Nemecko musí nasledovať Francúzsko a ďalších v rodových kvótach

Na podporu počtu žien na vysokých pozíciách vo veľkých firmách musí Nemecko, po vzore iných európskych krajín ako Francúzsko, prísť so zákonom. Argumentuje Margarete Hofmann, viceprezidentka Nemeckej asociácie právničiek.

„Podľa nemeckej ústavy ja rodová rovnosť povinná a Berlín musí zaviesť záväzný zákon, nakoľko sme videli že dobrovoľné ´záväzky´ firiem sa prevažne ukázali ako márne. Jasný legislatívny signál z Bruselu by bol nápomocný.

V polovici roku 2011 malo 30 najdôležitejších nemeckých spoločností kótovaných na [burze] DAX len 11 % žien v dozorných radách a 3 % v predstavenstvách. Percento žien vo vedúcich pozíciách nereflektovalo počet žien medzi zamestnancami spoločností. Nepochybne je ešte stále veľká medzera medzi percentom žien na rôznych úrovniach manažmentu a celkovým počtom žien v spoločnostiach.

Nemecká vláda (Federálne ministerstvo pre rodinu, seniorov, ženy a mládež) spolu s vedúcimi nemeckými biznis združeniami podpísali v roku 2001 „kontrakt pre väčšiu rodovú rovnosť v súkromnom hospodárstve“. Ale očividne, tento záväzok nevyústil k akémukoľvek hmatateľnému procesu.

Takisto nemecký kódex pre korporačné riadenie, zreformovaný 26. mája 2010, dosiaľ neukázal žiadne uspokojivé výsledky. Podľa nového kódexu, dozorné rady musia uvádzať konkrétne ciele pokiaľ ide o ich zloženie, predovšetkým rešpektovanie adekvátneho podielu žien. Pokiaľ ide o predstavenstvá a všeobecné seniorské pozície, je Kódex menej špecifický: dozorné rady by jednoducho mali monitorovať ´diverzitu´ v zložení predstavenstva firiem a usilovať o adekvátny podiel žien.

Firmy v skutočnosti stanovili ´ciele´ pre dozorné rady, a medzi 30 najdôležitejšími spoločnosťami kótovanými na DAX, 24 % z novovymenovaných členov dozorných rád boli do polovice roku 2011 ženy, čo ale nie je dostatok pre adekvátnu reprezentáciu žien. Plus, pokiaľ ide o predstavenstvá, len 18 % novovymenovaných členov boli ženy.

Z tohto dôvodu nemecká asociácia právničiek si dala za prioritu navštíviť v posledných dvoch rokoch 75 výročných stretnutí akcionárov firiem kótovaných na DAX a žiadali konkrétnejšie opatrenia na zlepšenie situácie.

Podľa prieskumu asociácie z roku 2011 len 3% z 30 najvýznamnejších spoločností kótovaných na DAX stanovovalo ciele rodovej rovnosti pre predstavenstvá – a to sa tak skoro asi nezmení, keďže firmy zostávajú pasívne.

Všetky pokusy dosiahnuť rodovú rovnosť v top pozíciách hospodárstva dobrovoľnými prostriedkami zlyhali. Čas na dobrovoľné záväzky skončil. Musím ísť po špecifických ustanoveniach.

Šesť vedúcich nemeckých ženských združení a členky nemeckého parlamentu zo všetkých strán podpísali „Berlínsku deklaráciu pre stabilizáciu genderovej rovnosti v najvyšších pozíciách ekonomiky prostredníctvom špecifických štatutárnych ustanovení“ dňa 16. novembra 2011. Tieto ženy dosiahli prvú zhodu naprieč straníckymi líniami, s primárnym cieľom zapojenia viacerých žien do rozhodovacích procesov v hospodárstve – rovný počet a práva.

Nemecká ústava explicitne stanovuje, že dosahovanie rodovej rovnosti je záväzné a povinné – nielen na papieri, ale aj v skutočnosti, čo je viac než oneskorené 60 rokov po vstupe nemeckej ústavy do platnosti.

Ekonomické aspekty sú rovnako dôležité: z demografického pohľadu si Nemecko viac nemôže dovoliť mať rovnako dobre kvalifikované ženy nepracujúce na najvyšších pozíciách.

Od začiatku hospodárskej a finančnej krízy, sme pochopili, že rozdielne kognitívne vlastnosti a prístupy ponúkané ´rôznorodými´ pracovnými tímami sú potrební na zvládnutie nevyhnutných zmien. Štúdie ukazujú, že firmy s rozmanitou pracovnou silou sú úspešnejšie. Výnimočne kvalifikované ženy sa na to pripravovali už veľmi dlho.

Z ekonomickej perspektívy je využitie všetkých talentov kľúčové pre udržateľný hospodársky úspech v rámci globalizovaného konkurenčného sveta.

Vytvorení korešpondujúcich štatutárnych ustanovení by Nemecko nasledovali príklady ďalších európskych krajín.

Povinné kvóty pre ženy prvýkrát zaviedlo Nórsko v roku 2003, nasledované Španielskom v roku 2007, a takisto Islandom v roku 2010; Francúzsko, BelgickoTaliansko nasledovali v roku 2011.

Jasný signál z Bruselu by určite poslúžil k urýchlenie tohto procesu naprieč Európou.

Podpredsedníčka Európskej komisie Viviane Reding čoskoro navrhne určité opatrenia po skončení verejnej konzultácie, ktorú spustila tento týždeň.

Je už očividné, že jej prísľub o zastúpení najmenej 30 percent žien do roku 2015 a 40 percent do roku 2020 na top pozíciách v európskom hospodárstve nevzali zodpovední ľudia príliš vážne. Jej „Záväzok Európy“ dosiaľ nepreukázal žiadne zásadné výsledky.

Pomôcť môžu len záväzné pravidlá. Nezáväzné odporúčanie, tak ako ich obsahuje legislatívny pracovný program Komisie pre rok 2012, by neboli ničím iným ako úpenlivou prosbou a výsledkom by bolo zbytočné. Navyše, záväzné legislatívne opatrenia predvída aj uznesenie Európskeho parlamentu z júla 2011, čo môže byť nápomocné pri premene tohto prípadu na pevný zákon.“

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA