Rodina spoločnosti, spoločnosť rodine

Príhovor europoslankyne na Regionálnej prípravnej konferencii na dvadsiate výročie Medzinárodného roku rodiny “Rodina spoločnosti, spoločnosť rodine”.

V dnešnej dobe je jednou z hlavných politických otázok v rámci Európskej únie ekonomická hodnota rodiny. Ľudia chcú perfektné deti a dokonalé rodiny. V každodennom živote musíme tvrdo pracovať, aby sme dosiahli dokonalosť. Nedávno som čítala príbeh matky, ktorá má deti v pubertálnom veku: "Je to čudné, že ľudia chcú "dokonalé" deti. Vo veku 46 rokov som bola krátky čas tehotná (potratila som), ale aj napriek veku som odmietla prenatálne vyšetrenie plodu, pretože v tej dobe boli moje ďalšie deti už tínedžermi. Pochopila som, že neexistuje žiadny prenatálny test, ktorý by vedel diagnostikovať záchvaty hnevu, nočné pomočovanie, lezenie na strechy, vyskakovanie z okna z druhého poschodia, jazda rýchlosťou 100 km za hodinu tam, kde je zóna 40, šoférovanie automobilu 20 km bez toho, aby bol v aute nejaký olej, nepochopenie matematiky alebo fyziky, stratenie celkom novej bundy značky „Starter“, alebo kakanie na chodník za kostolom. Ani jednu z vyššie zmienených „diagnóz“ nie je možné identifikovať prenatálnym testom, tak prečo sa ním obťažovať? Žiadne dieťa nie je dokonalé! Zmierte sa s tým."

Matky v domácnosti sa v každej situácii snažia a aj budú snažiť zachovať lásku a šťastie v rodine. Matky aj otcovia, len aby sa nezabudlo. Neviditeľné domáce práce nie sú predsa obmedzené len na ženské pohlavie. Ale prirodzený cit matiek pre starostlivosť spôsobuje, že je úplne normálne, že ženy sa starajú. A mali by sme byť na to patrične hrdé.

V Európe je neplatená starostlivosť o rodinu definovaná ako tie aktivity súvisiace so starostlivosťou, ktoré sú poskytované niektorým členom domácnosti pre ostatných členov z tej istej domácnosti, tzn. deti a ostatných dospelých, alebo príbuzných žijúcich mimo túto domácnosť, a to bez akejkoľvek peňažnej protihodnoty. Takáto aktivita súvisiaca so starostlivosťou je považovaná za produktívnu práve vtedy, ak môže byť delegovaná na inú osobu. Ide o takzvané "kritérium tretej strany".

Na pozadí procesu verejnej politiky stojí otázka: Odrádza neplatená starostlivosť o rodinu od účasti na trhu práce?

Blahobyt je na úrovni štátu často zastúpený celkovými príjmami, respektíve produkciou na hlavu (napríklad HDP pripadajúce na jedného obyvateľa). Zmeny tohto blahobytu sú merané tempom ekonomického rastu. Avšak ani jedno z týchto kritérií nevystihuje situáciu, kedy v spoločnosti existuje značné množstvo neplatenej práce, alebo je ekonomický rast dôsledkom nahradenia platených pracovných hodín neplatenými. Produkcia realizovaná v rámci domácnosti predstavuje dôležitý aspekt ekonomickej aktivity. Jej ignorovanie môže viesť k nesprávnym záverom o úrovni a zmenách blahobytu. Veľký podiel tejto neplatenej práce, ktorá je často opomínaná, tradične vykonávajú ženy. To vedie k podceňovaniu ekonomického prínosu žien starajúcich sa o domácnosť.

Rodiny venujú značnú časť neplateného času produktívnym činnostiam, ako je napríklad varenie, upratovanie a starostlivosť. Táto neplatená práca zvyšuje celkovú spotrebu tovarov a služieb a predstavuje implicitný príjem. Ako sa krajiny industrializujú, veľká časť domácej produkcie potravín, oblečenia a starostlivosti o rodinných príslušníkov sa presúva na trh, kde ju rodiny nakupujú. Hoci ide len o jednoduchý presun od netrhového sektoru k trhovému, premieta sa aj do rastu na strane príjmov meraných cez agregáty príjmov a produkcie a tak vytvára falošný dojem zlepšovania sa životnej úrovne.

Ignorovanie domácej výroby môže tiež skresliť meranie príjmových rozdielov a mieru chudoby. Napríklad rodiny, kde jeden rodič má čas na to, aby vykonával rutinné domáce práce a staral sa o deti, budú mať vyšší disponibilný príjem ako tie rodiny, ktoré síce majú rovnaký príjem, ale obidvaja rodičia pracujú a popri svojej práci externe využívajú služby upratovania a starostlivosti o deti. Z pohľadu štandardných meraní životnej úrovne domácností sú tieto dva druhy rodín totožné. Ak však porovnáme ich rozšírený príjem, ktorý zahŕňa aj hodnotu produkcie vytvorenej v rámci domácnosti, príjmové rozdiely medzi rodinami sa zväčšia.

Okrem neplatenej práce v domácnosti ľudia vykonávajú aj nevyhnutnú neplatenú prácu pre svojich príbuzných, ktorí žijú mimo domácnosť, ako aj pre širšiu komunitu. Dobrovoľná práca, ako je napr. pomoc susedom, starostlivosť o seniorov alebo o osoby so zdravotným postihnutím, podpora charity, pomoc novým prisťahovalcom, trénovanie športových tímov, alebo spravovanie škôl, tiež prispieva k spoločenskému blahobytu, ale nie je zahrnutá v tradičných hospodárskych kritériách.

Pri formulovaní verejnej politiky tu takto narážame na dôležitý problém:

Viacnásobná diskriminácia žien pri vykonávaní neformálnej a netrhovej práce spočíva v opozícii medzi logikou trhu a logikou ľudskej podstaty. Podľa ekonomickej logiky trhu musí byť každý občan produktívneho veku začlenený do trhu práce. Logika ľudskej podstaty však hovorí, že novorodenec jednoducho potrebuje svoju matku a otca na vytvorenie riadneho základu pre rozvoj svojho ľudského potenciálu. Starostlivosť o dieťa vedie k nárastu úloh, ktoré spravidla vykonávajú matky, ale aj k prísnejšiemu časovému rozvrhu z dôvodu biologického rytmu dojčaťa. Európske politiky sa striktne neprispôsobili týmto praktickým ľudským požiadavkám. Naďalej sa pokračuje v oddeľovaní kompatibility profesionálneho života a rodinného života, pričom tieto dva priestory a časy sa neponímajú globálne. Ženám sa umožnil prístup k formálnej profesionálnej činnosti, avšak bez podstatného prepracovania spôsobu fungovania inštitúcií, pričom bol ako hlavný organizačný princíp ponechaný pojem slobodnej voľby.

Nikto vážne nespochybnil skutočnosť, že ženy si môžu zvoliť úspešnú profesionálnu kariéru, možnosť, ktorú už 30 rokov podporujú mnohé legislatívne ustanovenia týkajúce sa rovnosti príležitostí pri vstupe na pracovný trh. Napriek tomu však bude diskriminovanou žena, ktorá si slobodne zvolí svoj osobný rast investovaním do formovania ľudského potenciálu budúcich generácií, starostlivosti o závislé osoby (bez ohľadu na vek alebo stav závislosti) alebo do vytvárania sietí solidarity medzi generáciami. Žena investuje v zmysle ľudského kapitálu. Ovocie z tejto dlhodobej investície sa premieta cez tok budúcich príjmov, ktoré vytvára ľudský potenciál, pripomína nám Gary Becker, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu (1992). Žiadna národná štatistika účtovných systémov (ŠÚS) totiž nezachytáva túto konkrétnu investíciu – štatistici v oblasti práce ju nepoznajú. Neformálna práca vykonávaná ženami nie je zachytená v žiadnej štatistike a nie je uznaná, hoci všetci pozorovatelia sa zhodujú v tom, že v bežnom živote skutočne existuje.

Jednotlivé alternatívy, ktoré sú k dispozícii pri voľbe medzi formálnym zamestnaním a neformálnou, netrhovou prácou, však nemajú v konečnom dôsledku rovnaký efekt. Ak sa ženy chcú rozhodnúť medzi formálnym zamestnaním, všeobecne nazývaným „profesionálna kariéra“, a neformálnou netrhovou prácou, ktorá sa všeobecne nazýva „podpora ľudského potenciálu a solidarity medzi generáciami“, viacnásobná a latentná diskriminácia žien spočíva v povinnosti zvoliť si medzi dvomi alternatívami, ktoré nie sú uznané za rovnocenné v ekonomickej rovine.

Postoj spoločnosti je založený na tom, že ženy si môžu slobodne zvoliť medzi dvomi logikami, z ktorých každá má svoje opodstatnenie pri širšom ako trhovom pohľade. Výzva je spojená s požiadavkou neustúpiť jednoduchosti ekonomickej logiky trhu, ktorá je bez obmedzení, ale podporovať verejné blaho a budúcnosť spoločnosti zameranej na rozvoj človeka. ŠÚS a HDP členských štátov nemajú žiaden ukazovateľ šťastia a kvality života ľudí v jednotlivých sociálnych vzťahoch. Zvýšenie národného dôchodku nevedie nevyhnutne k nárastu spoločného blahobytu. Nie náhodou sa nedávno výskumné komunity z oblasti sociálnych a ekonomických vied toľko venovali definovaniu ukazovateľa, ktorý by skutočne zohľadnil blahobyt obyvateľov krajiny.

Uznanie neformálnej práce žien – svetový problém

Uznanie dlhodobej investície žien do vytvárania ľudského potenciálu a solidarity medzi generáciami za neformálnu a netrhovú, ale ekonomicky dlhodobo rentabilnú prácu, ako aj jej zohľadnenie v ŠÚS a HDP predstavuje medzinárodný problém. Správa o ľudskom rozvoji sveta z roku 1995, zameraná na „revolúciu rovnosti pohlaví“sa začína nasledujúcim konštatovaním: „Vyjadrenie práce, ktorú ženy vykonávajú mimo trhu, v peňažnej hodnote predstavuje viac ako len otázku spravodlivosti. (…) Ak by sme viacero ľudských činností považovali za trhové transakcie, hodnotené podľa platných miezd, dospeli by sme ku gigantickým peňažným ohodnoteniam

Modernizácia ŠÚS, prehodnotenie pojmu práce žien

Pokiaľ ide o ŠÚS, bude nevyhnutné prehodnotiť definíciu práce a zaradiť do nej neformálnu, netrhovú prácu. Hodnovernosť štatistík môže posilniť lepšie pochopenie činností žien a ich správania na trhu práce. Čo najpresnejšie porovnanie na základe politicky neutrálnych otázok, týkajúcich sa zamestnanosti žien a zamestnanosti mužov, by ozrejmilo silné a slabé miesta štatistík a poskytlo údaje o tom, čo treba zlepšiť a ako to dosiahnuť.

Táto zmena by bola opodstatnená aj z iných dôvodov. Na jednej strane by používatelia štatistík, napríklad trhoví analytici a politickí lídri, mali k dispozícii oveľa kompletnejšie informácie, čo je dôležité, pretože muži často obsadzujú miesta veľmi odlišné od miest obsadzovaných ženami a pretože zmeny na trhu práce sa ich nedotýkajú rovnakým spôsobom. Na druhej strane by používatelia mali možnosť pochopiť a analyzovať zvláštne postavenie pracujúcich žien, ako aj obmedzenia ich postavenia v porovnaním s postavením mužov. Tým by sa získali silnejšie argumenty v prospech rovnosti pohlaví na trhu práce. Prínos žien sa totiž systematicky podceňuje a nesprávne vysvetľuje, čo udržiava deformovaný obraz o ekonomike krajiny a jej ľudských zdrojoch, a naďalej pokračuje bludný kruh nerovnosti medzi mužmi a ženami, ktorý ešte zhoršuje uplatňovanie neprispôsobených politík a programov. Základom je teda určiť, aké prvky majú obsahovať pracovné štatistiky, aby sa zdôraznili všetky existujúce podobnosti a rozdiely v postavení mužov a žien na trhu práce, s cieľom ponúknuť ženám skutočnú voľbu bez diskriminácie podľa ich veku a životného cyklu, ten najlepší rozvoj pre ne samotné, čo napokon bude na úžitok verejného blaha spoločnosti na akejkoľvek úrovni.

Záver: Konkrétny projekt

Vážení priatelia, na záver by som chcela navrhnúť Výboru národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci konkrétny projekt v spolupráci so Štatistickým úradom Slovenskej republiky a našimi vysokými školami. Mali by sme spoločne vytvoriť naše vlastné ukazovatele, ktoré by nám umožnili kvantifikovať neplatenú prácu žien v rámci domácnosti. Nie je to len otázka spravodlivosti voči tým ženám, ktoré sa rozhodli venovať svoju energiu a čas starostlivosti o domácnosť, členov rodiny, či širšiu komunitu. No zároveň by nám takéto ukazovatele ukázali skutočné bohatstvo našej krajiny tým, že by sa do štatistík začlenili popri peňažných aj nepeňažné ukazovatele. Takáto aktivita by mohla byť testom aj pre ostatné členské štáty EÚ v strednej a východnej Európe. Ak budeme mať dôkazy na národnej úrovni, národné vlády aj Európska komisia by mohli zmeniť svoj zdržanlivý až odmietavý postoj k uznávaniu ekonomickej hodnoty neviditeľnej práce pri starostlivosti o rodinu.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA