Flexibilita na trhu práce v Európskej únii

V posledných dvoch desaťročiach dochádza v mnohých európskych krajinách k výrazným zmenám v oblasti tzv. štandardných foriem zamestnávania, čo je osemhodinový pracovný deň, práca päť dní v týždni či trvalý pracovný pomer. Tieto formy sú čoraz častejšie nahrádzané inými spôsobmi práce, viažucimi sa na naplnenie a výkon potrebných úloh.

 

Ako zdôrazňuje Brewster a Larsen, v posledných rokoch dochádza k rozšíreniu neštandardných foriem práce v takom rozsahu, že spôsobujú značné zmeny na trhu práce a vytvárajú potrebu prehodnotenia súčasného konceptu zamestnávania. Práve pod vplyvom uvedených skutočností sa stáva pojem flexibility práce čoraz populárnejší pri označení nového konceptu práce.

Vychádzame z údajov zhromaždených z prieskumu, ktorý realizovala organizácia Cranfield Network on European Human Resource Management (Cranet-E), zaoberajúca sa modernými trendmi v oblasti použitia konceptu flexibilnej práce v krajinách Európskej únie. Údaje z prieskumu prezentované v tejto práci sa týkajú flexibility pracovného času a flexibility pracovnej zmluvy.

TRENDY V OBLASTI PRÁCE NA ČIASTOČNÝ ÚVÄZOK

Práca na čiastočný úväzok je tou najrozšírenejšou formou flexibility v štátoch EÚ. Je oveľa flexibilnejšia než práca na plný úväzok, pretože prakticky umožňuje flexibilné rozšírenie, redukciu a premiestnenie pracovných síl.

V krajinách Európskej únie zohráva tento typ práce významnú úlohu, pretože každý siedmy zamestnanec v EÚ pracuje na čiastočný úväzok. Táto forma práce sa v posledných desiatich rokoch stala jedným z hlavných prostriedkov rastu zamestnanosti. Musíme tiež spomenúť, že definícia a úroveň práce na čiastočný úväzok sa v jednotli-vých európskych krajinách líšia. Rôznia sa tiež zmluvy o čiastočnom pracovnom úväzku v rámci právnych systémov jednotlivých krajín.

Najvyššia miera využitia práce na čiastočný úväzok, vyše 20 %, je v súčasnosti v škandinávskych krajinách, Holandsku a vo Veľkej Británii. Oveľa nižšia je v stre-dozemských krajinách ako Grécko, Portugalsko, Španielsko a Taliansko, kde na čiastočný úväzok pracuje menej ako 10 % pracovnej sily, z čoho 40 % tvoria ženy.

TRENDY V OBLASTI PRÁCE NA ZMENY

V mnohých priemyselných zariadeniach, službách a priemyselných procesoch sa pracuje 24 hodín denne. Ako príklad je možné uviesť verejnú dopravu, produkciu potravín či zdravotné služby. Ako zdôrazňuje Brewster, v osemdesiatych rokoch sa táto forma práce dostala do stredobodu pozornosti predovšetkým pod vplyvom zavádzania moderných technológií do výrobných procesov, ale i v rámci diskusií týkajúcich sa redukcie pracovného času a deľby práce. Na jednej strane, nárast moderných technológií spôsobil nárast konkurenčných tlakov na zamestnávateľov v zmysle rozšírenia pracovného času a zvýšenia produkcie. Na strane druhej, znižovanie pracovného času jednotlivých zamestnancov bolo zároveň uľahčované zavádzaním nových foriem pracovných zmien, čo manažmentu umožňovalo väčšiu flexibilitu pri zostavovaní plánov o pracovnom čase. V súčasnosti dochádza k trendu narastania tejto flexibilnej formy práce v atypických priemyselných oblastiach, ako je napríklad bankovníctvo. Výskum na podnikovej úrovni v krajinách Európy ukazuje, že práca na zmeny je najrozšírenejšia v Dánsku, Nórsku a Švédsku, kde sa pohybuje okolo hranice 80 %. Vo všet-kých vybraných európskych krajinách dochádza v rozličnej miere k nárastu tejto formy flexibilnej práce.

Berúc do úvahy vplyv meniacich sa pracovných foriem, nových foriem pracovných zmien a práce počas tzv. asociálnych pracovných hodín na zdravie a sociálnu oblasť života človeka, Európska komisia vypracovala a v roku 1996 zaviedla Smernicu o pracovnom čase (Directive on Working Time), limitujúcu dĺžku pracovného času cez noc a určujúcu raz do týždňa obdobie odpočinku. Implementácia tejto normy vyžaduje legislatívne úpravy v prísluš-ných oblastiach členských, ako aj asociovaných krajín EÚ.

TRENDY V OBLASTI PRÁCE NA DOBU URČITÚ

Práca na dobu určitú (temporary work) zohráva na európskom trhu práce v po-rovnaní s prácou na čiastočný úväzok menej dôležitú úlohu a rovnako aj jej nárast v osemdesiatych rokoch nie je taký dramatický ako v prípade práce na čiastočný úväzok. No dôležité je pripomenúť, že miera využitia tejto formy práce sa v Európe rôzni. Ako uvádza Brewster, chudobnejšie krajiny Európskej únie, ako Grécko či Španielsko, zaznamenávajú vyššiu mieru využitia práce na dobu určitú. Konkrétne v Španielsku pracuje takouto formou tretina celkovej populácie zamestnaných ľudí. Na druhej strane, v krajinách ako Luxembursko, Belgicko, Veľká Británia či Taliansko miera využitia práce na dobu určitú nepresahuje hranicu 7,5 %.

Podľa štúdie OECD z roku 1991 sa miera nárastu práce na dobu určitú v osemdesiatych rokoch rôzni. Najvyšší nárast bol zaznamenaný vo Francúzsku, kde sa pomer práce na dobu určitú v rokoch 1983 – 1989 v prípade mužov i žien viac ako zdvojnásobil (na 9,4 % žien a 7,8 % mužov z celkovej populácie zamestnaných ľudí). V Írsku, Grécku a Holandsku došlo tiež k pozitívnym nárastom. Na základe výskumu možno tvrdiť, že aj v ostatných krajinách, okrem Nórska, nárast práce na dobu určitú ďaleko prevyšuje jej pokles.

Podľa Brewstera, väčšina zamestnancov preferuje prácu na dobu určitú (permanent work) pred prácou so skrátenou pracovnou dobou. Práca na dobu určitú je skôr v záujme manažérov a zamestnáva-teľov ako zamestnancov. Vedie ich k tomu niekoľko konkrétnych dôvodov:

1. neistota v dĺžke trvania dopytu po konkrétnych výrobkoch či službách, prípadne v priebežnom náraste, resp. poklese práce;

2. fakt, že niektoré pracovné miesta, ako napríklad sezónne práce či stavba budov, trvajú len určitú dobu;

3. v mnohých prípadoch sú náklady na krátkodobý nábor pracovných síl oveľa nižšie, pretože to vyžaduje menej starostlivosti pri selekcii, ako aj menej administratívnych záležitostí;

4. pracovné miesta viažuce sa na výkon práce na dobu určitú môžu byť okamžitou reakciou na priame, bezprostredné problémy;

5. pre mnohých manažérov je krátkodobé zamestnávanie ideálnym spôsobom hodnotenia pracovníkov z hľadiska ich ďalšieho pôsobenia v organizácii v rámci permanentného personálu.

TRENDY V OBLASTI PRÁCE NA DOHODU O VYKONANÍ PRACOVNEJ ČINNOSTI

Vo všetkých vybraných európskych krajinách, okrem Nórska, došlo k prud-kému nárastu práce na dohodu o vykonaní činnosti (sub-contracting). Na základe výskumu môžeme tvrdiť, že v polovici skúmaných organizácií v bývalom Západnom Nemecku a Holandsku táto forma práce vzrástla. Nárast o viac ako tretinu zaznamenali krajiny ako Španielsko, Švajčiarsko, Francúzsko, Fínsko, Írsko a Veľká Británia. Len malé percento poklesu zaznamenali organizácie v ktorejkoľvek krajine.

Ako zdôrazňujú viacerí zahraniční autori, existuje ešte množstvo iných nových foriem flexibilného zamestnávania. Rozšírené sú najmä už spomínané a bližšie uvedené formy flexibilnej práce, ako pracovné hodiny viažuce sa na obdobie pracovného roka (annual hours), práca cez víkendy, práca počas školského roka (term-time working), networking či teleworking. Nevyskytujú sa síce vo veľkom rozsahu, ale miera ich využívania stúpa. Zamestnávatelia sú tak čoraz väčšmi otvorenejší moderným spôsobom práce. Ako zdôrazňuje Brewster na základe výskumu, vo všetkých krajinách EÚ vzrástol rozsah použitia takmer všetkých foriem flexibilnej práce.


Autor študuje politológiu na Univerzite P. J. Šafárika v Prešove.

Príspevok odznel na “Regionálnej konferencii o Európskej únii – Prešov 2003”, ktorá sa konala 2. a 3. apríla v Prešove.

Pôvodný text analýzy môžete nájsť na stránke SFPA.

Ďalšie analýzy môžete nájsť na stránke Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

 

REKLAMA

REKLAMA