Energetická politika EÚ

Analýza hodnotí novú iniciatívu EÚ v oblasti energetiky z pohľadu Socialistickej frakcie v Európskom parlamente a identifikuje hlavné výzvy spoločnej európskej energetickej politiky.

pes, ses
pes, ses

V stredu 8. marca bola zverejnená tzv. Zelená kniha energetiky, dokument Európskej komisie, týkajúci sa spoločnej európskej energetickej politiky. Hlavnými podnetmi na vznik tohto dokumentu bola nedávna rusko-ukrajinská plynová kríza, v ktorej sa v plnej miere odhalila závislosť európskej dvadsaťpäťky od externých dodávok ropy , ako aj neustále sa zvyšujúce ceny ropy, či nestabilná situácia na Blízkom východe. V súčasnosti EÚ pokrýva takmer polovicu svojej spotreby z externých zdrojov. Výhľad do roku 2030 hovorí až o 71% závislosti. Z Blízkeho východu pochádza 31% dodávok ropy do EÚ, z Ruska ďalších 30%.

Prioritami spomínaného dokumentu sú okrem iného: dokončenie vnútorného trhu s energiami, posilnenie solidarity medzi členskými štátmi EÚ, návrh uzatvorenia strategického partnerstva s Ruskom, vznik európskej energetickej agentúry, vyššia diverzifikácia zdrojov, väčšia miera integrácie energetického priemyslu, či investície do výskumu a vývoja nových technológií.

Dokument si zaslúži našu pozornosť, ale na druhej strane je treba vytknúť, že nevenuje dostatočnú pozornosť doprave, keďže práve doprava je hlavnými ,,spotrebiteľom” fosílnych palív, ako aj jedným z hlavných faktorov znečisťovania životného prostredia.(Podľa štatistík EK až 70% z celkovej spotreby palív pripadá na dopravný priemysel; prognózy Komisie hovoria o minimálne tridsaťpercentnom raste dopravného priemyslu a päťpercentnom medziročnom náraste leteckej dopravy do roku 2030.)

Hlavnou otázkou súčasnosti je rozpor medzi potrebou pracovať na vytvorení spoločnej európskej energetickej politiky a odporom niektorých členských štátov EÚ- napr. Francúzska.

Frakcia Strany európskych socialistov (SES) podporuje zavedenie spoločnej európskej energetickej politiky. Takýto krok by znamenal posilnenie pozície všetkých členských štátov Únie v jednaniach o dodávkach energie. Inými slovami, nájdenie konsenzu a povýšenie spoločného európskeho záujmu nad jednotlivé národné záujmy by prinieslo väčšiu energetickú nezávislosť pre všetky členské štáty a lacnejšiu energiu pre konečných spotrebiteľov. Národné stratégie musia byť skombinované s európskym úsilím. Energetická politika je totiž súčasne aj bezpečnostnou politikou. A predovšetkým v záujme menších štátov, ako Slovensko, musí byť koordinovaná a solidárna európska energetická politika.

Poslanci SES zároveň identifikovali tri hlavné výzvy spoločnej európskej energetickej politiky. Prvou z nich je zabezpečenie väčšej stability v zásobovaní EÚ energiou z vonkajších zdrojov. Možným riešením je budovanie nových koordinovaných sietí a zariadení na skladovanie, prevod a výrobu energie na európskej úrovni. Tým by sa posilnila stabilita dodávok pre celú EÚ.

Druhou výzvou je zníženie negatívneho dopadu energetického priemyslu na životné prostredie. Podporujeme čo najintenzívnejší rozvoj a využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ako sú veterná, solárna, vodná energia, a postupné nahrádzanie fosílnych palív palivami biologického pôvodu. Dôsledkom využívania obnoviteľných zdrojov energie by bolo nielen čistejšie životné prostredie, ale aj menšia miera závislosti od dodávok energie z nečlenských krajín EÚ.

Tretím, a zároveň najzávažnejším problémom z dlhodobého hľadiska, je zachovávanie udržateľného hospodárskeho rastu aj napriek zvyšujúcim sa cenám energie. Táto oblasť je obzvlášť citlivá na vonkajšie politické vplyvy, ktoré môžu spôsobiť kolísanie cien ropy a s ňou súvisiacich produktov, najmä zemného plynu. Táto nestabilita spätne ohrozuje konkurencieschopnosť a rast Únie.

Na druhej strane do úvahy musíme brať aj fakt, že zvyšovanie cien energie môže byť svojim spôsobom prínosom, pretože členské štáty budú motivované viac využívať alternatívne zdroje energie.

Spoločná európska energetická politika je v súčasnosti horúcou politickou témou v rámci európskych štruktúr. V takmer finálnej fáze liberalizácie vnútorného trhu energetiky sa čoraz častejšie poukazuje na fakt, že problémom nie je nedostatok legislatívy, ale skôr uplatňovanie legislatívy v praxi na úrovni jednotlivých členských štátov. Príliš často sa stáva, že členské štáty jednoducho obchádzajú legislatívu schválenú európskymi inštitúciami.

REKLAMA

REKLAMA