Rastové a imigračné scenáre pre Turecko a EÚ

Autori sa v analýze zaoberajú perspektívami imigračnej politiky EÚ po vstupe Turecka a pravdepodobnom zavedení stálej ochrannej klauzuly, obmedzujúcej voľný pohyb pracovných síl.

CEPS, logo
CEPS, logo

V diskusii o členstve Turecka v EÚ a voľnom pohybe pracovných síl sa často prehliada skutočnosť, že EÚ nemôže uplatňovať politiku nulovej migrácie ani pri zavedení stálej ochrannej klauzuly.

Cieľom tejto štúdie je odhadnúť potenciálu imigráciu z Turecka do EÚ v čase, keď Turecko získa plné členstvo v únii a obmedzenia voľného pohybu pracovnej sily budú odstránené. Štúdia skúma alternatívne metódy a scenáre pravdepodobného rozsahu migrácie pre obdobie rokov 2004 až 2030. Analýzy vychádzajú zo skúseností krajín, ktoré vstúpili do EÚ. Použité metódy odhadu sú totožné s metódami, požívanými v nedávnych štúdiách, analyzujúcich dopady členstva krajín strednej a východnej Európy. Zvláštna pozornosť bola venovaná skúsenosti južných „kohéznych“ krajín – Grécka, Portugalska a Španielska. Predpovede sa zakladajú na tureckých záznamoch o emigrácii.

Z času na čas sa na prvých stránkach európskych médií objavujú senzáciechtivé články o hrozivom rozsahu potenciálnej migrácie z Turecka. Nepozorná interpretácia príležitostných prieskumov verejnej mienky môže zvýšiť počet až na 25% približne 70-miliónovej populácie. Závery serióznych vedeckých prác vykazujú len zlomky z týchto čísel. Prieskum Európskej komisie, uskutočnený v rámci „Dopadovej štúdie“ za rok 2004 (Otázky, vyplývajúce z perspektívy tureckého členstva) uvádza, že imigračné predpovede z Turecka do EÚ-15 do roku 2030 sa pohybujú medzi 0,5 a 4,4 milióna, predpokladajúc voľný pohyb pracovných síl v horizonte približne dvanástich rokov od teraz. Dopadová štúdia rovnako zdôrazňuje, že dospieť k vyšším odhadom (približne 4 milióny) znamenalo prispôsobiť si dáta a metodológiu.

Počas prieskumu literatúry, ktorý sme uskutočnili v rámci tejto štúdie, a vďaka našim kontaktom s významnými výskumnými centrami v EÚ (pozri referencie), sme sa nestretli so žiadnymi plošnými migračnými predpoveďami z Turecka do EÚ, ktoré by presahovali pravdepodobný rozsah migrácie, uvedený v Dopadovej štúdii.

Analytické štúdie pri imigračných predpovediach požívajú dve alternatívne metódy. Prvou je štatistická dedukcia, založená na vedeckých prieskumoch. Druhá metóda je ekonometrická. Tá vychádza z pred- a povstupových skúsenostiach emigračných krajín. Identifikujú sa kvantitatívne determinanty imigrácie – faktory podporujúce a zabraňujúce imigrácii – a odhaduje sa ich spoločný dopad na imigráciu. Tieto odhady sa požívajú na prognózu migrácie z možných budúcich členských krajín.

Naše simulačné výsledky pre plošnú migráciu z Turecka do EÚ-15 pre obdobie rokov 2004-2030 sa pohybuje medzi 1-2,1 milióna, predpokladajúc úspešné prístupové obdobie s vysokým rastom a voľným pohybom pracovnej sily, počínajúc rokom 2015 – dosť optimistická domnienka pre prieskum hornej hranice imigračného potenciálu. Na druhej strane, ak bude prístupový proces Turecka ohrozený a vysoký rast nebude udržateľný, 2,7 milióna ľudí sa možno dostane do EÚ-15 napriek zavedeniu prísnych obmedzení mobility pracovnej sily.

Referenčná skupina: Imigrácia z celej Európy za obdobie rokov 1967-2001

V prvej fáze analýzy sme sa riadili metódou, použitou pri odhade potenciálnej migrácie zo strednej a východnej Európy v správe Európskej komisie od autorov Brücker, Alvarez-Plata and Siliverstovs (2003). Štúdia pri použití ekonometrického modelu odhaduje počet migrantov z 19 krajín v Nemecku (Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Island, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Nórsko, Portugalsko, Švédsko, Švajčiarsko, Španielsko, Turecko, Veľká Británia, a (bývalá) Juhoslávia). Ako hostiteľská krajina bolo vybrané Nemecko kvôli veľkosti komunít migrantov v tejto krajine a dostupnosti dát za dlhé časové obdobia už od roku 1967.

Celý text článku v anglickom jazyku bol uverejnený na stránke Centre for European Policy Studies v decembri 2004.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA