Sexuálna výchova = základné právo na informácie o sexualite

Na Slovensku stále nemáme vytvorený systém, ktorý by garantoval, že žiaci získajú aspoň minimálnu sexuálnu gramotnosť, pripomína vo vystúpení na odbornej konferencii poslankyňa Európskeho parlamentu Katarína Neveďalová.

"Sexuálnu výchovu vnímam, ako základné právo na relevantné informácie o sexualite a všetkých širokých témach s tým súvisiacich. Od funkcie a anatómie pohlavných orgánov cez hygienu, antikoncepciu a materstvo či riziká chorôb a ako neodmysliteľnú a veľmi dôležitú súčasť vnímam aj výchovu postoja k opačnému pohlaviu.

Myslím si, že deti a mládež by mali vyváženým spôsobom od útleho veku získavať informácie a možnosť vymieňať si názory ako v rodine, tak aj v školských zariadeniach. Aj deti si uvedomujú svoju sexualitu a tak isto aj ich prejavy a komunikácia sú zviazané so sexualitou. To znamená, že sú sexuálne bytosti. Nehovorím vám nič nové. Toto dobre vieme vyše sto rokov, od čias Freuda. A teda viesť diskusiu alebo o tom niekoho presviedčať považujem v dnešnej dobe za absurdné. Veď stačí všetkým dobre známy príklad z praxe. Malí škôlkari, ktorí sa hrajú na mamičku a ocka alebo pri prezliekaní do pyžama si všimnú, že dievčatá „tam“ majú niečo iné ako chlapci.

To znamená, že už v tomto veku treba vhodnou formou začať postupne deti oboznamovať s prirodzenými rozdielmi medzi chlapcami a dievčatami, mužmi a ženami, samozrejme v prvom rade v rodinnom prostredí. V tejto chvíli sa však nechcem venovať otázke tzv. „povinnosti“ rodičov diskutovať so svojimi deťmi o tejto, možno, pre viacerých „chúlostivej“ téme. Pozornosť chcem venovať najmä vzdelávaniu o sexualite v školskom prostredí.

A práve tu narážame na problém mýtov, individuálneho postoja učiteľov, otázku vierovyznania a regionálnych rozdielov. A všetci veľmi dobre vieme, že sexuálna výchova v školách je iná pri liberálnom učiteľovi vo veľkom meste, iná v dedine s religiózne založeným obyvateľstvom, dokonca sú školy, kde sa jej úplne vyhýbajú, alebo sú také, kde žiakov dokonca strašia nezmyslami.

Sexuálna výchova je  síce zapracovaná do štátneho vzdelávacieho programu (v rámci predmetov ako prírodoveda, biológia, etika, aj do „inovovaných“ učebných osnov Výchovy k manželstvu a rodičovstvu) a inovovaných osnov, tie sa však v podstate ničím nelíšia od starých.  A tu je kameň úrazu. Stále nemáme vytvorený systém, ktorý by garantoval, že žiaci získajú aspoň minimálnu sexuálnu gramotnosť.

Viete, aj ja patrím k veriacim ľuďom. A nemyslím si, že vierovyznanie môže byť prekážkou. Skôr si myslím, že otvorené otázky viera verzus sexuálna výchova sú zneužívané vo viacerých rovinách.

Akoby pre oponentov sexuálnej výchovy neboli postačujúce mnohé existujúce štúdie viacerých vedných disciplín. Tieto štúdie jednoznačne dokazujú potrebnosť sexuálnej výučby nielen  v rodine ale aj v školách. A práve ony vyvracajú mýty, že sexuálna výchova vedie k skorším sexuálnym aktivitám. Práve opak je pravdou. A teraz to poviem z iného konca, sexuálne správanie detí a mládeže je podstatne rizikovejšie vďaka nízkej úrovni vzdelávania v oblasti sexuality.

Dnešným deťom a mládeži bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú veriaci jednoznačne chýbajú relevantné informácie, na ktoré majú prosté základné ľudské právo. Prirodzene sa zaujímajú o témy súvisiace s menštruačným cyklom, anatómiou pohlavných orgánov, spoľahlivosťou antikoncepcie, homosexualite, sexuálnom zneužívaní či prenosných infekciách. To znamená, že majú legitímne právo pýtať sa a diskutovať o tom, ako sa bozkávať, ako prebieha prehliadku u gynekológa, kedy je vhodné a za akých podmienok začať sexuálne žiť, aký sex je bezpečný.

V úvode som uviedla, že ako veľmi dôležitú súčasť sexuálnej výchovy a reprodukčného zdravia vnímam aj výchovu postoja k opačnému pohlaviu. A tu sa mi natíska načrtnúť  ďalšiu veľmi problematickú oblasť. A to je sexuálny nátlak. Chlapcov na dievčatá, mužov na ženy a teda aj otázku hraníc a sebakontroly. Sexuálny nátlak a násilie mládeže je reálnou hrozbou pre sexuálne zdravie mladých ľudí. Pramení z veľmi nízkeho sociálneho a emočného rodinného prostredia, sklamania z veľkej prvej lásky a nátlaku rovesníkov.

A práve tu by som sa rada venovala otázke trendov dnešných mladých ľudí. Po prvé, v rovesníckych skupinách je často vyvíjaný nátlak mať prvú sexuálnu skúsenosť, ktorému zväčša podľahnú dievčatá, aby sa necítili ako outsider. Po druhé, vedia vôbec dnešní mladí ľudia, že „mať sex“ v trinástich či štrnástich rokoch  je trestný čin? Po tretie, ruku na srdce, existuje dnes vôbec móda pre deti a mládež? Veď dnešné „pätnástky“ vyzerajú minimálne na dvadsať. A po štvrté, v celom svete prevláda všeobecný názor, že dospievanie mládeže v moderných podmienkach civilizovanej spoločnosti sa urýchľuje a puberta u oboch pohlaví nastupuje dokonca o niekoľko rokov skôr, ako uvádzajú dostupné údaje spred 100–150 rokov. To znamená, že väčšina mladých ľudí sa stáva sexuálne aktívnymi v tínedžerskom veku. Všetky tieto fakty musíme brať na zreteľ nezametať ich pod koberec.

Preto je veľmi dôležité, aby boli všetci mladí ľudia vopred správne informovaní. Majú právo na informácie, aby mohli robiť zodpovedné rozhodnutia o ich živote. Je to právo, ktoré umožňuje dievčatám v dnešnej, niekde, „stále stereotypnej spoločnosti“ poznať svoje práva, vedieť ich uplatňovať a povedať NIE. Toto právo nesmie byť závislé na vôli rodičov, či veriaceho pedagóga. Preto považujem sexuálnu výchovu za neoddeliteľnú súťaž vzdelávacieho procesu a výchovy ďalších generácií. Sme povinní vytvoriť im priestor, aby získali potrebné znalosti a priestor, v ktorom môžu bez hanby rozprávať o svojich záujmoch či problémoch. Je to úloha, ktorá sa nedá zvládnuť za deň a nemôže ju zvládnuť iba škola.

Ani na sekundu som nezapochybovala, že sa tu nemusíme presviedčať, že do budúcna je určite dôležité, aby sexuálna výchova bola vo všetkých základných školách samostatným predmetom s vlastnou metodikou a učebným plánom."

Pozadie

Príspevok odznel počas VI. ročníka medzinárodnej vedeckej konferencie s názvom „SEXUALITY VI“ a 10. slovenskej konferencie o sexualite, sexuálnom zdraví a sexuálnej výchove, ktorá sa konala v Bratislava 10. – 11. októbra 2012.

REKLAMA

REKLAMA