Starnúca populácia: Niet sa čoho báť, len strachu samotného

Švédsky premiér nedávno vyhlásil, že v budúcnosti Švédi možno budú musieť pracovať, kým nedosiahnu 75 rokov. V Európe začínajú panovať obavy z výrazne starnúcej populácie. Demograf Andreas Edel poukazuje na to, že sa treba pozrieť na svetlé stránky dlhšieho života.

„V roku 2007 natočili dokumentárny film, ktorý zobrazil hororový výsledok starnúcej populácie – kolaps štátnych systémov sociálneho zabezpečenia, novú vlnu chudoby medzi staršími, silné nerovnosti a sociálne konflikty medzi starými ľuďmi. Hoci sa táto vízia zrejme nenaplní, podobne ako katastrofa zobrazená vo filme 2012 od Rolanda Emmericha, obecenstvo zo sál odchádza s pocitom, že ich budúcnosť nebude taká jasná, ako si mysleli.

Začnime dobrými správami. Výskum ukazuje, že očakávaná dĺžka života postupne rastie, priemerne o 2,5 roka za dekádu. Väčšina detí, ktoré sa rodia v súčasnosti má veľkú šancu dožiť sa toľko ako Matuzalem. Počet ľudí dožívajúcich sa 100 rokov výrazne stúpa od posledného štvrťstoročia minulého storočia. A mnohí z nich sú aj dlhšie zdraví. Zdravotný stav starých ľudí v súčasnosti je oveľa lepší ako tej istej vekovej skupiny v 70-ych rokoch. Inými slovami, sedemdesiatnici sa cítia ako šesťdesiatnici generáciu pred nimi. Nie je ničím výnimočným, že hudobníci a herci, ktorí začínali s kariérou koncom 60-ych rokov stále vystupujú a často by sme ani neuhádli, že sú na javisku 50 rokov.  

V súčasnosti sa v Európe intenzívne diskutuje o tom, že ak teda máme žiť o pár dekád dlhšie, tak prečo by sme nemali ostať aj dlhšie aktívnymi a produktívnymi. Ak štátne systémy sociálneho zabezpečenia čelia nerovnováhe medzi prispievateľmi a poberateľmi, nemali by aspoň silné ročníky pracovať dlhšie? Keď sú štátne príspevky čoraz nedostupnejšie, môže medzigeneračná solidarita, zapojenie občianskej spoločnosti a dobrovoľníctvo hrať prominentnú rolu pri pokrývaní rastúceho dopytu po starostlivosti o starších a bezvládnych ľudí? A aká je miera flexibility, ktorú by sme mohli získať využívaním nových technológií na pomoc starším ľuďom, aby dokázali pracovať z domu?

Nie je priestor pre ďalšie fundamentálne zvažovanie. Ako poukázal demograf James W. Vaupel, minulému storočiu dominovalo rozloženie bohatstva, tomuto storočiu bude dominovať rozloženie práce. Demografické modely ukazujú, že zrejme bude priestor pre viac flexibility s ohľadom na naše pracovné životy. Miesto absolvovania obdobia vzdelávania, nasledovaného obdobím účasti na pracovnom trhu, a potom dôchodkom, práca bude lepšie prerozdelená v rámci dlhšieho životného cyklu. Viac flexibility pri organizovaní pracovnej sily môže vytvoriť viac príležitostí pre celoživotné vzdelávanie, kariérne dráhy adaptované na vek alebo pracovné miesta prispôsobené tomu, že sa zároveň budeme chcieť venovať výchove detí alebo staraniu sa o našich rodičov. Nakoniec ľudia možno budú čoraz vitálnejší aj napriek vyššiemu veku a tiež šťastnejší ak budú môcť dlhšie ostať aktívnymi a prispievať k udržateľnosti spoločnosti.

Treba však zvážiť aj to, či dlhšie zotrvanie v práci je vždy asociované s otázkou nakoľko je to vhodné pre zamestnanca, ale i zamestnávateľa. Väčšina z nás sa musí adaptovať na myšlienku, že budeme musieť pracovať dlhšie, naše pracoviská sa však budú musieť tiež prispôsobiť. Nedá sa to predstaviť v prípade všetkých pracovných miest, napríklad tých, ktoré vyžadujú fyzickú silu, alebo rýchle rozhodnutia. Avšak nestojí to za to, hľadať nové spôsoby ako sa prispôsobiť a integrovať starších do iných pozícií? Nepotrebujeme novú kultúru zamestnanosti, kde nebude nevýhodou mať viac ako 50 či 60 pri hľadaní si práce? Hoci niektorí nesúhlasia s návrhom švédskeho premiéra zdvihnúť dôchodkový vek na 75 rokov, vzhľadom na prepadajúcu sa populáciu v niektorých krajinách, nebudeme schopní udržať rovnakú produktivitu a bohatstvo, ak na to nevyužijeme aj ľudský kapitál starších, skúsených pracovníkov.

Rok 2012 je Európskym rokom aktívneho starnutia a medzigeneračnej solidarity. Určite ide o rok, keď treba vytvoriť novú Noemovu archu, ako navrhuje film 2012, najmä v prípade demografických vĺn. Aj keď sa už dvíhajú, môžeme vytvoriť prostredie, v rámci ktorého nenapáchajú škody. Práve naopak môžeme ich využiť ako novú spoločenskú dynamiku a rozvoj inovácií na pracovnom trhu. Na to treba faktický dialóg medzi výskumníkmi, politikmi, zainteresovanými stranami a verejnosťou, aby sa tak našli odpovede na výzvy spojené so starnúcou Európou.“

Pozadie

Andreas Edel je výkonným tajomníkom siete demografických výskumných centier Population Europe.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA