Lisabonská stratégia 2 by sa nemala zameriavať na konkurencieschopnosť a rast

Podľa šéfa Európskej siete proti chudobe Fintana Farrell musí byť európska stratégia do roku 2020 sociálne vyváženou a nemala by sa koncentrovať len na konkurencieschopnosť a rast.

Fintan Farrell, riaditeľ Európskej siete proti chudobe (European Antipoverty Network – EAPN) počas svojej prednášky „Demokracia a dôvera verzus chudoba a sociálna exklúzia" uviedol, že priemerne 17 % Európanov (79 miliónov ľudí) žije v domácnostiach s ekvivalentným príjmom pod 60 % národného mediánu. Túto hranicu považujú za meradlo rizika chudoby.

Chudoba ohrozuje najmä obyvateľov Rumunska, kde až štvrtina z nich žije pod spomínanou hranicou s celkovým disponsibilným príjmom domácnosti na úrovni 83 eur, kým na druhej strane v Holandsku ide o 10 % (910 eur). Na Slovensku je riziku chudoby vystavených 10 % obyvateľov s príjmom okolo 198 eur. „Aj keď nejde o vysoké percento, výška sumy vypovedá o nákupnej sile obyvateľstva,“ upozornil Farrell.

Poukázal aj na to, že priemerne 8 % pracujúcej populácie (18 miliónov ľudí) čelí chudobe. Najviac v Grécku – 14 % obyvateľstva, na Slovensku ide o 5 % zamestnaných.

Priemerne 17 % zažíva materiálnu depriváciu. Nemôže si dovoliť tri z deviatich špecifikovaných indikátorov (domácnosť nemá na zaplatenie neočakávaných výdavkov, umývačky riadu, dostatočného výhrevu domácnosti, farebnej televízie, telefónu, osobného auta, atď.).

„Zaujímavá je odpoveď na otázku, kto sú títo ľudia. Zistili sme, že 40 % z nich žije pod hranicou chudoby, no 13 % je nad touto úrovňou a aj tak čelia materiálnej deprivácii.“ Toto je podľa údajov EAPN realitou 30 % Slovákov.

Pokiaľ ide o bytové podmienky, s problémami v podobe popraskaných stien či zatekajúcej strechy zápasí 18 % Európanov – 6 % Slovákov. „Tu sa ukazuje na čo by mohli byť využité európske fondy – najmä na rozvoj bytových podmienok marginalizovaných skupín,“ skonštatoval Farrell.

Okrem toho vo svojej analýze uviedol, že v 21. storočí nemá vlastný splachovací záchod 18,5 milióna (4 %) obyvateľov EÚ a týka sa to asi 3 % Slovákov.

Rovnoprávnejšie spoločnosti sú lepšie pre všetkých

EAPN každoročne organizuje stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu, aby tak mali možnosť podieľať sa na hľadaní riešení, ktoré ovplyvňujú ich každodennú realitu. Podľa Farrella je pre týchto ľudí ľahšie hovoriť o svojich problémoch, pokiaľ sú v kruhu tých, ktorí žijú v podobných podmienkach.

„Ak chceme hovoriť o svete, kde má každý prístup k dobrým podmienkam na život, tak nemôžeme hovoriť len o chudobe a zároveň byť ticho o bohatstve. A v tomto kontexte treba hovoriť viac o rovnoprávnosti. Mojou základnou tézou, ktorú vám chcem vysvetliť je, že rovnoprávnejšie spoločnosti sú lepšie pre všetkých,“ vysvetlil Farrell a zároveň dodal, že najmä v nových členských štátoch ho kritizujú za tento typ rétoriky. „Musíme si uvedomovať realitu minulých dôb, ale musíme tiež vidieť, že aj v bohatých rozvinutých spoločnostiach nastal určitý moment, kedy zvyšovanie HDP nemá nič spoločné so spokojnosťou ľudí.“

S odvolávaním sa na výsledky výskumu dostupného na stránke EqualityTrust vysvetlil, že existuje prepojenie medzi chudobou, sociálnymi problémami a nerovnosťou. Podľa neho v krajinách s vyššou mierou rovnosti v spoločnosti sú menšie zdravotné a spoločenské problémy, nižšia drogová závislosť, lepšia starostlivosť o deti, lepšie vzdelávacie systémy. Okrem toho ich považuje za inovatívnejšie a panuje v nich väčšia dôvera voči vláde. Ako vzor pre európske vlády uviedol napríklad Japonsko.

Treba posilňovať demokraciu, ak chceme bojovať proti chudobe

Podľa Farrella sa rozvinuté krajiny dostali do historického štádia, kedy to nie je len o raste HDP, ale politika v súčasnosti by mala byť aj o kvalite sociálnych vzťahov a ako vyvinúť harmonické a udržateľné spoločnosti. „Politici však o tom nehovoria. Dokážem si predstaviť, že jedného dňa sa hlavy štátov na stretnutí Rady EÚ nebudú pýtať na vývoj HDP, ale na to, aký má krajina indikátor nerovnocennosti.“

Podľa jeho slov treba posilňovať demokraciu, ak chceme zamedziť chudobu. „Je dôležité, aby sme mali dobre fungujúcu demokratickú štruktúru na všetkých úrovniach, ktorá sa skutočne snaží riešiť nerovnosť a chudobu vo svojich spoločnostiach.“

Šéf EAPN tvrdí, že EÚ by pri hľadaní priorít na najbližší desaťročný rámec mala opustiť doterajšie zameranie na konkurenciu a a rast a prejsť na vyrovnanú sociálnu a udržateľnú stratégiu, ktorá presahuje GDP.


Fintan Farrell vystúpil 10. novembra 2009 v rámci diskusného fóra Výzvy 21. storočia, ktorý zorganizovalo zastúpenie nadácie Friedrich Ebert Stiftung v Slovenskej republike.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA