Európa a chudoba: aká je realita

Autori skúmajú pokrok Európskej únie v boji proti chudobe.

 

Hoci patrí ekonomický a sociálny pokrok k najzákladnejším cieľom Rímskej zmluvy, európske nástroje priniesli v tejto súvislosti zmiešané výsledky. Prvý program boja proti chudobe (Poverty I) zo 70. rokov, mal krátku životnosť a nebol vôbec rozvinutý. Dôvodom bol odpor členských krajín voči tomu, čo považovali za zasahovanie do národnej suverenity (Nemecko, Británia).

V 90. rokoch získala sociálna ochrana a boj proti chudobe špecifický politický status. Právny základ pre európsky boj proti sociálnemu vylúčeniu bol položený Amsterdamskou zmluvou. Tento prístup podporil aj Európsky súdny dvor, ktorý uprednostňoval koordináciu systémov sociálnej ochrany v EÚ. Podporil ho aj pozitívny dopad štrukturálnych a kohézneho fondu na znevýhodnené regióny, oba nástroje boli vytvorené koncom 80. rokov spolu s Jednotným trhom.

Napriek týmto iniciatívam však chudoba stále zasahuje 72 miliónov občanov EÚ, teda asi 16% celkovej populácie.

Popri iných príčinách chudoby vinia autori analýzy Spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP), ktorej nezamýšľaný dôsledok príliš vysokých cien potravín ležal príliš dlho a príliš ťažko na pleciach spotrebiteľov v Únii, najmä na chudobných domácnostiach, ktoré tak museli vydávať na potraviny veľkú časť príjmov.

Autori však považujú za nedostatočnú predovšetkým „otvorenú metódu koordinácie“, používanú v oblasti európskej sociálnej politiky a politiky zamestnanosti od roku 1997 (a od roku 2000 aj v Lisabonskej agende). Podľa nich je príliš voľná, nemá dostatočnú politickú váhu. Namiesto nej, s cieľom spojiť súčasné čiastkové iniciatívy boja proti chudobe, autori navrhujú skutočnú európsku politiku rastu a vytvárania bohatstva – pretože „otázka ako deliť koláč je sekundárna, pokiaľ je ten koláč príliš malý“.


Plné znenie analýzy nájdete vo francúzskom jazyku na tejto linke.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA