Rómovia z krajín V4 pred bránou EU

Analýza sa zaoberá situáciou Rómov v krajinách strednej Európy a hodnotí pravdepodobný vývoj situácie po vstupe týchto krajín do EÚ.

 

S rozšírením Európskej únie (EU) a s tým súvisiacim otvorením hraníc narastajú obavy členských krajín z možnej vlny migrácie Rómov zo strednej Európy. Cieľom by mohli byť najmä štáty so štedrým sociálnym systémom, tak ako tomu bolo už v roku 2001. V tomto roku bolo viacero štátov na západe Európy donútených zaviesť Slovenskej republike vízovú povinnosť, aby zabránili masovému prílivu Rómov žiadajúcich o azyl. EU sa preto seriózne zaoberá prípadným zvýšením počtu emigrantov a následnými krokmi. Otázka znie, do akej miery sú tieto obavy opodstatnené.

 

 

Sociálna situácia, v akej sa dnes väčšina rómskej populácie v krajinách V4, kde sa počty pohybujú od asi 50 tisíc v Poľsku po vyše pol milióna v Maďarsku a na Slovensku nachádza, je tragická. 3 Rómov sú závislé na sociálnych dávkach od štátu, ktoré aj tak putujú rovno do rúk úžerníkov. Školská dochádzka je mizivá a veľké percento rómskych detí je automaticky zaraďované do špeciálnych škôl. Bývanie v osadách bez vody a elektriny, týkajúce sa viac ako polovice Rómov, pripomína život spred mnohých storočí. A asi najtragickejšie je, že od majority sa Rómovia pomoci len málokedy dočkajú. Tá síce žije priamo vedľa nich, ale pomocnú ruku podá len ojedinele. Prečo tomu tak je? Čo v nových demokraciách štátov V4, kde má každý zaručená rovnosť a šancu, spôsobilo takéto nálady?

 

 

Rómske tajomstvo

 

 

Základom je obyčajný ľudský strach z neznámeho a nedôvera. Rómske etnikum je ešte stále zahalené rúškom tajomstva. Do nedávna sa vôbec nevedelo, odkiaľ sa Rómovia vlastne vzali. Odpoveď prišla prekvapivo od jazykovedcov, ktorí analýzou rôznych rómskych dialektov a ich následným porovnaním s indickými jazykmi objavili korene rómskej populácii.

 

 

Do Európy tento kočovný národ doputoval v 9.-10. storočí. Po počiatočnom usídlení na gréckom Peloponéze v oblasti tzv. Malého Egypta, sa začali presúvať viac na západ. Tam ich na základe domnienky o egyptskom pôvode nazvali gypsies. Toto pomenovanie sa zachovalo až dodnes, ale stalo sa pomerne pejoratívnym.

 

 

V Európe boli títo putujúci hriešnici pohostinne prijímaní a šľachta im dokonca vydávala ochranné glejty. Avšak v 15. storočí cirkev upozornila na nezhodu medzi týmito tajomnými hosťami z východu a vtedajším obrazom kajúcnikov. Priateľstvo sa zmenilo na nepriateľstvo a vyvrcholilo v krutom prenasledovaní. Českí a uhorskí králi zakazovali trpieť Rómov vo svojich kráľovstvách. Rómovia vyháňaní z nemeckých oblastí nachádzali útočisko v Poľsku. Zmena negatívneho postoja prišla až s osvietenou panovníčkou Máriou Teréziou.

 

 

Začiatkom 20. storočia sa objavili snahy zabrániť združovaniu Rómov. Aj tak demokratický štát, akým bola Československá republika, vydal roku 1927 Zákon o potulných cigáňoch, ktorý bol v rozpore s rovnosťou občanov zaručovanou ústavou.

 

 

S nástupom nacizmu nastalo najtragickejšie obdobie v rómskych dejinách vrcholiace v tzv. cigánskom tábore koncentračného tábora Osvienčim II – Brzezinka.

 

 

Rôzna opatrenia komunistického režimu sa prejavila aj u rómskej populácie. Na jednej strane režim zabezpečil prácu, sociálnu podporu a vzdelanie, na druhej strane v rámci snahy o jednotnosť potláčal rómsku svojráznosť. Rómovia zviazaní s prírodou boli zrazu nútení nasťahovať sa do malých bytov na betónových sídliskách.

 

 

Ponovembrová demokracia priniesla politickú slobodu a zároveň nacionalistické tendencie. Rómska iniciatíva tak bola opäť zatlačená do úzadia.

 

 

Aspekty dnešnej situácie

 

 

Totalitná minulosť krajín V4 spôsobila nárast intolerancie a diskriminačných tendencií, ktoré už západné demokracie dávno prekonali. Autormi rasistických fyzických protestov sa najčastejšie stavajú členovia neslávne známeho hnutia skinheads. Ich útoky sú orientované prevažne proti Rómom, ktorých nesprávne považujú za príslušníkov inej než bielej rasy.

 

 

Ostatok majoritnej spoločnosti ale tiež nemožno chváliť. Vnútorne v nej pretrváva nedôvera a obraz Rómov si často spája s pojmami ako nepoctivosť či lenivosť.

 

 

Pojem, ktorým možno pomenovať mnoho stránok rómskej situácie, vystihuje slovo vylúčenie. V ekonomickej sfére možno hovoriť o exklúzii v podobe dlhodobej nezamestnanosti. Mnoho Rómov má len základné vzdelanie, a tak sa ich pracovné možnosti obmedzujú na sezónne práce, verejno-prospešné či iné manuálne práce. O takéto pracovné príležitosti sa ale treba deliť s lacnou pracovnou silou z východu a v chudobných oblastiach, ako je napríklad východ Slovenska, aj s kvalifikovanejšou majoritou. Politické vylúčenie je ďalším aspektom vzdiaľovania sa rómskeho etnika a väčšinovej spoločnosti. Veľmi obmedzené možnosti zamestnania a z toho vyplývajúci nedostatok finančných prostriedkov vzbudujú u mnohých Rómov beznádej. Mnohí neveria, že by mohli sami ešte niečo zmeniť. Nemalou prekážkou je aj vzdelanostná a jazyková bariéra.

 

 

Obrovským problémom smutnej ekonomickej situácie Rómov z osád je úžera. Týka sa asi 80 % osadníkov. Podľa slov Karola Nováka, ktorého do slovenských osád vyslala organizácia Člověk v tísni, sa úžerníkmi stali tí najschopnejší, ktorí by v majoritnej spoločnosti patrili k tým najúspešnejším. Úžerníctvom sa väčšinou zaoberajú celé rodiny. Splátky inkasujú v deň výplaty sociálnych dávok priamo pred poštou.

 

 

Následkom komunistami organizovaného presunu rómskeho obyvateľstva z osád do sídliskových bytov vzniklo niekoľko čisto rómskych sídlisk. Majoritné obyvateľstvo sa kvôli inému spôsobu života spoluobčanov radšej odsťahovalo. Takáto getoizácia bohužiaľ až príliš pripomína židovské getá vytvorené počas druhej svetovej vojny.

 

 

Ako začarovaný kruh môže pôsobiť otázka integrácie. Pre Rómov je nesmierne zložité včleniť sa do majoritnej spoločnosti. Ak sa im to však podarí, znamená to okamžite vylúčenie z rómskej komunity. Rómovia si dodnes zachovali svoju pozoruhodnú identitu a neradi na svojich zvykov niečo menia

 

 

Pre rómske etnikum je charakteristická skorá a vysoká pôrodnosť (až šesťkrát vyššia než u väčšinovej populácie krajín V4). Vysvetlenie treba hľadať v rómskych hodnotách. U Rómov sú deti považované za najväčší poklad: Nane čhave, nane bacht, teda Nie sú deti, nie je šťastie.

Do nedávna bol na čele každej rómskej skupiny vajda, tzv. rómsky starosta. Išlo o staršieho muža s veľkou autoritou u Rómov i u ostatného obyvateľstva, sprostredkovateľa medzi rómskou komunitou a obcou. Dnes sa tento fenomén z väčšiny osád vytratil a s ním sa vytratila komunikácia majority s Rómami, ktorá fungovala počas komunistického režimu. Momentálne vládne v osadách nevraživosť medzi samotnými rómskymi klanmi, čo nesmierne komplikuje pokusy o obnovenie inštitútu vajdu.

 

 

Situácia v jednotlivých V4 krajinách

 

Česká republika

 

Českí Rómovia sú väčšinou potomkami slovenskej rómskej populácie presídlovanej v čase socializmu na územia pôvodných českých Rómov, ktorí prišli o život v koncentračných táboroch.

 

 

Podľa odhadov brnenského občianske združenie IQ Roma Servis tvoria Rómovia až 70 % nezamestnaných. Keďže Rómovia sa zo začiatku vždy boja zmien, zameralo toto združenie svoju činnosť na komunikáciu. Vysvetľujú rómskym rodičom význam vzdelania, negatíva úžery a zároveň načúvajú, aby zistili, aké sú potreby Rómov.

 

 

Na základe niekoľkých desaťročí spoločného štátu Čechov a Slovákov je situácia Rómov v oboch nástupníckych republikách podobná. V ČR je dopad reforiem vďaka vláde ľavice miernejší. ČSSD kladie väčší dôraz na tzv. sociálny štát. Reformy preto nespôsobujú prepad chudobných vrstiev obyvateľstva na úplné dno.

 

Maďarská republika

 

Špecifikami rómskej politiky v Maďarsku sa pre Rómsku tlačovú agentúru zaoberal Maximilián Estočák. Dospel k záverom, že aj napriek podobnosti so slovanskými členmi V4 je rómska politika v Maďarsku iná. Vyznačuje sa väčšou liberálnosťou a inštitucionálnym pokrytím.

 

 

Začiatky rómskej politiky sa tu datujú do polovice 80. rokov, kedy bola vo vnútri štátnej strany Hazafias Népfront založená Rómska rada. Z nej pochádza viacero čelných predstaviteľov dnešnej Štátnej Rómskej samosprávy. Ich špecifikom je lojálnosť voči vládnucej strane. V roku 1993 prijatý menšinový zákon, ktorý vo veľkej miere determinoval úzky vzťah medzi rómskou a veľkou politikou, má isté medzery, ktoré spôsobujú nedostatočnú samostatnosť miestnych samospráv. Rómskym program sa v roku 1997 zaoberala vláda Gyulu Horna. Jej volebné obdobie ale skončilo skôr, než bol program spustený. Nový kabinet Viktora Orbána prijal vlastnú verziu s cieľom vyriešiť tri najpálčivejšie problémy: bývanie, nezamestnanosť a vzdelávanie. Výsledky sa dostavujú len veľmi pomaly. V máji 2002 vzišiel z volieb ďalší premiér Péter Megyesi a do parlamentu sa dostalo niekoľko rómskych politikov. V programovom vyhlásení novej vlády je viacero pasáží tákajúcich sa zlepšenia rómskej situácie. Tie, ktoré stoja za zmienku sú najmä antidiskriminačný zákon, likvidácia rómskych osád a zníženie počtu špecializovaných rómskych škôl.

 

 

V Maďarsku existuje taktiež viacero rómskych civilných organizácií. Nie sú súčasťou štátnej štruktúry, a tak ich prežitie zaručujú súkromné zdroje. Tým najmarkantnejším je americký miliardár maďarského pôvodu, George Soros.

 

Poľská republika

 

V Poľsku žije podľa odhadov 20-50 000 Rómov. Presné číslo je, podobne ako v ostatných štátoch V4, zistiť temer nemožné. Mnohí sa totiž pri sčítaní obyvateľstva hlásia k majorite alebo k inej menšine. Číslo aj napriek svojej nepresnosti jasne dokazuje, že Rómovia tu predstavujú malú časť obyvateľstva, preto nie sú považovaní za taký pálčivý problém ako v ostatných troch štátoch.

 

 

Významný posun vo vzťahu majority a rómskej menšiny nastal vznikom Združenia na monitoring a aktivizáciu Rómov v Rzeczpospolitej Polskiej. V roku 1998 nadviazalo spoluprácu s 49 organizáciami zaoberajúcimi sa pomocou na úrovni vojvodstiev. Výsledkom bol zoznam aktivít ako vzdelávanie, právna pomoc, ochrana zdravia, znižovanie nezamestnanosti či rekvalifikácia. Roku 1999 vznikol na krajských úradoch práce ročný program s názvom „Rómovia na trhu práce“. Určitý posun nastal, ale aj napriek tomu je situácia pomerne zlá. Rómske obyvateľstvo tvorí najnižšie sociálne vrstvy a v rebríčku nezamestnanosti zas obsadzuje popredné miesta. To je dôvod, prečo by aj Poľská republika mala zintenzívniť prácu s Rómami.

 

Slovenská republika

 

Na Slovensku žije najpočetnejšia rómska skupina v rámci V4. Prevažná väčšina žije v osadách na východe krajiny, kde štatistiky chudoby a nezamestnanosti dosahujú republikové maximá. Prácu si tu ťažko hľadajú sami príslušníci väčšinového obyvateľstva. Niet sa teda čo čudovať, že 3 rómskej menšiny sú závislé na sociálnych dávkach. Tie ale do veľkej miery menšinová pravicová vláda premiéra Dzurindu novoročnými reformami skresala natoľko, že už aj tak katastrofálna situácia slovenských Rómov sa stala neúnosnou. Viacerí jedinci to riešili rabovaním obchodov na východnom Slovensku s celkovou škodou asi 700 tisíc korún. Vláda zasiahla nasadením armády na kontrolu osád. Následne zasadalo aj Ministerstvo sociálnych vecí, práce a rodiny. Hľadalo riešenie najmä proti úžere. Od marca sa preto sociálne dávky vyplácajú týždenne a často v naturáliách. Ďalej bol zavedený aktivačný príspevok 1000 korún za 10 hodín verejno-prospešných prác. Po novelizácii zákona by mal dokonca vzrásť o ďalších 500 slovenských korún.

 

 

Februárová Výročná správa o dodržiavaní ľudských práv vydávaná na základe informácií amerických ambasád sa o slovenských Rómov zmienila hneď niekoľko krát. Upozorňovala na prípady obvinenie z donútených sterilizácií rómskych žien, ktorí neboli dodnes úplne vyšetrené. Ďalej hovorí o vysokom percente rómskych detí umiestňovaných do špeciálnych škôl. Tretia zmienka sa týka údajného využívania nátlaku hrozby policajným zborom s cieľom odradiť Rómov od podávania sťažností na súde.

 

 

V očiach EU má z krajín V4 najhoršiu povesť Slovensko, a to práve v súvislosti s nevyriešenou rómskou otázkou.

 

 

Ako ďalej?

 

 

Všetky štáty V4 sú od mája 2004 členmi Európskej únie. Teoreticky splnili všetky požiadavky na čele s Kodaňskými kritériami z roku 1993, teda aj tie týkajúce sa situácie menšín. Ako načrtol tento článok, situácia nie je taká ružová. Rómovia patria vo všetkých štyroch krajinách do skupiny najchudobnejšieho obyvateľstva.

 

 

S riešením treba začať okamžite. Najlepšie výsledky vždy prinášala výchova od najútlejšieho veku. Perspektívnymi sa ukazujú tzv. nulté ročníky, ktorých cieľom je obmedziť problémy rómskych školákov vychádzajúce z jazykovo a sociálne znevýhodneného prostredia. Vyšším vekovým kategóriám slúžia rôzne rekvalifikačné kurzy, konferencie či programy zapájania Rómov do miestne demokracie, na ktorej najlepšie pochopia, že skutočne existujú prostriedky, ktorými by mohli oni sami ovplyvniť fungovanie samosprávy.

 

 

Zmena rómskeho myslenia ale sama o sebe nemôže zmeniť celú spoločnosť. Prispieť musí aj majorita akceptovaním rómskych hodnôt a podporovaním rómskej identity.

 

 

Vzorom môžu byť programy pod hlavičkou Phare, ktoré predstavujú hlavný zdroj podpory Rómov Európskou úniou. Oblasťami ich pôsobenia je najmä vzdelávania a boj proti diskriminácii a rasizmu. V ČR je program zameraný hlavne na zlepšenie učebných plánov. V Maďarsku poskytuje financie na zlepšenie chodu Úradu pre etnické a národnostné menšiny. Na Slovensku projekt zahrňuje zlepšenie komunikácie medzi Rómami a ich spoluobčanmi, podporu Rómov v období štúdia a tesne po ňom pri uplatňovaní na trhu práce. V Poľsku sa podľa zdrojov Európskej komisie posledný projekt konal v roku 1998. Týkal sa posilňovania dôvery v Karpatskej kotline.

 

 

Rómska situácia spája všetky krajiny V4. Onedlho bude spájať či rozdeľovať celú Európsku úniu. Ide o citlivú tému, o ktorej má navyše väčšina ľudí minimum informácii, pričom aj tie sú väčšinou nesprávne. Jedným z prvých krokov by mala byť vzájomná úcta a snaha o pochopenie situácie a argumentov druhej strane. Ani jedna zo strán nie je v doterajších sporoch bez viny. Bude naozaj ťažké prekonať vlastnú hrdosť a predsudky a vstúpiť spolu do zjednotenej Európy.

 


 

Bližšie informácie o problematike môžete získať na stránkach Roma Press Agency

 

Ďalšie analýzy nájdete na stránkach Visegrad.info

 

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA