Reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky – globálne výzvy

Vystúpenie poslanca Európskeho parlamentu Petra Bacu k „zdravotnej prehliadke reforiem Spoločnej poľnohospodárskej politiky“.

Príspevok odznel na porade (28.1.2008) zorganizovanej ministerkou pôdohospodárstva Zdenkou Kramplovou, ako odštartovanie celoslovenskej diskusie na túto tému.

Je len prirodzené, že súčasťou diskusie sa stali aj perspektívne témy novej SPP a ďalšieho spoločného rozpočtu EU po roku 2014, píše autor. Na budúci rok sa majú prijať zásadné rozhodnutia pre nastavenie rozpočtu EU pre obdobie 2014-2021. Pre Slovenskú republiku je to dôležité preto, lebo na jednej strane sa objavujú hlasy ďalej znižovať rozpočet pre poľnohospodárstvo, a na druhej strane sa poukazuje na to, že už nebude stačiť znížený agrárny rozpočet na zabezpečenie úloh ktoré toto odvetvie má plniť. Poukazuje sa pritom na fakt, že pred 20 rokmi bol podiel výdavkov na pôdohospodárstvo z celkového rozpočtu EU až 80 %, v súčasnosti to už je menej než 35%. Tento záporný trend ešte zvýrazňujú fakty, že vtedy predstavoval rozpočet EU 1,20 % HDP členských štátov a dnes je to 1%, pričom išlo o ekonomicky najsilnejšie štáty EU, a dnes sa jedná aj o podiel z rozpočtov ekonomicky slabých nových členských štátov. Reálne teda ide len o jednu štvrtinu percenta HDP na podporu poľnohospodárstva, uvádza europoslanec Baco.

Hlavné princípy tejto reformy SPP, chce Francúzsko sformulovať v druhom polroku tohto roku, počas svojho predsedníctva v Rade EÚ. Francúzsko, ako neformálny líder v agrárnej politike EÚ, už aj veľmi aktívne začalo robiť prieskum stanovísk jednotlivých členských štátov na túto tému.

Snahu podľa člena Výboru pre regionálny rozvoj EP však nezužujeme len na Francúzsko. Ako uvádza, slovenské námety sa stretli s podporou susedných štátov. Išlo o diskusné fórum V-4, za prítomnosti francúzskych a britských zástupcov. Slovenské námety predstavoval Peter Baco aj na konferencii organizovanej Spojeným kráľovstvom v apríli minulého roku. Poukázal na možnosti spolupráce v tých oblastiach kde sú naše názory blízke, zároveň s jasným sformulovaním našich postojov k tým problémom, kde sa naše názory odlišujú. Podľa Petra Bacu hovoríme o týchto veciach aj s Nemcami a s ďalšími štátnymi predstaviteľmi. Osobne rokoval o budúcej podobe SPP aj s najvyšším predstaviteľmi Komisie. 

Nová podoba agrárnej politiky EÚ sa v tejto chvíli ešte definitívne neformuluje, hovorí slovenský europoslanec. Zbierajú sa zatiaľ názory a hľadajú sa partneri pre presadzovanie národných záujmov.

Ako príklad protichodných záujmov uvádza, že kým napr. Veľká Británia navrhuje úplne zrušiť priame platby, pôvodná francúzska pozícia bola nerobiť veľké zmeny. Toto sa však po nástupe prezidenta Sarkozyho dosť zmenilo. Dnes možno povedať, že všeobecná zhoda v EÚ je v tom, že SPP v dnešnej podobe sa musí zásadne zreformovať, ale panujú veľké rozdiely v tom ako.

Predstavu o zreformovanej SPP charakterizuje Peter Baco nasledovne: „V prvom rade chceme, aby bola SPP spravodlivá – teda uplatňovala sa vo všetkých štátoch rovnako, bez výnimiek pre jednotlivé štáty, bez ďalšej diskriminácie na tzv. historickom princípe. Druhou našou prioritou je, aby zreformovaná SPP bola perspektívna, aby reflektovala globálne pohyby vo svete, aby sa čo najmenej menila. Aby reagovala na dlhodobé vízie a bola riadne, ako spoločná, aj orgánmi EÚ riadená. Chceme získať našich partnerov pre myšlienku skončiť vzájomnú nekalú administratívnu konkurenciu medzi starými a novými členskými štátmi a namiesto toho sa spoločne sústrediť predovšetkým na podporu opatrení pre znižovanie nákladov, pre priblíženie sa k svetovým cenám a pre aktívnu reakciu na  globálne výzvy. Nechceme, aby sa zo stále stenčujúcich sa finančných zdrojov SPP financovalo ničnerobenie, alebo utlmovanie poľnohospodárstva v Európe. Chceme, aby zreformovaná SPP plnila základné funkcie agrárnej politiky, vrátane sociálnej, enviromentálnej a nenahraditeľné  stabilizačné a rozvojové  role v rurálnych oblastiach. Navrhujeme však predovšetkým, aby SPP plnila jedinečnú rolu stabilizácie prirodzene nestabilného agropotravinárskeho trhu.“            

Zároveň autor identifikuje výzvy, na ktoré je treba aktívne reagovať spoločnými silami EÚ, a ktoré sú zreteľné z predpokladaných globálnych tendencií budúceho vývoja:

  • Do roku 2025 porastie najrýchlejšie svetová populácia, až nad 9 mld. obyvateľov
  • Výmera pôdy na obyvateľa sa dostane pod 20 árov na hlavu.
  • Prosperita bývalých rozvojových zemí vedie k násobkovému  nárastu spotreby živočíšnych bielkovín, na produkciu ktorých treba viac násobné množstvo rastlinných bielkovín.
  • Tlak na využitie biomasy pre technické /najmä energetické účely  bude silnieť.
  • Globálne otepľovanie bude pokračovať.
  • Porastú riziká a možnosti výskytu epidémií a nákaz.
  • Najkritickejším bodom sa stáva nedostatok vody.
  • Využívanie agrárnych obchodov pre presadzovanie politických záujmov bude narastať.
  • Globálne obchodné systémy posilňujú svoju dominanciu, vrátane obchodných značiek.
  • Biotechnológie a precízne technológie ponúkajú perspektívne možnosti až štvrtinového znižovania nákladov.
  • Mení sa pohľad na význam a postavenie  pôdohospodárstva v spoločnosti nielen ako na stabilizujúce ale aj ako dynamizujúce odvetvie.

Akceptácia týchto globálnych tendencií nám vyhovuje a je v našom záujme presadzovať reformu SPP, ktorá ich rešpektuje, koštatuje Peter Baco. Pozitívna reakcia na tieto perspektívne výzvy, by sa mala stať aj podstatou korekcie reforiem z roku 2003, pretože v žiadnom inom odvetví nie je tak prepojené súčasné, strednodobé a dlhodobé dianie ako v hospodárení v prírode, ako pri výrobe potravín, uzatvára europoslanec.


Kompletné znenie príspevku nájdete nájdete na tejto linke

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA