Predlžovanie aktivačných prác je krokom späť

„Predĺženie možnosti zúčastňovať sa na aktivačných prácach pre dlhodobo nezamestnaných je pre slovenský trh práce krokom späť,“ tvrdí Inštitút zamestnanosti. Toto opatrenie je súčasťou Návrhu na využitie finančných prostriedkov štátu na vytvorenie nových pracovných miest.

Vláda sa dnes (2. decembra) zaoberá Návrhom na využitie finančných prostriedkov štátu na vytvorenie nových pracovných miest, resp. na zachovanie zamestnanosti, v rámci ktorého Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) navrhujú predĺžiť možnosť zúčastňovať sa na aktivačných prácach.

„Aktivačné práce sú krokom späť a navrhnuté opatrenia majú viac ako nezamestnaným pomôcť hlavne obciam v ich zlej finančnej situácii,“ uviedol Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti (IZ). Inštitút dlhodobo

IZ už dlhodobo upozorňuje na to, že aktivačné práce nepodporujú udržiavanie pracovných návykov, keďže zamestnávatelia (napr. obce) a zamestnaní nie sú zviazaní štandardnou zmluvou, čo môže viesť k porušovaniu povinností pracujúcich.  

Namiesto aktivačných prác by podľa IZ mali byť prostriedky na aktívnu politiku trhu práce vynakladané efektívnejšie. „Riešenie vidíme v zakladaní sociálnych podnikov, tak ako to nedávno navrhlo ministerstvo práce a ako sú definované v zákone 5/2004,“ uviedol Michal Páleník z IZ.

Sociálne podniky inštitút považuje za vhodný nástroj na riešenie dlhodobej nezamestnanosti na lokálnej úrovni. Inštitút zamestnanosti navrhuje, aby činnosť takýchto sociálnych podnikov mala najmä verejnoprospešný charakter vo vzťahu k poskytovaniu služieb občanom. Išlo by o tzv. služby verejného záujmu, ktoré by mala definovať vláda Slovenskej republiky na základe Lisabonskej zmluvy o EÚ. „Služby verejného záujmu si môže definovať každý členský štát tak, ako uzná za vhodné, Lisabonská zmluva ich iba rozdeľuje na služby ekonomického a neekonomického charakteru,“ spresnil Michal Páleník.

IZ nepodporuje plán Ministerstva pôdohospodárstva SR, ktoré chce podľa toho istého návrhu vytvoriť 5 tisíc pracovných miest a to zamestnaním uchádzačov o zamestnanie v Štátnych lesoch, š.p., pretože ide o opatrenie úzko profilované na jeden segment a len na ekonomické aktivity.

„Tým sa narušuje podnikateľské prostredie a podnikanie vlastníkov neštátnych lesov je týmto krokom diskriminované. Tu by bola rovnako žiaduca podpora aj neekonomických aktivít v lesoch, ako turizmus, cyklistika, či rekreácia formou napríklad údržby chodníkov, značkovania, a to bez rozdielu vlastníctva,“ tvrdí IZ.

Podobný plán má aj rezort hospodárstva, ktorý podporí tvorbu 3 587 nových pracovných miest a to prostredníctvom investorských projektov spolu za 128 miliónov eur na roky 2010 až 2012. Jedno pracovné miesto tak bude v priemere stáť 35 600 eur.

Za efektívne IZ pri zvyšovaní počtu pracovných miest z prostriedkov štátneho rozpočtu považuje zatepľovanie budov, ktoré má „nielen pozitívny vplyv na zamestnanosť, ale aj na životné prostredie a energetickú náročnosť“. Opatrenie má vytvoriť alebo udržať 11,1 tisíc až 13,4 tisíc miest.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA