Migrácia a azyl v SR a v EÚ

Autorka hodnotí imigračnú a azylovú politiku na Slovensku z pohľadu procesu európskej integrácie. Konštatuje, že Slovensku môže pomôcť „budúci mechanizmus delenia bremena v rámci EÚ“.

SFPA, Partner
SFPA, Partner

 

Jednou z hlavných výziev pre súčasnú Európu je stúpajúci príliv migrantov do vyspelých európskych štátov, motivovaný najmä ekonomickými dôvodmi. Tieto štáty preto postupne prijímajú nové úpravy pobytového režimu cudzincov, ktoré okrem iného sledujú cieľ sprísniť podmienky imigrácie cudzincov. Pre elimináciu negatívnych javov spojených s medzinárodnou migráciou vytvárajú európske štáty aj nadnárodné mechanizmy v podobe jednotnej vízovej politiky a readmisných dohôd.

Posilňovanie vonkajších hraníc, imigrácia či udeľovanie azylu sú pre každý členský štát veľmi citlivými politickými otázkami. Štáty sú presvedčené o ich priamom pôsobení na suverenitu, bezpečnosť a obyvateľstvo. Politická kultúra, právne poriadky a zaužívané administratívne postupy štátov sú veľmi často odlišné. To je dôvod, prečo sa zladenie postupov, porozumenie a dialóg v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí javia ako nevyhnutné.

Členské štáty EÚ sa musia dohodnúť na presnej definícii politického utečenca, aby sa zabránilo zmätočnej situácii, v ktorej by jeden členský štát udelil azyl v prípade, keď by iný členský štát žiadosť o azyl zamietol. Členské štáty musia zabrániť situácii, aby žiadosti o azyl boli podané v niekoľkých štátoch súčasne, pričom musia spolupracovať v rámci vypracovania minimálnych záruk, ktoré majú byť poskytované žiadateľom o azyl v prípade vyhostenia a počas preskúmania žiadosti o azyl alebo odvolania proti rozhodnutiu.

Rastúci príliv migrantov pociťuje aj Slovenská republika. Dochádza k nárastu počtu ľudí s povoleným pobytom najmä z krízových častí sveta. Zároveň rastie počet pokusov o nelegálny vstup cudzincov na územie Slovenskej republiky formou nedovoleného prekročenia štátnej hranice.

Situácia v Slovenskej republike

Podľa posledných poznatkov prichádza do krajín Európskej únie ročne okolo pol milióna nelegálnych migrantov hlavne z ázijských krajín. Súčasný smer nelegálnej migrácie, doba pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky pred nelegálnym prekročením štátnych hraníc Slovenskej republiky smerom do krajín EÚ, opakované zadržania žiadateľov o azyl pri nedovolenom prekročení štátnych hraníc a počet svojvoľných opustení azylových zariadení s cieľom zneužitia azylovej procedúry k nelegálnej migrácii cez územie SR prevažne do EÚ – to sú fakty, ktoré potvrdzujú, že SR je pre väčšinu nelegálnych migrantov najmä z krajín Ázie nie štátom cieľovým, ale zostáva naďalej štátom tranzitným.

Za obdobie od vzniku SR do konca roka 2003 nedovolene prekročilo štátnu hranicu SR alebo sa o to preukázateľne pokúsilo celkovo 78 493 ilegálnych migrantov.

Opakované pokusy o nedovolené pre-kročenie štátnej hranice svedčia o snahe migrantov dostať sa do krajín EÚ i za cenu ohrozenia vlastného života. Zadržaní cudzinci v poslednom období zneužívajú najmä inštitút azylu, nakoľko v značnej miere vstupujú do azylovej procedúry (i opakovane, zistené konkrétne prípady u jednotlivcov tri až šesťkrát), a to len s cieľom vyhnúť sa postihu podľa zákona o pobyte cudzincov.

Nelegálna migrácia

Vývoj nelegálnej migrácie na území SR v súčasnosti kopíruje medzinárodnú politickú situáciu vo svete, ako aj prijímané opatrenia zo strany hraničných orgánov SR a v susedných štátoch. Od vzniku SR do konca roku 2002 sa oveľa viac ľudí pokúsilo o nelegálne prekročenie hranice SR smerom z územia SR než smerom na územie SR. Oproti roku 2001 vzrástol v roku 2002 podiel zistených osôb pri nedovolenom prekračovaní štátnych hraníc v smere zo SR o viac ako tri percentá (69,16 %). V roku 2003 podiel zistených osôb pri nedovolenom prekračovaní štátnych hraníc v smere zo SR činí 49,35 % a môžeme konštatovať že sa vyrovnáva podielu zistených osôb pri nedovolenom prekračovaní štátnych hraníc do SR, čo je 50,65 %. Hlavný podiel tu majú migranti prekračujúci slovensko-ukrajinskú hranicu – celkove 42,53 % zistených osôb nelegálne prekračujúcich štátnu hranicu do SR.

Výrazný vplyv na podiel nelegálnej migrácie má opakovaná nelegálna migrácia žiadateľov o azyl. Ide vlastne o žiadateľov o azyl, ktorí nedodržiavajú azylovú procedúru, predčasne a opakovane nedovoleným spôsobom opustia azylové zariadenia, pričom sú opätovne zadržaní hraničnými orgánmi Slovenskej republiky alebo hraničnými orgánmi susedných štátov pri opätovnom nelegálnom prechode štátnej hranice.

V smere zo SR do Rakúska a do Českej republiky Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia policajného zboru (UHCP P PZ) zaznamenal v rokoch 2001 – 2002 až 40 % opakovaných pokusov o prechod štátnej hranice, ktoré sú zahrnuté v celkovom údaji o nelegálnej migrácii smerom zo SR do Rakúska a do Českej republiky. Súčasný vývoj a situácia nám predbežne hovorí už o 60 až 70 % opakovaných nelegálnych prechodov štátnej hranice.

Z tohto údaju vyplýva, že nepriaznivá situácia v boji proti nelegálnej migrácii na slovensko-rakúskej a slovensko-českej hranici spočíva v značnej miere v zneužívaní inštitútu azylu na pokračovanie nelegálnej migrácie smerom do krajín EÚ. Zavedenie účinného monitorovania azylových táborov, nachádzajúcich sa v blízkosti hraníc, by mohlo v tomto boji byť nápomocné.

Pokiaľ ide o skladbu nelegálnych migrantov podľa štátnej príslušnosti (prvých 8 národností), tá sa za posledné dva roky markantne nemení. Jednoznačne dominujú migranti z ázijských krajín (za rok 2002 Afganistan, Irak, Čína, Indie, Bangladéš, Vietnam, Rusko a Pakistan, za rok 2003 Rusko, Čína, India, Bangladéš, Moldavsko, Irak, Afganistan, Arménsko atď).

Výnimku v tabuľke zadržaných migrantov podľa občianstva tvoria iba občania Ruska, čo je úplne nový migračný trend, ktorý súvisí s rizikovou bezpečnostnou situáciou v Čečensku.

Na základe dostupných údajov je zrejmé, že celkový počet nelegálnych migrantov, ktorým sa podarilo nedovoleným spôsobom prekročiť štátnu hranicu SR a tranzitovať ďalej územím SR až k jej západnej hranici, je omnoho väčší.

Prognózy vývoja nelegálnej migrácie, ako aj rokovania s pohraničnými vojskami Ukrajiny naznačujú, že nedovolené prekračovanie štátnej hranice bude i naďalej stúpať.

Prvou príčinou zvýšenej miery nelegálnej migrácie na územie SR je fakt, že Ukrajina v roku 2002 postupne prestala vykonávať platnú readmisnú dohodu, čím úplne zastavila proces odovzdávania a prijímania osôb, ktoré nedovolene prekročili štátnu hranicu s Ukrajinou. V roku 2003 sa vďaka činnosti hlavných hraničných splnomocnencov Slovenska a Ukrajiny táto nepriaznivá situácia zlepšila, avšak dosiaľ neprebieha na požadovanej úrovni. V roku 2002 prešlo na územie SR z Ukrajiny celkovo 2 391 nelegálnych migrantov (749 žiadostí o azyl), v roku 2003 to bolo 5 468 nelegálnych migrantov (3 906 žiadostí o azyl).

Druhým dôvodom je skutočnosť, že Rakúska republika v roku 2003 uznala Slovenskú republiku za bezpečnú tretiu krajinu vzhľadom na nový platný azylový zákon. Dôsledkom tohto rozhodnutia je obnovená readmisia osôb, ktoré nelegálne prekročili štátnu hranicu medzi SR a Rakúskom, a výrazne zlepšená spolupráca medzi slovenskými a rakúskymi pohraničnými orgánmi.

Princípy migračnej politiky

V súvislosti s integračným procesom v podmienkach Ministerstva vnútra SR je jednou z priorít sformulovanie princípov novej migračnej politiky SR, ktorá musí okrem iného zahrňovať aj závery stretnutí Rady Európskej únie z Tampere a zo Sevilly. V praxi to znamená potrebu vypracovať spoločnú politiku pristupujúcich krajín pre osobitné, avšak navzájom úzko súvisiace otázky azylu a imigrácie. Ďalej je dôležité, aby sa migračné toky riadili v súlade so zákonom a v spolupráci s krajinami ich pôvodu a tranzitu. V tomto zmysle treba prijať komplexný plán boja proti ilegálnej imigrácii a plán riadenia vonkajších hraníc EÚ. Prostredníctvom krátkodobých a strednodobých opatrení zameraných na spoločné riadenie migračných tokov sa musí zabezpečiť vyváženosť medzi politikou integrácie prisťahovalcov s legálnym pobytom a azylovou politikou zodpovedajúcou medzinárodným dohovorom, najmä Ženevskému dohovoru z roku 1951, a rozhodnými opatreniami na boj proti ilegálnej migrácii a obchodovaniu s ľuďmi.

Zásady postupu členských krajín EÚ

Legitímna túžba po lepšom živote nesmie presiahnuť recepčnú schopnosť členských a pristupujúcich štátov EÚ. Imigrácia musí prebiehať zákonnými cestami určenými na tento účel; integrácia prisťahovalcov s legálnym pobytom v únii prináša práva aj povinnosti v súvislosti so základnými právami, ktoré uznáva únia; zásadný význam tu má boj proti rasizmu a xenofóbii.

Podľa Ženevského dohovoru z roku 1951 je dôležité utečencom poskytnúť rýchlu a účinnú ochranu, pričom treba vytvoriť mechanizmy na zabránenie zneužívania systému a na rýchlejší návrat osôb, ktorým boli zamietnuté žiadosti o udelenie azylu, do krajiny pôvodu. V tejto oblasti treba zabezpečiť a skvalitniť úzku spoluprácu MV SR s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (IOM).

Žiadatelia o azyl

Slovenská republika je tranzitnou krajinou migračných prúdov. V posledných rokoch sa zaznamenal zvýšený nárast počtu žiadateľov o azyl – v roku 2003 bol ich počet najvyšší v strednej Európe – 10 358.

Zatiaľ čo v minulosti boli najpočetnejší žiadatelia z Afganistanu a Iraku, v roku 2002 to boli žiadatelia z krajín ako Čína, India a Bangladéš. V roku 2003 počet žiadateľov o azyl z Ruskej federácie výrazne stúpol, čím dosiahol až jednu štvrtinu. Zmeny v trvaní zaistenia ilegálnych migrantov z jedného na šesť mesiacov prispeli ku zvýšenému využívaniu a preplneniu azylového systému. Len niekoľko žiadostí je však rozhodnutých v merite veci, zatiaľ čo veľká väčšina azylových konaní je zastavená z dôvodu, že žiadatelia dobrovoľne a nelegálne opúšťajú územie SR, nevyčkajúc na konečné rozhodnutie vo veci azylu. Za obdobie posledných desiatich rokov počet žiadostí o azyl narástol 112-násobne. Počet pozitívnych rozhodnutí tvorí tisícinu z počtu žiadateľov a počet rozhodnutí v merite veci (2 %) predstavuje jeden z najnižších vo svete.

V súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do EÚ a s nadobudnutím účinnosti systému Eurodac a Dublinského nariadenia možno očakávať, že Rakúsko a Česká republika vrátia veľký počet tých žiadateľov o azyl, ktorí sú v pohybe zo Slovenska smerom na západ. Táto situácia bude predstavovať značné bremeno pre existujúci systém, ktorý bude treba vybaviť administratívnymi a technickými pros-triedkami na jeho zvládnutie. Pôjde najmä o adekvátne posilnenie počtov rozhodovačov a o rozšírenie príslušných kapacít azylových zariadení.

Rýchlejšie vybavovanie „zjavne neopodstatnených prípadov“ bude v budúcnosti nevyhnutnosťou na zachovanie funk-čnosti azylového systému, ktorý na základe predpokladaných údajov Migračného úradu môže dosiahnuť v roku 2004 až 20 000 žiadateľov.

Návrhové opatrenia

V azylovom systéme by sa mali realizovať radikálne zmeny, pričom kvalitnejšia koordinácia činností medzi Úradom hraničnej a cudzineckej polície P PZ a Migračným úradom MV SR bude nápomocná celkovému zrýchleniu registrácie, pohovorov a vybaveniu vecí. Navyše bude potrebné podstatne zvýšiť počet rozhodovačov, tlmočníkov, ako aj analytikov, ktorí pripravujú informácie o krajinách pôvodu, pri súčasnej potrebe zvýšenia ich miezd a vytvorenia primeranej perspektívy kariérneho postupu (rastu) zamestancov Migračného úradu v súlade so zákonom o štátnej službe, ktorý túto situáciu zatiaľ dostatočne nerieši, a to všetko v záujme dlhodobej stabilizácie ľudských zdrojov, pracujúcich v citlivej a zodpovednej oblasti rozhodovania o politickom azyle.

Aj budúci mechanizmus delenia bremena v rámci EÚ môže pomôcť SR v danej situácii, pričom napríklad v rámci EÚ sa spolupráca s inými krajinami nebude obmedzovať len na prerokovanie prípadov, kde by tímy rozhodovačov z krajín EÚ mohli pomôcť so „zjavne neopodstatnenými prípadmi“, ponechajúc orgánom Slovenskej republiky rozhodovanie o zvyšku nápadu, ale sústredí sa aj na hľadanie trvalých riešení pre pozitívne prípady (integrácia), ako aj na riešenie zamietnutých prípadov (dobrovoľný návrat do krajiny pôvodu, vyhostenie alebo podpornú formu ochrany v prípadoch existencie prekážok vyhostenia).


Autorka pracuje v Delegácii Európskej komisie v SR

Ďalšie analýzy nájdete v Listoch SFPA, ktoré vydáva Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA