Nerovnosti na Slovensku výrazne narástli

Prijímová nerovnosť u nás za posledných dvadsať rokov výrazne narástla. Dôvodom je najmä rastúca diferenciácia platov podľa vzdelania a zmeny v redistributívnej politike štátu. Nerovnosti u nás sú tak vyššie ako v Českej republike, ale zostávajú nižšie ako v Poľsku či v Maďarsku.

Konštatuje to národná štúdia o nerovnostiach Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI), ktorá v rámci medzinárodného vedeckého projektu GINI vychádza vo vydavateľstve Oxfordskej univerzity.

Príčinou nárastu nerovností na Slovensku bol najmä nárast príjmov u vybraných skupín obyvateľstva, zatiaľ čo iným skupinám príjmy rástli pomalšie. Najviac rástli príjmy vysokoškolsky vzdelaným ľuďom a vzdelanie sa stalo najdôležitejším determinantom miezd. Nárast nezamestnanosti uvrhol mnoho ľudí do pásma ohrozenia chudobou najmä kvôli strate zamestnania.  

Ako ďalej vyplynulo z výskumu CELSI politika štátu má na nerovnosti výrazný vplyv. Dlhodobá redistributívna politika štátu v podobe podpory nezamestnanosti, dávok v hmotnej núdzi a ďalších inštrumentov je jednou z hlavných príčin pomerne nízkej miery prijímovej nerovnosti na Slovensku. Na druhej strane, zavedenie rovnej dane malo neutrálny dopad na skupiny s nízkym príjmom, avšak pozitívne ovplyvnilo čisté príjmy vysokoprijímových skupín.

Dôležitú úlohu zohráva štát napríklad v prípade starobných dôchodkov. „Nebyť dôchodkov, medzigeneračné prijímové nerovnosti by boli neudržateľné,“ vysvetľuje výskumný riaditeľ CELSI Martin Kahanec. Podobne ako u dôchodcov aj u iných skupín tvoria príjmy od štátu podstatnú časť mesačných rozpočtov, ide najmä o nezamestnaných alebo rodiny s malými deťmi. „Ďalším dôvodom  nižšej miery prijímovej nerovnosti je aj to, že pomerne veľká časť pracujúcich poberá nízke mzdy, čo znižuje ich rozptyl,“ dodáva Martin Kahanec.

Ohrození chudobou sú u nás najčastejsie nízkovzdelaní ľudia. „Jeden z našich predchádzajúcich výskumov ukázal, že nízkovzdelaní majú až o 19,5 percent nižšiu pravdepodobnosť nájsť si prácu ako stredoškolsky vzdelaní ľudia,“ uvádza Martin Kahanec. Oproti vysokoškolsky vzdelaným ľuďom ich šance klesajú o ďalších 10,3 percenta v prípade mužov a 14,5 percenta v prípade žien. S chudobou sa taktiež najčastejšie spája zhoršený zdravotný stav, nezamestnanosť alebo kriminalita.

Pozadie

Cieľom európskeho výskumného projektu GINI bolo ponúknuť ucelený pohľad na vývoj nerovností v čase. Výskumom sa odborníci snažili vysvetliť sociálne, politické a kultúrne dopady, ktoré nárast nerovnosti spôsobuje. Konzorcium vedeckého projektu GINI viedla Amsterdamská univerzita. Viac informácií o publikácii o nerovnostiach v Oxford University Press je k dispozícii na tejto linke

Viac o GINI: www.gini-research.org

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA