Rozšírená Európa a migrácia

Pár mesiacov pred rozšírením Európskej únie sa čoraz častejšie vynárajú otázky o slobode pohybu občanov v rámci Únie, ako aj o migrácii v novom európskom kontexte. Je viac ako isté, že občianstvo v Európskej únii nebude minimalizovať výzvy nových aspektov migrácie v rámci EÚ.

 

Migrácia bola vždy fenoménom spájaným predovšetkým s rozvojom. Na druhej strane bola zároveň aj zdrojom obáv a strachu, najmä pre občanov vyspelých štátov.

Rôzne výskumy len potvrdili očakávania. Ich výsledky zdôrazňujú fakt, že po rozšírení EÚ sa bude migrácia z nových členských štátov do súčasných 15 mierne zvyšovať. I keď v dlhodobom horizonte bude mať nepopierateľne pozitívny vplyv na vývoj v EÚ, z krátkodobého hľadiska môže spôsobiť určité tenzie, najmä v nových členských krajinách, ktoré sa stanú hraničnými štátmi schengenského priestoru, pretože vo všetkých štátoch EÚ bude aj naďalej fungovať fenomén tzv. šedého sektora v oblasti zamestnania.

Ako zvládnuť migráciu

Dôležitým strategickým komponentom spoločnosti, ktorý by mal napomôcť preklenutiu tohto obdobia, budú školenia a vzdelávacie programy. Tieto aktivity predstavujú veľmi užitočný zdroj informácií jednak pre tých, ktorí budú chcieť emigrovať a usadiť sa v inom štáte, ako aj pre tých, ktorí v prítomnosti migrantov budú žiť. Na efektívne zabezpečenie realizácie a dosiahnutie úspešných výsledkov bude nevyhnutná úzka spolupráca štátnych inštitúcií s mimovládnymi i náboženskými organizáciami tak, aby sa zabezpečila udržateľnosť projektov a citlivé, humánne riešenia diferencovaných aspektov migrácie. Veľmi dôležitú úlohu v propagácii vzdelávacích programov, ako aj hodnôt spoločnosti v duchu tolerancie a rešpektovania rozdielov medzi ľuďmi, budú zohrávať médiá. Migrácia je oblasť, ktorá vyžaduje kontinuitné uskutočňovanie spoločných aktivít, ktoré sú najefektívnejším nástrojom rešpektovania ľudskej dôstojnosti migrantov a dodržiavania ich ľudských práv.

Dôležitým aspektom budúcej zjednotenej Európy by mala byť aktívna, otvorená a jednotná azylová politika prijatá nielen v rámci súčasných členských štátov, ale aj budúcich hraničných štátov EÚ. Všetky opatrenia by mali smerovať k tomu, aby sa migrácia stala kontrolovaným javom. S týmto súvisia aj ďalšie opatrenia, ktoré je potrebné schváliť a aproximovať, a to najmä v oblasti politiky zamestnanosti EÚ a migrácie. Európska únia v spolupráci s vládami európskych štátov musí poskytnúť reálny priestor na vybudovanie Európy, v ktorej budú sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť predstavovať najvyššie hodnoty.

Od pádu Berlínskeho múru sa Európa snažila znovuzjednotiť kontinent, a preto nová Európa nesmie dovoliť, aby schengenské dohody vytvorili novú železnú oponu medzi členskými a nečlenskými štátmi. Zakladajúce princípy Európskej únie zahŕňajú voľný pohyb tovarov, služieb, kapitálu a osôb. Tieto slobody zohrávajú dôležitú úlohu nielen v ekono-mickom, ale aj v sociálno-kultúrnom kontexte.

Príčiny migrácie

Príčiny migrácie sú rôzne. Faktory, ktoré motivujú ľudí k emigrácii, známe ako “push factors”, sú nasledujúce: politická nestabilita; nízka životná úroveň; chudoba; choroby; ozbrojené alebo iné konflikty a pod. K faktorom, ktoré ovplyvňujú výber cieľovej krajiny, známym ako “pull factors”, patrí sociálna istota; dodržiavanie ľudských práv; lepšie ekonomické príležitosti; spravodlivosť; bezpečnosť a pod.

Z geografického hľadiska má migrácia v Európe tri aspekty:

  • migrácia v rámci súčasných členských štátov EÚ;
  • migrácia v rámci nových členských štátov strednej a východnej Európy;
  • migrácia v rámci štátov, ktoré budú s rozšírenou Európskou úniou hraničiť.

Keďže v tomto článku nie je možné zachytiť všetky aspekty migrácie, poukážeme len na niektoré aspekty voľného pohybu osôb v rámci rozšírenej Európskej únie.

Na základe údajov získaných v ostat-ných prieskumoch je všeobecne známe, že v posledných rokoch v členských štátoch veľmi poklesla pôrodnosť. To znamená, že v blízkej budúcnosti sa bude viac investovať do sociálnych a zdravotníckych služieb pre seniorov, čo výrazne ovplyvní ekonomiku týchto krajín. Podľa OSN, jeden zo scenárov udržania stabilného rastu počtu obyvateľstva EÚ poukazuje na to, že Únia potrebuje v rokoch 2000 – 2050 viac než 47 miliónov imigrantov. Z tohto hľadiska môže znamenať migrácia pre trh práce pozitívny prvok. Na druhej strane majú občania EÚ veľké obavy z prílivu pracovnej sily zo strednej a východnej Európy. Preto aj Parlamentné zhromaždenie Rady Európy navrhovalo založiť Európske monitorovacie stredisko pre migráciu, ktorého úlohou by bolo podrobne monitorovať celú migráciu, integračné politiky a efektivitu prijatých opatrení. Podľa Eurobarometra z novembra 2002, väčšina občanov EÚ súhlasí s rozšírením, 22 % je proti, pričom v krajinách, kde sa očakáva väčší dopad migrácie, je toto percento ešte vyššie (Rakúsko 32 %; Švédsko 28 %; Francúzsko, Nemecko a Fínsko 27 %).

Z makroekonomickej perspektívy má migrácia veľa pozitívnych stránok, ako napríklad vyšší počet produktívnych pracovníkov, viac platiteľov daní a príspevkov do sociálnych fondov a nové zručnosti osvojené mladými ľuďmi. To všetko bude pozitívne vplývať na ekonomickú efektivitu budúcej multikultúrnej Európy. Práve preto musia integračné opatrenia poskytovať všetkým migrantom podmienky na ich plnú participáciu na živote tej-ktorej krajiny.

Je viac ako pravdepodobné, že poč-núc prvou dekádou, ktorá začne rokom 2004, sa každý rok z nových členských štátov EÚ do tých súčasných presťahuje približne 350-tisíc ľudí. Očakáva sa, že 60 % z nich sa presťahuje do Nemecka, 12 % do Rakúska a 5 % do Veľkej Británie. Väčšina migrantov bude pochádzať najmä z Poľska (30 %), Rumunska (30 %) a Bulharska (10 %). Podľa predpokladov bude do roku 2015 v súčasných členských štátoch o 2,9 milióna legálnych rezidentov z nových členských štátov viac ako v súčasnosti a v roku 2035 o 3,9 milióna (menej ako 3 % dnešnej populácie EÚ). Na druhej strane sa však očakáva, že veľká časť týchto migrantov sa po určitom čase vráti do krajín pôvodu, kde budú priaznivo vplývať na rast národných ekonomík prostredníctvom nových skúseností a zručností získaných v zahra-ničí (takáto situácia bola pozorovaná v prípade Írska, Portugalska a Španielska).

Migrácia a voľný pohyb osôb

Nové členské štáty majú výhrady k legislatíve, ktorá upravuje prechodné obdobie týkajúce sa voľného pohybu osôb. Niektoré z nich to odôvodňujú tým, že takéto opatrenia nie sú kompatibilné s prin-cípmi a slobodami, ktoré Únia propaguje, a že takáto legislatíva rozdeľuje Európanov na dve skupiny: na občanov s formou druhoradého občianstva a na občanov s občianstvom EÚ.

Z hľadiska migrantov má migrácia svoju pozitívnu, ale aj negatívnu stránku. Pozitívne dôvody, ktoré podporujú migráciu, sú nasledujúce:

  • nádej v lepšiu budúcnosť;
  • vyššie príjmy;
  • získanie nových zručností.
  • K negatívnym aspektom môžeme zaradiť:
  • frustráciu z pobytu v cudzej krajine mimo vlastnej kultúry a bez rodinnej podpory;
  • xenofóbne prejavy zo strany hostiteľov;
  • mieru prispôsobenia sa iným kultúrnym a jazykovým tradíciám v novom prostredí.

Migranti pracujú zvyčajne na pozíciách, ktoré nezodpovedajú ich kvalifikácii, ich diplomy nie sú uznávané a navyše musia čeliť silnej konkurencii miestneho obyvateľstva.

Právo slobodne sa pohybovať a slobodne sa zdržiavať na území členských štátov je jedným zo základných znakov zjednotenej Európy. Sloboda pohybu osôb úzko súvisí s legislatívou EÚ v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí. Problematika vízovej, azylovej a prisťahovaleckej politiky, súvisiaca so slobodou pohybu, je upravená v IV. hlave Zmluvy o EÚ. Protokol o azylovom práve pre občanov členských štátov upravuje len štyri prípady, v ktorých občania EÚ môžu požiadať o azyl v inej členskej krajine. Ustanovenia IV. hlavy neznižujú zodpovednosť členských štátov v oblasti udržania verejného poriadku a verejnej bezpečnosti. Zmluva o EÚ v článku 12 ustanovuje aj všeobecný princíp nediskriminácie na základe štátnej príslušnosti. Je to princíp, ktorý má vplyv na vznik a fungovanie vzťahov v rámci rovnosti pri zaobchádzaní v oblastiach voľného pohybu pracovníkov, právo na podnikanie a poskytovanie služieb. Právo slobodného pohybu sa aplikuje na občanov členských štátov, občanov Commonwealthu a občanov francúzskych zámorských území. Výnimky sa týkajú zamestnania vo verejnej správe (článok 39 odsek 4), ako aj funkcií vo verejnej správe, ktorých účelom je priama alebo nepriama participácia na jej výkone a ochrana všeobecných záujmov štátov a miestnych orgánov. Obmedzenia týkajúce sa slobody pohybu sú upravené čl. 39 Zmluvy o EÚ (pre samostatne zárobkovo činné osoby), napríklad z dôvodu verejnej bezpečnosti, zdravia a verejného poriadku. Európska definícia verejného poriadku však neexistuje. Štáty si môžu tento pojem voľne vykladať. Európsky súdny dvor však uvádza, že obmedzenie z verejného poriadku môže byť aplikovateľné iba ak existuje reálna a dostačujúca voľba, ohrozujúca základný záujem spoločnosti. Obmedzenia sú založené na osobnom správaní osoby, alebo ak sa osoba dopustila nezákonného konania. Všetky opatrenia musia byť odôvodnené a dôvody oznámené.

Rómovia verzus EÚ

Po roku 1989 sa sloboda pohybu v rámci Európy rozšírila. Sociálny systém v niek-torých krajinách strednej a východnej Európy sa však stával labilným. Najviac tieto ekonomické a spoločenské zmeny ovplyvnili Rómov. Medzinárodné organizácie vo svojich správach zdôrazňovali porušovanie ich ľudských práv, negatívny vzťah majoritného obyvateľstva k tejto národnostnej menšine, zvyšujúcu sa nezamestnanosť a neschopnosť využívať právne prostriedky na ochranu svojich práv.

V rámci prevencie nežiaducej migrácie by sa mali zintenzívniť aktivity komunít, mali by byť podporené integračné procesy a mali by sa zlepšiť životné podmienky občanov. Rómovia sú často vystavení rasovej diskriminácii a latentnej diskriminácii na trhu práce. Všetky úlohy zamerané na zlepšenie situácie a na podporu rómskej národnostnej menšiny by mal štát uskutočňovať intenzívnejšie, systematickejšie a v úzkej spolupráci s Rómami. Faktom je, že existujúca diskriminácia nie je na úrovni štátov, ale týka sa najmä jednotlivcov. Štát má pritom povinnosť takéto konanie prísne postihovať.

Všetky štáty EÚ, ktoré prijímajú žiadateľov o azyl, musia rozvíjať spoločnú stratégiu týkajúcu sa azylových procedúr, berúc do úvahy špecifickú situáciu Rómov, všetky musia pokračovať v boji proti rasizmu a diskriminácii, musia prijať a implementovať rôzne politiky, ktoré podporujú rôznorodosť a slobodu pohybu osôb.


Autorka pracuje v Nadácii Inforoma

Ďalšie analýzy nájdete na stránke Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA