Menej direktívy, viac komunikácie a motivácie

"Hrozby vyvlastňovania pre energetické spoločnosti spolu s dôsledkami finančnej krízy môžu obmedziť príliv nových investícií aj do rozvoja jadrovej energetiky, a tým vážne ohroziť bezpečnosť dodávok energií", povedal na zasadnutí tretieho Energetického fóra v Bratislave poslanec EP Ján Hudacký (EPP-ED).

Autor v úvode príspevku uvádza, že po prvých dvoch zasadaniach ENEF v Bratislave a Prahe mal „určité obavy, či fórum bude mať dostatok nových podnetov a dostatok odvahy na riešenie celého komplexu problémov týkajúcich sa jadrovej energetiky a energetiky v EÚ vôbec“. Ako ďalej povedal, veľmi ho teší neustály záujem zástupcov relevantných inštitúcií a energetických spoločnosti na hľadaní najoptimálnejších prístupov pre ďalší rozvoj jadrovej energetiky berúc do úvahy stále sa meniace ekonomické, environmentálne a sociálne prostredie, nielen v EÚ ale aj vo svete.

Finančná kríza a následná hospodárska recesia a klimatické zmeny sú podľa autora dostatočne vážnymi faktormi, na ktoré je treba reagovať aj v oblasti jadrovej energetiky. „Trúfam si dokonca povedať, že práve jadrová energetika môže dať niektoré jasné odpovede, ktoré môžu byť východiskom pri riešení ekonomických a environmentálnych problémov“, pokračuje vo svojom príspevku.

Aby sa tak stalo, EK tak ako aj niektoré členské krajiny, resp. ich vlády sa musia vzdať stále tvrdších reštriktívnych a často nesystémových opatrení pripravované voči energetickému sektoru, myslí si europoslanec. „Klimaticko-energetický balíček, predovšetkým ETS, musí byť pre jadrovú energetiku hnacím motivačným faktorom, nie naopak. Nadmerné regulačné opatrenia niektorých vlád, resp. tzv. nezávislých národných regulátorov, určite neprispievajú k ďalšej liberalizácii energetického trhu, po ktorej tak EK ako aj EP volá“.

Hrozby vyvlastňovania pre energetické spoločnosti spolu s dôsledkami finančnej krízy môžu obmedziť príliv nových investícií aj do rozvoja jadrovej energetiky, a tým vážne ohroziť bezpečnosť dodávok energií, uvádza ďalej Hudacký.

„Východiskom z tejto situácie musí byť permanentná komunikácia a hľadanie kompromisov medzi relevantnými subjektmi, predovšetkým zástupcami EK, vlád členských krajín a energetického sektora. Dotknuté subjekty musia posudzovať súčasnú zložitú situáciu veľmi citlivo a triezvo odhadovať možné dopady svojich rozhodnutí na celú hospodársku sféru. Očakávame od členských štátov jasné stratégie rozvoja ich energetického mixu aj s ohľadom na riešenie klimatických zmien.“ 

„Výzvou týchto dní“ je podľa autora „menej direktívnych opatrení, viac komunikácie a viac motivačných podnetov“. V súčasnej finančnej kríze, viac ako inokedy, sa podľa jeho slov môžeme spoliehať, že práve súkromný kapitál energetických spoločnosti bude rozhodujúci pri financovaní nových energetických projektov, a teda aj jadrových elektrárni. Investície do jadrovej energetiky prinesú podľa neho okrem čistej elektrickej energie aj významné podnikateľské príležitostí pre dodávateľov – malé a stredné spoločnosti, čo v období hospodárskej recesie nebude určite zanedbateľným prínosom, pripomína.

Hudacký záverom pripomína a súhlasí s predsedom EK J.M. Barrosom, predsedom EK, ktorý na poslednom zasadaní ENEF v Prahe vyjadril presvedčenie, že do roku 2020 by 60% elektrickej energie v EÚ mohlo byť generované z jadrových a obnoviteľných zdrojov. Pri „dobrej vôli a odvahe zainteresovaných subjektov“ je podľa europoslanca tento cieľ splniteľný aj za prispenia Slovenských elektrární, ktoré začínajú s dostavbou dvoch jadrových blokov v Mochovciach.


Celý príspevok nájdete na tejto linke
 

 

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA