaké prekvapenia, pozíciu volebného lídra si potvrdila Anna Záborská, ktorá už v Európskom parlamente pôsobí ako pozorovateľka. Na ďalších dvoch miestach sú bývalý veľvyslanec SR v Kanade Miroslav Mikolášik a manažér a marketingový expert Ján Hudacký, ktorý je v súčasnosti riaditeľom Regionálneho odborného a informačného centra v Prešove. Hnutie doteraz nezverejnilo mená ďalších kandidátov. KDH doteraz prezentovalo vo vzťahu k Únii konzervatívnu líniu, jeho bývalý predseda Ján Čarnogurský sa netajil svoj postoj pomenovať ako euroskeptický. Hnutie má negatívny postoj k zaradeniu Listiny základných práv do budúcej ústavnej zmluvy, budúcu EÚ vníma skôr ako Európu národných štátov. Môže sa tak dostať do rozporu s niektorými svojimi partnermi z EPP – ED, kde najmä nemeckí kresťanskí demokrati a francúzski konzervatívci uprednostňujú posilňovania federatívneho charakteru Únie. KDH očakáva vo voľbách zisk minimálne troch mandátov.

Aj Strana maďarskej koalície (SMK) uzavrela kandidátku v posledný februárový víkend. Na jej čele je poslankyňa Edit Bauerová. Dvojkou je štátny tajomník MZV József Berényi a na treťom mieste je prvý podpredseda SMK pre zahraničnú politiku, poslanec Árpád Duka-Zólyomi. Poslankyňa Bauerová je v súčasnosti podpredsedníčkou SMK pre sociálne veci a poslankyňou Národnej rady SR. Je pozorovateľkou v EP, členkou Spoločného parlamentného výboru SR-EÚ a Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Na štvrtom mieste kandidátnej listiny SMK pre voľby do EP sa umiestnil Gábor Klenovics (1977, ekonóm, zahraničný tajomník SMK). Nasleduje Peter Tóth (ekonóm, vysokoškolský pedagóg), Attila Lancz (1976, asistent poslanca), Gyula Slovák (1962, štátny úradník), Zsolt Dudás (1975, ekonóm), Ferenc Petrik (1973, ekonóm), Olivér Rácz (1947, vysokoškolský pedagóg) a Krisztina Vidová (1973, učiteľka). Kandidátov SMK pre voľby do EP navrhovali okresné stranícke štruktúry a predsedníctvo strany. Ženy otvárajú a uzatvárajú kandidátnu listinu tejto strany.

O kandidatúru v eurovoľbách prejavoval záujem podpredseda vlády SR Pál Csáky. Podľa predsedu strany Bélu Bugára vicepremiér Csáky napokon uznal, že strana nemá zaňho náhradu na vládny post a kandidatúry sa vzdal. SMK očakáva, že v EP obsadí dva až tri mandáty. Za štátneho tajomníka Berényiho má SMK dvoch kandidátov, ktorí v súčasnosti pôsobia ako veľvyslanci. Na kandidátku nebol nominovaný ani predseda výboru pre ľudské práva a národnosti László Nagy, ktorý pôsobí v EP ako pozorovateľ. hoci v médiách sa uvažovalo aj o jeho kandidatúre. SMK sa rozhodla nezaradiť na kandidátku politikov, ktorí zastávajú významné posty na krajských a okresných úradoch. Podľa B. Bugára je cieľom strany získať dve poslanecké kreslá, maximálne tri. „Ale to zas treba vedieť, že to by už bol nejaký výkon, ktorým by sme naše možnosti viackrát prekročili,” povedal.

V diskusii o ústavnej zmluve o EÚ presadzovala SMK zaradenie zmienky o ochrane práv národnostných menšín. Ako strana, ktorej dominantnou agendou je ochrana práv menšín, presadzovala aj prijatie antidiskriminačného zákona. V ostatných otázkach zastávala postoje blízke ďalším konzervatívnym stranám vládnej koalície – KDH a SDKÚ. Je pravdepodobné, že SMK sa bude v EP výrazne venovať menšinovej agende, resp. regionálnej problematike. Pravdepodobne bude hľadať priestor pre spoluprácu nielen v rámci konzervatívnych a kresťanskodemokratických strán, ale aj s poslancami zvolenými v Maďarskej republike.

Aliancia nového občana (ANO) schválila prvú desiatku kandidátov na kongrese začiatkom roku 2003. V súvislosti s potenciálnym volebným lídrom sa uvažovalo o bývalom diplomatovi Jozefovi Banášovi. Jeho prípadná kandidatúra však vyvolávala v strane napätie, ktoré vyústilo do jeho odchodu z kandidátky, mediálnej prestrelky z predstaviteľmi materskej strany a nakoniec až do odchodu z ANO. Stalo sa tak aj napriek optimistickým vyhláseniam predsedu strany Pavla Ruska, ktorý vylúčil, že by v súvislosti s umiestnením na kandidátke do volieb do Európskeho parlamentu (EP) ktorýkoľvek z kandidátov povýšil svoje osobné ambície nad záujmy aliancie a opustil Poslanecký klub ANO, alebo vystúpil zo strany. Predmetom výhrad voči Banášovi bolo, že sa jeho meno nachádza v evidencii agentov komunistickej Štátnej bezpečnosti. Lídrom sa namiesto Banáša stal poslanec NR SR Jozef Heriban. Na druhom mieste bude kandidovať Eva Černá a na treťom mladá podpredsedníčka ANO Katarína Glončáková-Golev. J. Heriban v súčasnosti pôsobí v EP ako pozorovateľ, J. Banáš je v súčasnosti viceprezidentom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy v Štrasburgu a vedúcim stálej delegácie slovenského parlamentu pri parlamentnom zhromaždení NATO v Bruseli. Zároveň pôsobí ako podpredseda výboru NR SR pre európsku integráciu a členom zahraničného výboru. V minulosti sa objavovali aj špekulácie, že by sa kandidátkou ANO vo voľbách do Európskeho parlamentu mohla stať redaktorka STV Elena Linczényiová, ktoré však vedenie strany odmietlo. ANO spolupracuje s Európskou liberálnou, demokratickou a reformnou stranou (ELDR). Aliancia mala výhrady voči zmienke o Bohu v preambule ústavnej zmluvy, presadzovalo zaradenie Listiny základných práv do európskej ústavy, zároveň na domácej scéne sa vyslovovala za prijatie antidiskriminačného zákona. P. Rusko predpokladá, že ANO získa minimálne jeden poslanecký mandát.

Smer na čelo svojej kandidátky postavil podpredsedníčku strany a zároveň predsedníčku Výboru pre európsku integráciu Moniku Beňovú, ktorá spoločne s predsedom strany Robertom Ficom pôsobí v EP ako pozorovateľka Strany európskych socialistov (PES). Druhé miesto na kandidátke patrí diplomatovi Milošovi Kotercovi, ktorý sa bude o priazeň voličov uchádzať ako nestraník. Koterec v súčasnosti pôsobí v misii SR pri NATO. Na štvrtom mieste je poslanec Boris Zala. Nasledujú jeho stranícki a poslaneckí kolegovia Bohumil Hanzel a Juraj Blanár. O post europoslanca sa bude uchádzať aj ďalší člen Smer-u Juraj Horváth a členka predsedníctva strany Gabriela Kečkéšová. Ako nestraník je na kandidátke aj syn Alexandra Dubčeka Peter. Dvanáste miesto patrí tieňovej ministerke sociálnych vecí a rodiny Viere Tomanovej. Trinástym je Pavol Borovský ml. a kandidátku uzatvára Juraj Mydliar, obaja členovia Smer-u. Ponuku Smeru na zaradenie na kandidátku prijali aj zástupcovia niektorých neparlamentných ľavicových strán. Smer sa definuje ako výrazne proeurópska sila, zároveň však vo svojej rétorike kriticky poukazuje na negatívne sociálne dôsledky vstupu Slovenska do EÚ.

Ľudová strana – HZDS rozhodla o svojej kandidátke na januárovom nominačnom sneme. Volebným lídrom je Sergej Kozlík, v minulosti považovaný za potenciálneho nástupcu, resp. konkurenta predsedu Vladimíra Mečiara. Na ďalších miestach sa nachádzajú súčasní poslanci NR SR Peter Baco, Irena Belohorská, Diana Dubovská, predsedníčka mládežníckej organizácie Demokratické fórum mladých študentka Ivana Kapráliková, lekár Pavol Sedláček, poslanci Ján Kovarčík a Jaroslav Jaduš, zamestnanec realitnej kancelárie Andrej Nižňanský, podnikateľ Peter Poláček a dôchodca Andrej Havrila. Kandidáti na posledných priečkach Denisa Pazúchová, Jozef Pavúk a Alžbeta Klempová pracujú v podnikateľskej sfére. S. Kozlík spoločne s podpredsedom strany Viliamom Veteškom, ktorý však v eurovoľbách nekandiduje, pôsobia v súčasnosti v EP ako pozorovatelia. Nie sú zaradení do žiadnej z parlamentných frakcií. ĽS – HZDS má záujem o členstvo v EPP – ED, prekážkou je však negatívny postoj slovenských politických strán, ktoré spolupracujú s touto frakciou, ako aj súčasných členov tohto zoskupenia. Príčinou je autoritatívny kurz, ktorý vyvíjala táto strana počas svojho pôsobenia vo vláde v rokoch 1994 – 1998. Podľa Sergeja Kozlíka ĽS – HZDS pri zostavovaní kandidátky vychádzala z „istého prepojenia odbornosti a mladosti.“ Preto je na nej viac ako jedna tretina žien, polovicu nominantov tvoria kandidáti do 35 rokov. Strana vo svojom postoji k problematike ústavnej zmluvy o EÚ sa prikláňala k silnejšej pozícii národných štátov. ĽS – HZDS zároveň deklarovala svoju predstavu o budúcom pôsobení svojich poslancov vo výboroch Európskeho parlamentu, čo zatiaľ otvorene žiadna strana neuviedla. Má záujem presadiť svojich členov do rozpočtového a poľnohospodárskeho výboru. S. Kozlík predpokladá zisk minimálne dvoch poslaneckých kresiel, za strategický cieľ deklaroval získanie troch až štyroch mandátov.

Slovenská národná strana (SNS) má síce perspektívu získať viac než 6 percent hlasov a pri priaznivej konštelácii obsadiť jedno kreslo europoslanca, jej problémom je však pretrvávajúci rozkol. Priaznivci Petra Súlovského, ktorí si robia nárok na značku SNS, za svojho volebného lídra určili svojho predsedu. Skupina okolo Jána Slotu a Anny Malíkovej, ktorá sa začína označovať ako Zjednotená slovenská národná strana, resp. Slotova zjednotená SNS, takisto nominovala za volebného lídra predsedu, t. j. J. Slotu. Skupina P. Súlovského bude pravdepodobne kandidovať samostatne. Kandidátka tejto strany však ešte nie je uzavretá, podľa podpredsedu Viliama Oberhausera majú na nej byť nezávislí odborníci, ktorí „dokážu v EP a v Bruseli presadiť záujmy Slovenska.“ Zároveň musia veľmi dobre ovládať francúzštinu alebo angličtinu, ktoré sú rokovacími jazykmi v spomínanom parlamente. Mali by mať skúseností z diplomacie a v zahraničnom obchode, najmä v ekonomickej oblasti, lebo v tej sa bude hlavne rozhodovať.

Priaznivci J. Slotu, ktorých krídlo P. Súlovského odmieta uznať ako legitímnych predstaviteľov SNS, prejavili záujem kandidovať v rámci Konfederácie národných síl Slovenska. Tento blok okrem Slotovej časti SNS združuje Ľudovú úniu, Hnutie za demokraciu, Ľudovú stranu a Slovenskú národnú jednotu, v minulosti známu svojím radikálnym vystupovaním na podporu vojnového Slovenského štátu. Okrem uvedených politických strán sa na spoločných rokovaniach zúčastňujú aj predstavitelia Matice slovenskej a Spolku slovenských spisovateľov. Slotovo vyhlásenie o kandidatúre v rámci Konfederácie predstaviteľov Ľudovej únie prekvapilo, hoci predtým jej predstavitelia úvahy o spoločnej kandidátke s ostatnými národne orientovanými silami nevylúčili. Ľudová únia zatiaľ prezentovala ako svojich volebných lídrov bývalých vysokých funkcionárov HZDS Rudolfa Žiaka, ktorý je v súčasnosti poslancom NR SR, a Oľgu Keltošovú. Medzi J. Slotom a lídrami Ľudovej únie môžu nastať trenice. Podľa súdneho rozhodnutia totiž značku SNS vlastní skupina P. Súlovského. J. Slotovi môže prostredníctvom Konfederácie a spolupráce s Ľudovou úniou získať inštitucionálne zázemie. Na druhej strane ambiciózni lídri Ľudovej únie sú aj napriek vysokým funkciám, ktoré zastávali v minulosti, konfrontovaní s úplným nezáujmom voličov o svoju stranu. Preto sú závislí od voličských hlasov, ktoré môžu získať jedine vďaka Slotovi. Ľudová únia sa hlási k poslaneckej skupine Únie za Európu národov (UEN), ako pozorovateľ v nej pôsobí poslanec NR SR R. Žiak. Ľudová únia a jej partneri z Konfederácie národných síl Slovenska odmietli v tzv. Trojkráľovej dohode myšlienku federalizácie EÚ, kritizujú aj podmienky, za ktorých Slovensko pristúpilo do Únie.

