Minimálna mzda v Európe si vyžaduje solidaritu

Minimálna mzda sa čoraz viac využíva v boji proti cezhraničnému sociálnemu dumpingu aj napriek tomu, že EÚ má v tejto oblasti minimálne alebo žiadne kompetencie, zdôraznil Klaus Heeger z Európskej konfederácie odborových zväzov (CESI).

"Popri nových výzvach na odklon od úsporných opatrení a orientáciu smerom k politike stimulujúcej zamestnanosť a rast existuje jeden problém, ktorý vzbudzuje zároveň nadšenie aj odmietavý postoj. Ide o otázku stanovenia minimálnej mzdy na primeranej úrovni vo všetkých členských štátoch v rámci nového balíka oživenia hospodárstva s veľkým počtom pracovných miest.

Minimálnu mzdu čoraz viac považujú za vhodný nástroj v boji proti cezhraničnému sociálnemu dumping, na vytvorenie väčšej sociálnej spravodlivosti s ohľadom na silné sociálne disparity medzi členskými štátmi, jednosmernú migráciu pracovnej sily v Európe a v snahe o obmedzenie chudoby napriek zamestnaniu. V tomto kontexte by stanovenie minimálnej mzdy malo znamenať jej zavedenie minimálne naprieč celou EÚ.

Námietky právnej povahy už boli vznesené. Hoci EÚ nemá v oblasti minimálnej mzdy takmer žiadne právomoci, intervencia Únie do národnej mzdovej politiky je aj napriek tomu realitou. Členské štáty musia napríklad dodržať smernice a odporúčania vyplývajúce z európskeho semestra, Paktu stability a rastu,  procedúry pri makroekonomických nerovnováhach a okrem tohto všetkého sa musia držať aj stabilizačných programov EÚ a MMF, pokiaľ čerpajú podporu z EFSF/ESM.

Navyše, ak existuje silná politická vôľa, otázka právomocí EÚ nie je rozhodujúca. V minulosti to však nebolo také jednoduché: stanovenie minimálnej mzdy v celej EÚ bolo v rozpore s národnými záujmami jednotlivých štátov a ich konkurencieschopnosťou.

V súčasnosti čelí EÚ a jej členské štáty novej situácii – vážnejšej kríze a jej následkom. Jedným z nich môže byť aj fiškálna integrácia. Hlasy volajúce po stanovení minimálnej mzdy pre celú Európu budú čoraz hlasnejšie. Takéto dianie je aj súčasťou nového "ducha doby". V čase, keď sú jednostranné úsporné opatrenia čoraz častejšie spochybňované, sa minimálne mzdy v celej Európe hodia do konceptov ekonomických stimulov, ktoré by boli viac orientované na dopyt, čo znamená do modelov rastu závislých od mzdy.

Cieľom Paktu Euro Plus z roku 2011 bolo zníženie minimálnej mzdy a zvýšenie konkurencieschopnosti, no výsledky z posledného summitu eurozóny vedú iným smerom.  Finančná podpora z EFSM/ESM bude možná aj bez podstúpenia plného podmieneného programu, dohodli priamu rekapitalizáciu bánk cez EFSF/ESM a podpísali Pakt pre rast v objeme 120 miliárd eur.

Európska konfederácia odborových zväzov (CESI) na poslednom európskom summite uvítala návrh na stanovenie minimálnej mzdy vo všetkých členských štátoch EÚ. Rešpektovali by sa však národné právomoci, tradície a práva sociálnych partnerov a mzdy by sa stanovili prostredníctvom kolektívnej dohody.

Odborové zväzy si čoraz viac uvedomujú, že lokálna, regionálna, či národná mzdová politika môže viesť k premiestneniu, ktorá by však napokon mohla uškodiť všetkým. Preto treba nájsť rovnováhu medzi lokálnymi, národnými a európskymi záujmami. Treba si uvedomiť, že národná mzdová politika má vplyv na zamestnanosť, obnovu a prosperitu v celej Európe.

Aj keď sa štáty musia držať kurzu zvyšovania konkurencieschopnosti, v prvom rade sa musia uistiť, že to nebude na úkor zamestnancov."

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA