Európsky parlament žiada účinnejší boj proti daňovým únikom

Európsky parlament dňa 2. septembra 2008 schválil Správu o koordinovanej stratégii s cieľom zlepšiť boj proti daňovým podvodom. Vo svojom uznesení sa kriticky vyjadril k súčasnému stavu v oblasti daňových podvodov a únikov. Naliehavo vyzval Európsku komisiu, aby urýchlene prijala efektívne opatrenia na odhaľovanie, predchádzanie a zníženie počtu daňových podvodov, s ťažiskom na daň z pridanej hodnoty.

Súčasný stav:

Daňové podvody majú vážne dôsledky na štátne rozpočty. Vedú k porušovaniu zásady spravodlivého zdaňovania a môžu spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže a fungovanie vnútorného trhu.

V roku 2004 predstavovali úhrnné príjmy z daní, t.j. príjmy z daní a povinných príspevkov na sociálne zabezpečenie v Európskej únii 4 100 miliárd EUR, t.j. 39,3 % HDP. Odhaduje sa, že úhrn daňových podvodov predstavuje 2,5 % HDP.

Špecifickou oblasťou je daň z pridanej hodnoty, kde dochádza k najmasívnejším daňovým únikom. Odhaduje sa, že straty z podvodov pri tomto type dane dosahujú 60 – 100 miliárd EUR ročne.

Členské štáty únie sú rozsahom podvodov veľmi znepokojené. Voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu spôsobuje, že členské štáty sú čoraz menej schopné bojovať proti daňovým podvodom samostatne. V medzinárodnom meradle tento problém ďalej zhoršuje fenomén globalizácie.

Na pripomenutie treba uviesť, že súčasný „prechodný“ systém, ktorý pochádza z roku 1993, je výsledkom kompromisu. Na jednej strane bol zámer vytvoriť jednotný trh bez hraničných kontrol, na druhej strane sa členské štáty nedohodli na takom stupni harmonizácie DPH, ktorý by vytvoril homogénny vnútorný trh EÚ.

Európska komisia spočiatku navrhla prijatie systému založeného na krajine pôvodu, t.j. zdaňovanie sadzbou členského štátu vývozu. Európska rada však nakoniec prijala tzv. prechodný systém, ktorý umožnil zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach spoločenstva, pričom zároveň ponechal možnosť výberu dane v členskom štáte určenia.

V rámci prechodného systému sa DPH ako spotrebiteľská daň účtuje na mieste spotreby ako percento ceny konkrétneho výrobku. Pri pohybe výrobku z jednej firmy do druhej (medzi registrovanými platcami DPH) sa DPH účtuje, vyberá a odvádza domácemu daňovému úradu.

Pri operáciách v rámci Únie, ktoré majú v súčasnosti nulové daňové zaťaženie, vývozca neúčtuje DPH, ale môže požiadať o vrátenie vstupnej DPH. Naopak, kupujúci neplatí DPH, ale musí ju účtovať pri následnom predaji a túto DPH odviesť svojmu daňovému úradu.

Čoraz väčší podiel daňových únikov možno vnímať ako vedľajší účinok spomínaného režimu DPH zavedeného v roku 1993. Týka sa to najmä nulového daňového zaťaženia operácií v rámci Únie, keď obchodné subjekty neúčtujú DPH, pričom však môžu požiadať o vrátenie vstupnej DPH.

Vzhľadom na to, že na operácie v rámci Únie sa uplatňuje nulová sadzba, takéto operácie vytvárajú predpolie pre daňové úniky v dodávateľskej krajine. Príkladom je, keď dodávateľ po tom, ako ohlási dodávku v rámci Únie, si tovar špekulatívne ponechá na predaj na domácom trhu (bez DPH), alebo c krajine určenia (pretože príjemca tovaru nezaplatí DPH splatnú pri doručení), prípadne prostredníctvom podvodu typu chýbajúceho obchodného subjektu.    

Okrem falošných daňových priznaní a neoprávnených odpočtov existuje jeden zvláštny podvod nazývaný podvod typu „kolotoč“. Ten najčastejšie využíva prepojenie operácií v rámci členského štátu (s uplatnením DPH) a operácií v rámci Únie (bez uplatnenia DPH medzi zmluvnými stranami).

Pri tomto type podvodu podvodníci dovážajú tovar s nulovou sadzbou, pri predaji tovaru v dodávateľskom reťazci účtujú DPH, pričom si však peniaze privlastnia namiesto toho, aby ich odviedli daňovému úradu. Kolotoč pokračuje, ak sa tovar opakovane vyváža a dováža, čím daňové straty, ale aj zisky podvodníkov narastajú. V poslednom období možno sledovať aj čoraz častejšiu účasť subjektov so sídlom v tretích krajinách na týchto podvodoch.

Návrhy na riešenie:

a) administratívna spolupráca

Európska komisia vo svojom aktuálnom oznámení ostatným inštitúciám EÚ vyzdvihuje najmä oblasť administratívnej spolupráce. V prvom rade žiada členské štáty Únie, aby lepšie využívali existujúci právny rámec o administratívnej spolupráci tak, aby zodpovedal rozsahu obchodu v rámci Únie. Ide predovšetkým o Nariadenie Rady EÚ č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci  v oblasti dane z pridanej hodnoty.

Podľa Komisie členské štáty uvádzajú viaceré príčiny nedostatočného využívania nástrojov spolupráce: jazykové problémy, nedostatok ľudských zdrojov a nedostatočnú znalosť postupov spolupráce na úrovni kontrolných úradníkov.

Komisia upozorňuje, že nastal vhodný čas na vytvorenie systému kontroly na základe kvantifikovateľných ukazovateľov, ktorý by zabezpečil, aby bol každý členský štát schopný poskytnúť a skutočne poskytoval účinnú pomoc partnerským členským štátom pri zisťovaní daňových podvodov. Multilaterálne audity by sa mali stať pravidlom vzhľadom na význam obchodu na úrovni Únie.

Komisia preto vypracovala návrh nariadenia o vzájomnej administratívnej pomoci na účely ochrany finančných záujmov Únie proti podvodom a akejkoľvek nezákonnej činnosti. Tento návrh by objasnil a posilnil právny rámec tejto operatívnej pomoci a už na úrovni vzájomnej

Administratívnej pomoci by umožnil využívanie informácií o podozrivých finančných transakciách. Tiež by poskytol podrobný rámec pre operatívnu pomoc a spravodajské služby zo strany Európskeho úradu pre boj proti podvodom. Schválenie tohto návrhu inštitúciami EÚ je však zatiaľ otvorené.

Komisia tiež navrhuje, aby bolo zriadené koordinačné fórum pre na vysokej úrovni, kde by sa otázky podvodov a spolupráce medzi členskými krajinami skúmali na globálnejšej úrovni. Nakoľko daňové podvody nekončia na vonkajšej hranici Únie, pokladá Komisia za samozrejmé rozvíjať aj externú – multilaterálnu časť administratívnej spolupráce.

Ako konkrétne výstupy v oblasti administratívy DPH Komisia navrhuje prijatie porovnateľných opatrení proti účastníkom podvodu, najmä pokiaľ ide o sankcie a trestné stíhanie, nezávisle od skutočnosti, či spáchaný podvod alebo nevedie k úniku daňových príjmov vo vlastnom členskom štáte.

Komisia odporúča realizovať častejšie a podrobnejšie automatizované výmeny informácií medzi členskými štátmi, dokonca navrhuje uvážiť priamy prístup k národným databázam.

Bolo by vhodné vytvoriť štandardizované elektronické formuláre a formáty pre jednotlivé druhy výmeny informácií a spolupráce.

b)  Úvahy o zmenách systému dane z pridanej hodnoty

Európska komisia má názor, že je potrebné analyzovať slabé stránky súčasného systému DPH vzhľadom na možnosti, ktoré vytvára pre daňové podvody. Ide najmä o zdaňovanie zásielkového predaja, pravidlá zdaňovania nových a ojazdených dopravných prostriedkov, alebo aj o pravidlá zdaňovania obchodných výmen mimo Únie všeobecne. Takýto postup by mohol zefektívniť súčasný systém a riešiť viacero druhov podvodov už od roku 2010.

Na druhej strane viaceré štáty EÚ zastávajú názor, že je potrebné zmeniť systém DPH tak, aby bolo možné znížiť straty na príjmoch z DPH spôsobené podvodmi. Časť z nich obhajuje rozšírenie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti na vnútorné operácie členských štátov spochybňujúc tak zásadu rozdelenej platby, ktorá sa až doteraz pokladala za kľúčový prvok systému DPH.

Takáto diskusia prebehla i v Európskom parlamente. Len prednedávnom, Nemecko, počas svojho predsedníctva navrhlo uplatňovať mechanizmu prenesenej daňovej povinnosti, avšak tento návrh sa nestretol v členských krajinách s podporou.

Platí totiž, že podobne ako v prípade dane z predaja, výber DPH zostáva na konečnom obchodnom subjekte, ktorý musí plnú výšku DP/H odviesť daňovému úradu. Takisto môžu pri prenesení daňovej povinnosti vzniknúť nové typy podvodu, ktoré sa prejavia vo forme nárastu daňových strát na maloobchodnej úrovni a v zneužívaní identifikačných čísel DPH.

Ďalším diskutovaným riešením je systém založený na mieste pôvodu. Podľa tohto systému sa DPH účtuje sadzbou vyvážajúceho členského štátu. To by znamenalo návrat k modelu, ktorý v roku 1993 navrhovala Komisia. Členské štáty však rovnako ako vtedy, ani teraz nie sú ochotné vzdať sa svojej suverenity v určovaní sadzieb DPH.

Bez konečného výsledku bol diskutovaný i systém založený na mieste určenia. Vychádza z účtovania DPH sadzbou dovážajúceho členského štátu, t.j. sídla nákupcu. Neexistovala by potreba zúčtovania, ale bolo by potrebné doplniť túto možnosť o systém jedného kontaktného miesta, v ktorom by si obchodný subjekt mohol splniť všetky svoje povinnosti týkajúce sa DPH v súvislosti s povinnosťami v celej EÚ, v členskom štáte, v ktorom má sídlo.

c)  Závery:

Pri každom z diskutovaných modelov platí rovnaké pravidlo – neexistuje dostatočná politická vôľa pre jeho realizáciu. Každý z nich má svoje riziká, viaceré kroky v prípade ich realizácie by mohli znamenať neúmerné nákladové a administratívne zaťaženie štátu aj podnikateľov.

Preto, za momentálnej situácie sa ako najreálnejšie východisko javí urgentné prehĺbenie spolupráce a výmeny informácií medzi administratívnymi orgánmi jednotlivých členských štátov v rámci platného systému DPH.

Týmto smerom sa uberajú aj jednotlivé body uznesenia Európskeho parlamentu ku Správe o koordinovanej stratégii s cieľom zlepšiť boj proti daňovým podvodom.

REKLAMA

REKLAMA