Komunistická strana Slovenska (KSS) zatiaľ o menách svojich kandidátov do Európskeho parlamentu nerozhodla. Rozhodnutie má byť prijaté v priebehu mesiaca marca. Mená potenciálnych kandidátov na verejnosť neprenikli ani prostredníctvom médií. V EP pôsobí v rámci klubu Zjednotenej európskej ľavice – Severskej zelenej ľavice (UEL/NGL) ako pozorovateľ jej predseda Jozef Ševc. Podľa jeho slov je zjednocovanie Európy fakt, ktorý komunisti musia prijať. Cieľom KSS bude zmena fungovania EÚ a postavenia nových členov, ich zrovnoprávnenie so starými členmi prostredníctvom revízie vyjednaných podmienok vstupu. Strana tak potvrdila svoju pozíciu z roku 2003, keď v referende podporila vstup SR do EÚ, jej poslanci však hlasovali v NR SR proti ratifikácii prístupovej zmluvy. KSS spoločne s ďalšími európskymi komunistickými a postkomunistickými stranami iniciovala založenie Európskej ľavicovej strany. Táto nová celoeurópska strana hlása heslo Európy od Atlantiku po Ural, odmieta spoluprácu s USA. Zároveň vo svojom programovom manifeste „Iná Európa“ obhajuje zachovanie európskej kultúrnej diverzity, posilnenie právomocí Európskeho parlamentu a národných parlamentov. Presadzuje zásady rovnosti pohlaví a nediskriminácie, environmentálne požiadavky, žiada dodržiavanie ľudských a občianskych práv.

Slobodné fórum zverejní mená svojich kandidátov pravdepodobne až po svojom ustanovujúcom sneme v polovici marca. V EP je v súčasnosti zastúpené poslankyňou Zuzanou Martinákovou. Strana sa definovala ako kresťansko-liberálne hnutie. Z tejto definície nie je zreteľné, v akej poslaneckej frakcii bude v prípade svojho volebného úspechu pôsobiť. Vyslovuje sa za zvýšenie počtu žien v politike, kritizuje prax netransparentného výkonu politiky, odmietla aj zavedenie poplatkov za vysokoškolské štúdium. Vyslovuje sa za kontrolu sociálnych dopadov prebiehajúcich reforiem. Poslednými vyhláseniami sa výrazne vzďaľuje od koaličných strán aj v programových otázkach.

Mimoparlamentná ľavica zatiaľ nevyužila nadchádzajúce prezidentské voľby ako príležitosť pre svoj politický comeback. Smer, pod vplyvom Strany európskych socialistov, ktorá presadzovala jednotný postup nekomunistickej ľavice vo voľbách, adresoval Strane demokratickej ľavice, Sociálnodemokratickej alternatíve a Strane zelených na Slovensku ponuku na obsadenie niekoľkých miest na svojej kandidátke. Zvoliteľné tretie miesto pripadlo primátorovi Zvolena Vladimírovi Maňkovi (SDĽ), siedme, nezvoliteľné, podpredsedovi SDSS pre medzinárodné vzťahy Jaroslavovi Ríhovi. Obe strany na rozdiel od neparlamentných národniarov delegovali do európskych volieb málo výrazných kandidátov, ktorí síce môžu mať odborné predpoklady pre pôsobenie v EP, rozhodne však nepatria v rámci svojich strán k predstaviteľom, ktorí by ich dokázali zviditeľniť. SDA ponuku Smeru neprijala, rozhodla sa kandidovať samostatne. Zatiaľ nezverejnila, akou formou sa chce uchádzať o hlasy voličov, nie sú známe ani mená jej kandidátov. Pravdepodobne bude jej agendu tvoriť problematika rovnosti pohlaví. Zelení sú v otázke svojho budúceho pôsobenia rozdelení. Väčšina jej vedenia presadzuje spoluprácu so Smerom, kritici svoj nesúhlas zdôvodňujú orientáciou Smeru na jadrovú energetiku. Časť SZS koketuje aj s Konfederáciou národných síl Slovenska, jej zástupcovia sa v decembri 2003 zúčastnili na jej rokovaní. To by znamenalo reprízu spolupráce zelených so SNS na začiatku 90. rokov. O kríze v SZS svedčí fakt, že strana doteraz nebola schopná určiť meno svojho predstaviteľa na kandidátke Smeru.

Záver

Politické strany vo väčšine prípadov uzavreli svoje kandidátky, resp. sú v záverečnej fáze ich zostavovania. Napriek tomu však má predvolebná kampaň pomerne rozpačitý charakter. Vo verejnej rozprave zatiaľ dominujú otázky súvisiace s blížiacimi sa prezidentskými voľbami, resp. referendom o vyhlásení predčasných volieb.

V prípade eurovolieb sa do popredia dostávajú najmä personálne otázky. Programové otázky zatiaľ nie sú predmetom záujmu politických strán. S výnimkou KSS tieto strany zatiaľ nezverejnili ani programové dokumenty európskych straníckych štruktúr, ku ktorým sa hlásia. Jednotlivé strany uplatňovali rozličné kritériá na výber svojich kandidátov. Paradoxné je, že prostredníctvom eurovolieb sa usilujú zviditeľniť najmä mimoparlamentné národne orientované subjekty, kým mimoparlamentná proeurópska ľavica presadila na kandidátku subalterných predstaviteľov. Významnejších politikov, na úrovni podpredsedov, delegovala Strana maďarskej koalície a Smer. Aliancia nového občana síce takisto nominovala na kandidátku svoju podpredsedníčku Katarínu Glončákovú-Golev, nie však na zvoliteľné miesto. Táto politička zatiaľ aj napriek dosiahnutej pozícii v straníckej hierarchii nepatrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov ANO. Všetky tieto strany zároveň prikladajú politike na úrovni EÚ veľký význam. Ostatné strany siahli po politikoch druhého sledu. Je to prekvapenie najmä v prípade najsilnejšej strany vládnej koalície SDKÚ, ktorá vstup SR do EÚ deklarovala v parlamentných voľbách 2002 ako svoju najvýznamnejšiu prioritu. Kandidatúru do Európskeho parlamentu využili niektoré strany ako šancu odsunúť nepohodlných politikov od diania na domácej scéne, resp. zavŕšiť ich neúspešné pôsobenie v domácej politike. Tak možno interpretovať napríklad nominovanie S. Kozlíka (HZDS – ĽS) alebo B. Zalu (Smer), druhá alternatíva prichádza do úvahy v prípade štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí J. Berényiho, ktorý bol terčom kritiky aj medzi priaznivcami SMK. Európske voľby zatiaľ nie sú vnímané ako prostriedok na formovanie alternatívnych politických garnitúr, či už v na celoštátnej úrovni (nové politické strany, ad hoc koalície), alebo vo vnútrostraníckom rámci. V budúcnosti sa však táto situácia určite zmení.

Napriek pomerne konštantným voličským preferenciám je zatiaľ ťažké predvídať výsledok prvých volieb do Európskeho parlamentu. Okrem už spomínanej nízkej účasti môžu karty zamiešať aj iné, doposiaľ neznáme veličiny. Nie je jasné, ako ovplyvnili nálady voličov nedávne rómske nepokoje na východnom Slovensku, otázniky vyvoláva, či sa podobné konflikty nebudú opakovať. Kyvadlo voličských nálad však môže opačným smerom vychýliť získanie investície juhokórejského Hyundaiu pri Žiline. Neznámou premennou bude výsledok prvého kola prezidentských volieb a referenda o predčasných voľbách, ktoré prebehnú ešte pred definitívnou uzávierkou kandidátnych listín. Všetky tieto faktory môžu prispieť ku vzniku nových spojenectiev, výkyvov voličských sympatií, ale aj k etablovaniu nových politických lídrov.

Volebná kampaň bude pravdepodobne prebiehať na národnej úrovni. Spomedzi európskych politických strán sa ako prví a zatiaľ jediní rozhodla viesť jednotnú kampaň novoustanovená Európska strana zelených. Či a akým spôsobom sa do nej zapojí aj SZS, je však vzhľadom na jej nejednotnosť otvorené. Programové otázky sa zatiaľ v priebehu kampane neotvorili. Vzhľadom na pretrvávajúce vnútropolitické napätie a krehkú pozíciu vlády je však pravdepodobné, že vo volebnej kampani sa budú reflektovať najmä domáce problémy. Postoje jednotlivých politických subjektov k zásadných otázkam budúcnosti EÚ sú pomerne nevyhranené. Žiadna zo strán sa zatiaľ nepokúsila definovať postintegračné záujmy Slovenska, ktoré bude potrebné presadzovať na pôde európskych štruktúr. Určité náznaky sa objavili v prípade ĽS – HZDS, ale aj táto strana sa obmedzila na personálne otázky, súvisiace s obsadzovaním kresiel vo výboroch EP. Neujasnenosť programových priorít politických strán vo vzťahu k európskej integrácii je dôsledkom absencie odbornej i politickej diskusii o dôsledkoch vstupu SR do EÚ v minulosti, keď slovenská politická reprezentácia chápala vstup do EÚ a NATO ako svoj cieľ, nie ako nástroj na realizáciu štátnych záujmov SR.

V jednotlivých otázkach možno predpokladať polarizáciu názorov medzi ANO a KDH (ľudské práva, diskriminácia, inštitucionálna reforma). Okolo KDH a Konfederácie národných síl Slovenska sa výrazne formuje euroskeptická línia v slovenskej politike. Ku koncepcii silnejšieho postavenia národných štátov sa prikláňa aj ĽS – HZDS. KSS sa bude orientovať na strach z negatívnych dôsledkov rozšírenia EÚ. Tieto obavy môže, aj s ohľadom na priebeh volebnej kampane v roku 2002, inštrumentálne využívať aj Smer. V kritickom postoji k EÚ budú mať k sebe blízko konzervatívne a národne orientované sily, do určitej miery aj komunisti. Žiadna strana však výslovne neodmieta členstvo Slovenska v EÚ a nepresadzuje vystúpenie z tejto organizácie. Zatiaľ sa však neobjavila ani žiadna politická sila, ktorá by v kampani chcela reflektovať výlučne alebo aspoň dominantne európsku agendu. V jednotlivých pristupujúcich krajinách, napríklad v Poľsku, sa snaží etablovať nestranícka občianska kandidátka, ktorú tvoria osobnosti blízke proeurópsky orientovanému tretiemu sektoru. Jej cieľom je ponúknuť alternatívu občanom sklamaným z doterajšej praxe politických strán. Vo Švédsku zas funguje tzv. Júnová listina, ktorá vystupuje voči EÚ kriticky a má pomerne vysoké, až 20-percentné šance na úspech.

Napriek veľkej nespokojnosti s vládnou politikou, keď sa koncom minulého roka až vyše 67 percent občanov nazdávalo, že vývoj na Slovensku sa uberá zlým smerom a 30 percent občanov nedôverovalo žiadnemu politikovi, je prekvapujúce, že sa tento vysoký protestný potenciál nepokúsila využiť nijaká nová politická sila. Zatiaľ teda nikto neoslovil voličov, ktorí sa nazdávajú, že  vstup SR do EÚ by mal prinesť novú kvalitu politiky.

  

Politická strana

Volebný líder

Kandidátka

Členstvo v európskych straníckych zoskupeniach

Voličské preferencie (v %)*

Programové posolstvo

SDKÚ

Peter Štastný

Neuzavretá, existujú návrhy

EPP – ED

5,6

Konfederatívne usporiadanie, prijatie Ústavnej zmluvy o EÚ

KDH

Anna Záborská

Uzavretá

EPP – ED

7,8

Kresťanské dedičstvo, zvrchovanosť v kultúrno-etických otázkach

SMK

Edit Bauer

Uzavretá

EPP – ED

10,5

Práva menšín, boj proti diskriminácii

ANO

Jozef Heriban

Uzavretá

ELDR

6,5

Boj proti diskriminácii, ludské práva

Smer

Monika Beňová

Uzavretá

PES

30,6

Boj proti diskriminácii (???)

ĽS – HZDS

Sergej Kozlík

Uzavretá

14,9

Postavenie národných štátov (???)

SNS (P. Súlovský)

Peter Súlovský

Otvorená

?

Presadzovanie záujmov Slovenska

SNS (J. Slota)

Ján Slota

Neuzavretá

6,1

Presadzovanie záujmov Slovenska, revízia podmienok vstupu, silný národný štát

Ľudová únia

Rudolf Žiak

Oľga Keltošová

Neuzavretá

UEN

 –

Presadzovanie záujmov Slovenska, revízia podmienok vstupu, silný národný štát

KSS

Neuzavretá

UEL/NGL

8,8

“Iná Európa”, revízia podmienok vstupu do EÚ

Slobodné fórum

*Zdroj: Focus, február 2004.

 

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA