Medzinárodná dimenzia riešenia rómskeho problému a úloha Rady Európy

Analýza sa venuje prioritám slovenskej vlády pri riešení rómskej otázky ako aj legislatíve EÚ voči európskym Rómom.

 

V čase vrcholiacej migračnej vlny slovenských Rómov do členských krajín EÚ sa chvíľu zdalo, že tento problém by okrem zavedenia vízovej povinnosti pre občanov SR v niektorých z týchto krajín mohol spôsobiť aj celkové zabrzdenie integrácie SR do EÚ. Nielen v politickej elite, ale aj v kruhoch politických komentátorov a v širšej verejnosti prvýkrát intenzívne rezonovalo poznanie, že ťaživý spoločenský problém, ktorý sme si zvykli pomenúvať ako rómska otázka, má aj významný medzinárodný rozmer.

 

V argumentácii špičkových politikov voči Európskej komisii (EK), ktorá nám v každej správe pripomínala potrebu dosiahnuť väčší pokrok v riešení tejto otázky, ale aj voči poslancom Európskeho parlamentu (EP) a členom vlád a parlamentov členských krajín EÚ sa objavili tri základné argumenty. Po prvé, emigrácia Rómov je motivovaná iba ekonomicky, pretože z právneho hľadiska nie sú Rómovia na Slovensku diskriminovaní a Slovensko je tzv. bezpečnou krajinou (čo bagatelizovalo existenciu latentnej diskriminácie). Po druhé, EÚ má vnímať rómsku otázku v celoeurópskom meradle, pretože do krajín EÚ neodchádzajú iba Rómovia zo Slovenska, ale aj z Maďarska, Českej republiky, Rumunska atď. Po tretie, tzv. rómsky problém a migrácia Rómov do krajín EÚ s cieľom získať politický azyl sa nesmú stať prekážkou pre vstup SR do EÚ.

 

Nevyhnutnosť zmien

 

Vzhľadom k blížiacemu sa vstupu Slovenska do EÚ sa medzinárodný aspekt riešenia rómskej otázky koncentroval najmä do nasledujúcich oblastí:

 

Realizácia vládnych programov a programov s asistenciou EK a vlád členských krajín EÚ. Tieto programy sa zameriavali na zlepšovanie postavenia Rómov v SR s cieľom potvrdiť politickú vôľu účinne reagovať na kritiku EK a zlepšiť pozíciu Slovenska v predvstupových rokovaniach. O vážnosti problému týkajúceho sa medzinárodného postavenia Slovenska svedčí aj text Pravidelnej správy Európskej komisie o pokroku Slovenska z 8. novembra 2000: “Praktické zlepšenie každodenného života menšín je nepatrné alebo celkom neviditeľné. Väčšiu pozornosť treba venovať ochrane menšín a zmene hlboko zakorenených diskriminačných postojov spoločnosti, a najmä zlepšovaniu životných a sociálnych podmienok rómskeho obyvateľstva.” Komisár pre rozšírenie EÚ G. Verheugen po návšteve rómskej osady v Jarovniciach v roku 2001 povedal: “Nemôžeme očakávať, že všetky problémy, ktoré tu existujú stáročia, sa dajú vyriešiť za pár rokov, ale musíme očakávať, že pred vstupom do EÚ vláda vytvorí stratégiu, ktorá umožní v priebehu niekoľkých rokov zlepšiť situáciu Rómov.” V tejto súvislosti bolo zaujímavé, že komisár Verheugen adresoval slovenskej vláde očakávanie, že vypracuje stratégiu, ktorá by pomohla vyriešiť rómsky problém “nielen na Slovensku, ale aj v okolitých štátoch”. Z tých-to slov vyplýva, že ak sa Slovensku vďaka efektívnej realizácii správnej stratégie podarí podstatne zlepšiť životnú situáciu a postavenie Rómov, upevní sa nielen jeho vnútorná politická stabilita (okrem iného sa stratí pôda pre populizmus a extrémizmus) a sociálna súdržnosť, ale stane sa vzorom hodným nasledovania, v dôsledku čoho sa posilní aj jeho medzinárodné postavenie a vzrastie jeho neformálna autorita.

 

Zintenzívnenie vládnej, parlamentnej i verejnej diplomacie. Jeho cieľom je objasniť najmä partnerom v EÚ, aká je genéza a reálny stav rómskeho problému na Slovensku, aké sú koncepcie jeho riešenia a aký pokrok sa dosiahol pri implementácii schválených programov. V styku s predstaviteľmi EK, s členmi vlád a parlamentov členských krajín EÚ a s členmi EP sa osvedčila stratégia hovoriť o situácii pravdivo, nič neprikrášľovať a nezastierať, pretože iba jasné pochopenie reality a ťažkostí s jej zmenou zo strany návštevníkov SR je dobrou základňou pre účinnú spoluprácu. Osobitne dôležitá je efektívna diplomacia na úrovni parlamentov, pretože zachytáva celé politické spektrum EP, resp. parlamentu tej ktorej krajiny. Novým fenoménom pri riešení rómskeho problému sa stala spolupráca na úrovni MVO a jej neformálna koordinácia s aktivitami na vládnej úrovni. K tejto časti medzinárodného rozmeru riešenia rómskeho problému treba zaradiť aj cieľavedomé ovplyvňovanie spôsobu medializácie udalostí a aktivít súvisiacich s rómskou otázkou. Keďže médiá sústreďujú pozornosť najmä na negatívne momenty, jedna široko medializovaná udalosť môže výrazne zhoršiť imidž Slovenska ako krajiny usilujúcej sa všetkými dostupnými prostriedkami riešiť svoj boľavý problém. Príkladom môžu byť reakcie médií na rasisticky motivované pokrikovanie slovenských divákov na niektorých členov anglického národného tímu počas kvalifikačného futbalového zápasu s Anglickom.

 

Postoje politických strán k róm-skej otázke a ich vnímanie na medzinárodnej scéne. Ich dôležitosť vyplýva z kľúčovej úlohy politických strán v systéme parlamentnej demokracie pri tvorbe a implementácii programov na riešenie závažných spoločenských problémov tak na celoštátnej, ako aj miestnej a regionálnej úrovni. So vstupom zástupcov politických strán do jednotlivých európskych politických rodín, zastúpených v EP, sa váha straníckych vízií riešenia rómskeho problému ešte posilní. Vzhľadom k citlivosti témy treba očakávať nielen monitoring politických riešení na vládnej úrovni, ale aj vyhlásení politických strán a sústavný tlak na slovenských politikov zo strany orgánov EÚ, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), Rady Európy a OSN, aby k riešeniu situácie Rómov zaujímali principiálne stanoviská. Ide o dosiahnutie zásadného posunu vo vnímaní rómskej problematiky od formulovania opatrení zameraných na eliminovanie nežiaduceho alebo neželateľného správania sa Rómov, resp. časti Rómov, k vypracúvaniu koncepčných pozitívnych riešení, teda od populizmu k vecnému politickému zvládaniu problému. Vzhľadom k negatívnemu vnímaniu rómskej menšiny väčšinovou spoločnosťou stoja politické strany stále pred pokušením mobilizovať svojich voličov tvrdými opatreniami proti neprispôsobivým Rómom, “prognózami” o hrozbách populačnej explózie Rómov alebo dokonca semirasistickými vyjadreniami. Schopnosť politických strán odolať tomuto pokušeniu a sústrediť sa na prípravu koncepčných riešení, za ktoré budú ochotné prevziať aj plnú politickú zodpovednosť, bude mať stále viac nielen vnútropolitickú, ale aj zahraničnopolitickú dimenziu. Najmä ak aj v západnej Európe pozorujeme vzostup populistických strán a politikov, ktorí získavajú podporu vyvolávaním nenávisti k migrantom a “gastarbeiterom”. Signálom na uskutočnenie ďalšieho posunu vo vnímaní rómskeho problému politickými stranami bude aj ich schopnosť zaradiť na kandidátky a dostať do parlamentu príslušníkov rómskeho etnika, ktorí v ňom boli naposledy v rokoch 1990 – 1992.

 

Participácia na tvorbe medzinárodných dokumentov o reformách azylovej politiky EÚ. Až masovejšie odchody Rómov zo Slovenska do Veľkej Británie a neskôr do viacerých krajín EÚ a následné zavedenie vízovej povinnosti pre občanov SR obrátili pozornosť politickej elity na medzinárodnoprávnu stránku tohto problému a na nevyhnutnosť aktívne ovplyvňovať a urýchľovať proces harmonizácie azylových politík a procedúr, ktorý našiel výraz v tendencii implementovať tzv. acquis asylum do právnych systémov všetkých členských krajín EÚ. Aj vďaka diplomatickému úsiliu SR sa zmenila napr. azylová politika v Belgicku, ktoré na základe podozrenia, že dochádza k zneužívaniu nezjednoteného systému azylových procedúr v krajinách EÚ s cieľom získať vysoké sociálne dávky poskytované počas azylovej procedúry, zaviedlo inštitút zjavne neopodstatnených žiadostí o azyl, ktoré sa začali skúmať v tzv. skrátenom azylovom konaní a žiadatelia o azyl nedostávali finančné dávky. Po vstupe do EÚ sa však situácia zmení. Ochrana pred nelegálnou migráciou sa nebude dominantne vzťahovať na Rómov zo Slovenska, ale na iné skupiny migrantov. Slovensko bude zainteresované inak – aby na jeho územie ako do cieľovej krajiny neprichádzali neželaní migranti, možno aj Rómovia, z nečlenských krajín EÚ. Otázka zlepšovania postavenia vlastných občanov, ktorí patria k rómskemu etniku, sa však nedá riešiť reštriktívnymi opatreniami.

 

Európska dimenzia rómskej problematiky sa zvýrazní inak – vytváraním predpokladov, aby sa na jej riešení zúčastňovali všetky zainteresované subjekty – Slovenská republika, Rómovia, ktorí v nej žijú, Európska únia a všetky európske krajiny.

 

Európska legislatíva

 

Ak sa niekedy Európskej únii vyčíta, že v jej legislatíve chýba stratégia voči európskym Rómom, že medzinárodné dokumenty neodrážajú špecifické problémy početnej rómskej menšiny žijúcej v strednej a východnej Európe, a že EÚ reagovala na problémy spojené s rómskym etnikom iba reštrikciami, t. j. reformou svojej azylovej politiky, je to iba čiastočná pravda. Európska únia sa v tejto oblasti angažovala a angažuje podporou konkrétnych programov v kandidátskych krajinách a medzi európskymi inštitúciami zároveň existuje deľba práce. Implementácia a zdokonaľovanie Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je predovšetkým záležitosťou Rady Európy (RE) a jej inštitúcií. V RE sú zastúpené všetky členské a kandidátske krajiny EÚ. Už v roku 1993 Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZRE) schválilo Odporúčanie č. 1203 o Cigánoch (Gypsies) v Európe, v ktorom zdôraznilo potrebu osobitnej ochrany Cigánov a odsúdilo rôzne formy ich diskriminácie v členských štátoch RE. Okrem Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (1950) prijala RE Európsky dohovor o zabránení mučeniu a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (1987) a Európsku sociálnu chartu (novelizovaná v roku 1995). PZRE vytvorilo osobitnú skupinu odborníkov pre Rómov – Cigánov, pôsobiacu pri Výbore pre migráciu utečencov a demografiu, ktorá predkladá pravidelné správy o situácii Rómov. PZRE v spolupráci s UNMCR a OBSE zorganizovalo v roku 2000 workshop o rómskych utečencoch. V rámci RE pôsobí Európske monitorovacie stredisko rasizmu a xenofóbie, ktoré vydáva pravidelné správy, na základe ktorých sa zintenzívnil tlak na dôslednú aplikáciu antidiskriminačnej legislatívy v členských krajinách EÚ a RE. V roku 2002 vypracovala Radou Európy zorganizovaná Európska konferencia všeobecné odporúčania pre Svetovú konferenciu o rasizme, rasovej diskriminácii, xenofóbii a intolerancii a ich súvislostiach, v ktorých sa významné miesto venuje aj boju proti diskriminácii Rómov/Cigánov a kočovníkom.

 

PZRE prijalo v apríli 2002 Odporúčanie č. 1557 Právne postavenie Rómov v Európe. Z prílohy k správe Výboru pre právne otázky a ľudské práva k návrhu odporúčania vyplýva, že v členských krajinách RE žije do 15 miliónov Rómov, pričom po Rumunsku a Maďarsku ich žije najväčší absolútny počet na Slovensku. Spolu s Rumunskom a Macedónskom patrí Slovensko k trom krajinám s najväčším počtom Rómov v pomere k väčšinovému obyvateľstvu.

 

Odporúčanie formuluje východiská a hlavné zásady politiky EÚ voči Rómom a jej prioritné úlohy. V texte odporúčania sa konštatuje, že “Rómovia v súčasnosti ešte stále podliehajú diskriminácii, marginalizácii a segregácii”, pričom “diskriminácia je rozšírená vo všetkých oblastiach verejného a súkromného života” a “marginalizácia a ekonomická a sociálna segregácia vyúsťujú do etnickej diskriminácie, ktorá väčšinou zasahuje najslabšie sociálne skupiny”.

 

Významná je základná charakteristika Rómov ako osobitnej menšinovej skupiny, ktorá má “dvojitý menšinový status”. Rómovia sú totiž “etnickým spoločenstvom a väčšina z nich patrí do sociálne znevýhodnených skupín spoločnosti”. V doku-mente sa ďalej konštatuje, že “väčšina Rómov sa dnes nachádza v ťažkej ekonomickej situácii” a “v strednej a východnej Európe ich sociálne znevýhodnenú situáciu ešte sťažila ekonomická a politická transformácia”.

 

Ako ďalej?

 

S prihliadnutím na vyššie uvedené okolnosti PZRE formulovalo nasledujúce zásady a smery politiky voči Rómom:

 

Rómovia ako plnoprávni občania krajín, v ktorých žijú, musia mať rovnaké práva a povinnosti ako ostatní, čo znamená, že na jednej strane musí väčšinové obyvateľstvo Rómov akceptovať bez toho, aby ich asimilovalo, a podporovať ich ako znevýhodnenú sociálnu skupinu a na strane druhej, “Rómovia musia akceptovať pravidlá platné v spoločnosti a mali by byť aktívnejší pri riešení svojich vlastných problémov, čo si však vyžaduje vhodné podmienky, povzbudenie a motiváciu zo strany štátu”.

 

Štáty by mali “Rómov motivovať, aby si vytvorili vlastné organizácie a participovali na politickom systéme ako voliči, kandidáti a poslanci národných parlamentov” a “hlavné politické strany by ich mali zaradiť na svoje volebné kandidátske listiny na voliteľné miesta”. Zároveň by rómske organizácie “mali mať príležitosť zúčastňovať sa na procese prípravy, realizácie a monitorovania programov a politík zameraných na zlepšenie ich súčasnej situácie”.

 

Keďže kľúčovú úlohu v zlepšovaní životných podmienok rómskych rodín zohrávajú ženy, treba sa sústrediť predovšetkým na zlepšenie ich situácie a na prekonávanie ich trojitej diskriminácie – ako Rómok, žien a sociálne znevýhodnených osôb.

 

Médiá by mali pomôcť pri “budovaní dialógu medzi Rómami a väčšinovým obyvateľstvom v boji proti diskriminácii v spoločnosti, v oboznamovaní väčšinového obyvateľstva s rómskou kultúrou a s ich úsilím zlepšiť svoju situáciu a v sprostredkovaní pozitívnych príkladov integrácie Rómov do spoločnosti”.

 

Z hľadiska vytvárania celoeurópskej politiky zameranej na zlepšovanie situácie Rómov pokladá PZRE za rozhodujúce vyjasniť, posilniť a zosúladiť prácu RE, EÚ a OBSE, zintenzívniť a zefektívniť prácu ich orgánov, ktoré sa zaoberajú vypracúvaním a monitorovaním programov, odporúčaní, správ a iniciatív týkajúcich sa situácie Rómov v Európe. V záujme presadzovania celoeurópskej politiky PZRE ďalej vyzvalo členské štáty, aby splnili šesť všeobecných podmienok na zlepšenie situácie Rómov:

  • vyriešiť právny status Rómov, predovšetkým ako členov etnickej alebo národnostnej skupiny;
  • vypracovať a realizovať osobitné programy zamerané na zlepšenie integrácie Rómov ako jednotlivcov a rómskych komunít ako menšinových skupín do spoločnosti a zaručiť ich účasť na rozhodovaní na miestnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni;
  • zaručiť rovnaké zaobchádzanie s rómskou menšinou ako s etnickou alebo národnostnou menšinovou skupinou v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, bývania, zdravotnej starostlivosti a verejných služieb;
  • vypracovať a implementovať pozitívne kroky alebo preferenčné zaobchádzanie s Rómami a so sociálne vylúčenými a znevýhodnenými skupinami v oblasti vzdelávania, zamestnanosti a bývania;
  • prijať osobitné opatrenia a vytvoriť osobitné inštitúcie na ochranu rómskeho jazyka, kultúry, tradícií a identity;
  • bojovať proti rasizmu, xenofóbii a netolerancii a zaručiť nediskriminačné zaobchádzanie s Rómami na miestnej, regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni.

PZRE tiež prezentovalo vládam členských krajín RE viaceré významné iniciatívy: vytvoriť Európske rómske konzultačné fórum ako poradný orgán Výboru ministrov RE a PZRE a inštitúcií EÚ, zriadiť inštitúciu európskeho rómskeho ombudsmana, vytvoriť Európske rómske študijné a vzdelávacie centrum ako súčasť Európskeho mládežníckeho centra RE, vytvoriť Európsky fond solidarity pre Rómov, financovaný dobrovoľnými príspevkami členských štátov RE a medzinárodných multilaterálnych organizácií.

PZRE teda načrtlo ucelenú koncepciu európskej politiky zameranej na zlepšenie situácie príslušníkov takmer 15-miliónového rómskeho etnika žijúceho v Európe.


 

Autor prednáša na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Ďalšie analýzy môžete nájsť na stránke Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú poltiku.

 

 

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA