Nový španielsky imigračný zákon vyvolal vlnu nevôle doma i v zahraničí

Rozhodnutie španielskej socialistickej vlády zlegalizovať pobyt státisícom imigrantov žijúcich a pracujúcich v Španielsku už niekoľko rokov, sa stretlo s negatívnou odozvou na domácej i zahraničnej politickej scéne. Komu je imigračný zákon určený?

Integrace, partner
Integrace, partner

 

Krajina imigrácie


Od začiatku deväťdesiatych rokov je Španielsko cieľovou krajinou pre imigrantov, nie len tranzitným územím ako v predchádzajúcich desaťročiach. Podľa posledných odhadov žije v súčasnosti v Španielsku 1 854 218 legálnych imigrantov, čo sú približne 4 % z celkovej populácie. Počet ilegálne žijúcich cudzincov v krajine nie je ľahké presne zistiť, ale odhady uvádzajú niečo medzi 800 tisíc a vyše miliónom. Čo sa týka národnostnej skladby, v Španielsku žijú a pracujú mnohí imigranti pôvodom z Európy, Afriky a Latinskej Ameriky. Viac ako tretina Európanov pochádza z krajín Európskej únie (najmä z Veľkej Británie, Nemecka, Talianska, Francúzska a Portugalska). Očividne najväčšiu skupinu cudzincov v Španielsku tvoria Ekvádorčania (14,6 %), nasledovaní Maročanmi (10,6 %) a Kolumbijcami (6,5 %). Značné komunity vytvárajú imigranti pôvodom z Číny (3,4 %), Peru (3,5 %), Argentíny (2,6 %), Dominikánskej republiky (2,2 %), Kuby (1,7 %) a z východnej Európy sú to hlavne Rumuni (3,3 %) a Bulhari (1,5 %).


Komu je zákon určený?


Kabinet Josého Luisa Rodrígueza Zapatera schválil novelu imigračného zákona na sklonku minulého roku, 30. decembra. Zákon je účinný od pondelka 7. februára, dňa, ktorým začína plynúť trojmesačná lehota k predloženiu potrebných dokumentov príslušným španielskym úradom. Do 7. mája budú úrady prijímať žiadosti, ktorých súčasťou musí byť občiansky preukaz, čistý register trestov z krajiny pôvodu, pracovná zmluva platná minimálne šesť mesiacov a dôkaz, že imigrant pracuje aspoň tridsať hodín týždenne. Inými slovami, trojmesačná lehota na podávanie žiadostí k legalizácii pobytu je určená imigrantom žijúcim a pracujúcim v Španielsku „načierno“ minimálne od 7. augusta 2004. Je to však zamestnávateľ či podnikateľ, ktorý predloží niektorej zo 160 kancelárií sociálnej poisťovne žiadosť o pracovné povolenie alebo povolenie na pobyt s dobou platnosti jeden rok.


Cieľom zákona je umožniť stovkám tisícom ilegálnych imigrantov, pracujúcich v Španielsku aspoň šesť mesiacov, získanie legálneho statusu a zároveň zvýšiť kontrolu imigrantov. Madridská vláda verí, že zákon pomôže riešiť problém starnúcej populácie a nedostatok pracovných síl v určitých odvetviach (poľnohospodárstvo, stavebníctvo, domáce práce) tým, že inkorporuje dovtedy ilegálne pracujúcich imigrantov do trhu práce. Inak povedané, viac daňových poplatníkov bude financovať zvyšujúce sa náklady na sociálne zabezpečenie, keďže imigranti budú povinní ako legálni pracovníci platiť dane a odvádzať sociálne dávky. Podľa slov premiéra Josého Zapatera „nový zákon je prvou príležitosťou k uskutočneniu zmeny v orientácii migračnej politiky právnou cestou“.


Opozícia varuje


Hlavná opozičná Ľudová strana, ktorá krajinu viedla osem rokov (do parlamentných volieb 14. marca 2004) na čele s José María Aznarom, nie je novým zákonom z dielne socialistov až taká nadšená. Prejavilo sa to hneď pri jeho schvaľovaní. Zákon podporila väčšina parlamentných politických strán, vrátane Fóra pre sociálnu integráciu imigrantov, ľudovci však hlasovali proti.


Opozícia ani trochu neverí v efektívnosť nového systému. Jej predstavitelia sa zhodujú v názore, že čierna ekonomika z trhu práce nezmizne. Mnohí zamestnávatelia sa budú brániť poskytnúť pracovnú zmluvu ilegálnym imigrantom, keďže doposiaľ ich vyšli oveľa lacnejšie. Napriek hrozbe pokuty zamestnávateľovi pre neudelenie kontraktu sa kritici novej legislatívy domnievajú, že zákon len tak jednoducho tento fenomén nevykorení. Opozícia navyše operuje s hrozbou tzv. efecto llamada (privolávací efekt), ktorý by mohol vyvolať reťazovú reakciu prílevu stále väčšieho počtu imigrantov. Podľa podpredsedu Ľudovej strany, Ángela Acebesa (bývalý minister vnútra) bude na konci procesu legalizácie v krajine viac ilegálnych imigrantov ako v súčasnosti. Acebes navyše označil zákon za „čistú propagandu“ socialistov pred nadchádzajúcimi voľbami do regionálnych samospráv.


Znepokojené reakcie členských krajín


Nad rozhodnutím španielskej vlády vyslovili znepokojenie najmä vlády Nemecka, Francúzska a Holandska. Obviňujú Madrid z nedostatočnej spolupráce a dialógu s ostatnými štátmi EÚ pred prijatím zákona. Podľa viacerých vyjadrení predstaviteľov týchto štátov môžu mať výhody plynúce zo zákona, t.j. obdržanie povolenia k pobytu a pracovného povolenia za následok presun imigrantov do iných členských krajín.


Migrácia vždy patrila k najcitlivejším politickým otázkam. V tomto prípade však treba mať na zreteli, že udelenie povolenia k pobytu v Španielsku neznamená, že imigranti budú mať automaticky právo žiť a pracovať kdekoľvek v EÚ. Pri extrakomunitárnej migrácii, to znamená migrácii občanov z tretích krajín vstupujúcich na územie EÚ platí odlišný režim, ako pri migrácii intrakomunitárnej, teda v rámci EÚ, kde sa aplikuje právo občanov EÚ na voľný pohyb osôb. Aj toto právo ale má svoje výnimky, stačí si spomenúť na zavedenie prechodných období na slobodu pohybu osôb zo strany väčšiny pôvodných štátov pätnástky voči novým členským krajinám po ich vstupe do EÚ (pravidlo 2+3+2 roky). Napríklad úrady vo Francúzsku budú uplatňovať odlišný režim pri zamestnávaní španielskeho občana využívajúceho právo na voľný pohyb osôb v EÚ, ako pri zamestnávaní Maročana, vlastniaceho povolenie k pobytu alebo pracovné povolenie vydané španielskymi úradmi. Francúzske úrady ho naďalej budú považovať za občana tretej krajiny a uplatňovať legislatívu vzťahujúcu sa na zaobchádzanie s občanmi tretích krajín.


Krajiny EÚ v súčasnosti venujú zvýšenú pozornosť vytváraniu pravidiel spoločnej imigračnej politiky, ale prístup k danej otázke je stále v kompetencii jednotlivých členských štátov a tým pádom sa režim voči imigrantom líši od jednej krajiny k druhej. Dôraz je kladený na výmenu informácií a najlepších skúseností členských štátov pri riešení problému legálnej aj ilegálnej imigrácie.


Analýza bola uverejnená na stránke Integrace.cz 9. februára 2005.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA